Politika sa dá robiť aj inak

Skúšame, čo fičí vo svete. Tridsaťštyriročný Košičan Ladislav Lörinc sa v minulom volebnom období stal najmladším starostom v metropole východu. Od roku 2018 šéfuje jednej z jej najväčších mestských častí – Sídlisku KVP. Netají sa tým, že chce vybudovať modernú samosprávu, v ktorej bude obyvateľ na prvom mieste.

Hoci patríte medzi mladých politikov, máte už štrnásťročné skúsenosti. Z miestneho poslanca ste sa stali starostom sídliska s 25 000 obyvateľmi a dnes ste už aj jedným z podpredsedov Košického samosprávneho kraja. Čím vás zaujala práve politika?

Odmala som bol veľmi zvedavý a stále viac som sa zamýšľal nad tým, prečo sa niektoré veci nerobia alebo sa robia, ale nezmyselne. Uvedomoval som si, že ak chcem niečo vo svojom okolí naozaj zmeniť, potrebujem byť v centre diania a mať kompetencie. V rámci štúdia som získal teoretické vedomosti a potom to už išlo prirodzene. Veľa ľudí politikov odsudzuje, ani sa nečudujem. No som presvedčený, že politika sa dá robiť aj inak. Pre mňa je to chuť viditeľne meniť veci k lepšiemu, búrať predsudky, inšpirovať novú generáciu a posúvať tak nielen sídlisko, ale možno aj celú spoločnosť.

Ako by ste opísali Sídlisko KVP tým, ktorí ho nepoznajú?

Narodil som sa tu a založil som si tu aj svoju rodinu, takže pre mňa je to najlepšie miesto na život. V tomto roku oslavuje štyridsiate výročie. Žije tu veľa mladých rodín s deťmi a stavajú sa tu aj nové byty. V rámci košických mestských častí patríme k tým, ktoré majú najviac zelene a ako jediná veľká mestská časť máme kompetencie, vďaka čomu sa sami staráme o zeleň či zimnú údržbu. Každé sídlisko je však najmä o ľuďoch. Som hrdý na to, aká komunita sa tu za posledné roky vybudovala.

Na sociálnych sieťach dostávate prevažne pozitívne reakcie na vašu prácu. Miestni tvrdia, že ste za päť rokov „starostovania“ urobili viac, ako vaši predchodcovia za niekoľko volebných období. Vnímate to?

Postrehol som to, no myslím si, že sa to z mojej pozície nepatrí hodnotiť. Osobne si na sociálnych sieťach skôr všimnem negatívne komentáre (smiech).  Uznávam však, že naša snaha prináša výsledky. Určite je to aj tým, že sme aktívni a s občanmi komunikujeme. Napríklad každú nedeľu zverejňujem Denník starostu, kde sumarizujem, čo sa za celý týždeň urobilo. Snažíme sa na všetko reagovať a vysvetľovať. Niekedy je to však naozaj náročné. Kým sa jedni tešia z nových lavičiek, druhým prekáža, že keď prší, sú mokré. Uvedomujem si, že nikdy nevyhovieme všetkým. Spokojnosť ľudí je však to, čo ma motivuje, a prečo to robím.

V druhom volebnom období ste získali o tisícpäťsto hlasov voličov viac na starostu ako predtým, a spomedzi košických mestských poslancov dokonca najvyšší počet hlasov. Čomu to pripisujete?

Vnímam to ako výsledok tímovej práce a signál, že ľudia oceňujú aj spôsob, akým to robíme. Osobne kladiem veľký dôraz aj na verejný priestor. Pre niekoho je to maličkosť, ale i opravené a zjednotené lavičky či vysypaný kôš pôsobia na to, ako sa človek cíti a vníma svoje okolie. Šport ma naučil, že dobré výsledky si vyžadujú tvrdú prácu a tímovú hru. Musím zdôrazniť, že veci, ktoré sa podarili, nie sú len mojou zásluhou. Bez šikovných ľudí na úrade by to nebolo možné. Som im vďačný, že sú ochotní prijímať výzvy. Zároveň sú mi inšpiráciou, a vedia mi aj nastaviť zrkadlo. Taký tím želám každému.

Vaša mestská časť sa objavila v médiách aj vďaka viacerým „vychytávkam“. Testovali ste napríklad inteligentný kôš, ktorý sa nabíja cez solárny panel či elektrický bicykel na vyprázdňovanie malých kontajnerov. Kde chodíte na takéto nápady?

Skúšame, čo fičí vo svete. Manželka sa už len smeje z fotiek, ktoré si robím na dovolenke. Fotím si, aké majú v zahraničí super koše, moderné električky či perfektne položenú dlažbu. Asi je to nákazlivé, už sa to pomaly lepí aj na ňu (smiech). Niekedy sa mi zdá, že to, čo vidím v inej krajine, je vhodné aj do nášho prostredia. Často však narážame na rozpočet. No sú aj cenovo dostupné veci, ktoré vzbudia záujem a sú užitočné. Napríklad nádoba na cigaretové ohorky. Fajčiari môžu zahlasovať v ankete tým, do ktorej časti nádoby ich odhodia. Hravou formou ich motivujeme, aby ohorok neodhodili na zem. Mnoho nápadov mi prináša aj funkcia podpredsedu KSK, vďaka čomu spoznávam inšpiratívnych ľudí, samosprávy, zaujímavé firmy a ich fungovanie. Okrem toho veľa čítam. Kolegovia už vedia, že po sviatkoch, keď mám viac času, prídem do práce zas namotivovaný, lebo som „niečo múdre prečítal“ (smiech).

Na čo ste najviac hrdý, že sa podarilo zrealizovať?

Na Komunitnú kaviareň a ihriská, ktoré sú v jej blízkosti. Na sídlisku veľmi chýbal priestor na stretávanie sa rôznych generácií. Zo schátranej budovy sa nám podarilo vybudovať centrum oddychu a športu pre všetkých. Myslím, že je to unikátny formát. V kaviarni podporujeme lokálne produkty za dostupné ceny, pričom zisk využívame na ďalšie aktivity pre komunitu. Spolu s umelcami sa nám podarilo premeniť aj staré betónové plochy na atraktívne miesta pre deti a mládež. Drobnosť, no so skvelým efektom. Darí sa nám získavať i rôzne dotácie, vďaka čomu sme začali aj s výstavbou skateparku, čo je asi najväčší projekt mestskej časti od jej vzniku.

Pribudla vám aj funkcia podpredsedu kraja, čo si tiež vyžaduje veľa času. Čoraz viac sa hovorí o syndróme vyhorenia. Nebojíte sa toho?

Práve preto sa snažím pracovať efektívne a aspoň niekedy vypnúť. Vo voľnom čase sa rád prechádzam. Medzitým si síce zapisujem nedostatky, ktoré zbadám, no to je už asi pracovná deformácia. Keď kočíkujem syna, už presne viem, ktorý chodník treba čím skôr opraviť, a ktorý je najvhodnejší na uspávanie (smiech). Asi pred rokom som si povedal, že sa musím viac venovať rodine aj sám sebe. V práci ma veľmi podporuje manželka Števka. Absolvoval som mentálny koučing, veľa čítam a začal som aj cvičiť. Tiež sa snažím udržiavať kontakt s priateľmi. Väčšinou však naše debaty opäť končia pri politike. Asi by však bolo zvláštne, ak by sme sa o nej nebavili .