Spisovateľka Renáta Názlerová dokázala veľkú vec. Jej hmotnosť je menšia o 24 kilogramov a na svet sa usmieva úplne nová Renáta. Avšak s ustálenými hodnotami. Tie sa v poslednom čase vo veľkom rozoberali aj v médiách..
Podarilo sa vám schudnúť 24 kilogramov v priebehu roka, čo je neuveriteľné číslo. Pevná vôľa je u vás zabývaná odjakživa, alebo ste sa museli premáhať? Čo vám najviac pomáhalo?
Prvá vec, ktorú musím povedať je, že som expert na chudnutie a následné priberanie a už som tým prešla v živote toľkokrát, že by sa nik nemohol čudovať mojej prípadnej rezignácii v tejto oblasti. No, ale nerezignovala som, avšak nie som teraz na tom tak dobre, aby som to vedela vydrieť stravovaním a cvičením, a preto som požiadala o pomoc pani doktorku a tá mi poradila injekcie na chudnutie. Sú na predpis, ale pacient si ich celé hradí sám – to uvádzam preto, lebo často sa ma na to ľudia pýtajú.
Ako sa dnes vo svojom novom ja cítite? Je to pre vás úplne nová situácia?
Ako vždy, dobre. Často o tom hovorím, že ja svoje telo milujem a sama sebe sa páčim. Zrejme to bude aj tým, že som pri tele od malička, a teda vlastne ani neviem, aké to je, mať štíhle telo. Čo mi začalo prekážať je zrejme spôsobené aj vekom, že nie som už tak ohybná a nemám tak dobrú fyzickú kondíciu, ako tomu bolo ešte v nedávnej minulosti. Čiastočne to pripisujem aj post covidovému syndrómu, ktorý bol u mňa potvrdený.
Na sociálnych sieťach pravidelne uverejňuje fotky v rôznych outfitoch. Inšpirujete tam dámy, ako sa obliecť, aj keď majú nejaké to kilo navyše. Mali ste vy nejaký vzor, kto sa vám v mladosti páčil, ku komu ste vzhliadali?
Práve nedávnom som si uvedomila, akou ikonou v čase, keď som bola dieťaťom a dievčaťom, bola pre mňa moja mama. Každé ráno si kulmovala vlasy, na oči si dávala zelený tieň a lepila si umelé mihalnice. K tomu rúž a krásna vôňa. Predpokladám, že mnohým mužom sa pri pohľade na ňu podlamovali kolená. Malo to však aj ten súvisiaci efekt, že som vo svojom tínedžerskom veku rezignovala na svoju dievčenskosť, pretože som vedela, že nikdy nebudem tak krásna a príťažlivá, ako moja mama. Návrat k ženskej podstate mi daroval môj manžel, ktorý od prvého dňa nášho spoločného života vo mne vidí to, čo som ja videla vo svojej mame.
V týchto dňoch oslavujeme Medzinárodný deň žien. Čo podľa vás potrebuje žena ku šťastiu?
Trochu márnivosti, trochu rozmaznávania, trochu čokolády a more lásky. Aj tej, ktorú dostáva, aj tej, ktorú je schopná dať. Ak žena miluje a je milovaná, je skrz tieto emócie nielen šťastná, ale aj krásna.
Nedávno sme vás videli aj v súťažnej relácii o varení, aký je váš názor na podobné formáty potom, čo ste ju absolvovali?
Bola som presvedčená, že aj takýto formát, ktorý sa síce ideovo odvíja od varenia, ale je postavený na kontroverzii, sa dá urobiť slušne a dá sa do neho vniesť určitá grácia, ktorá patrí k bontónu. Predsa je jedno, kto prichádza na návštevu, raz je to hosť a náleží mu úcta. A tiež som predpokladala, že sa mi možno podarí obrátiť pozornosť hlavne na to varenie. No, čiastočne sa to podarilo a čiastočne to vypálilo úplne inak.
Ako sa pasujete s ľudskou negativitou a zlou energiou?
A tu je možno priestor, aby som zhrnula, čo ma po šou o varení úplne odrovnalo, a to už sa v šoubiznise pohybujem pätnásť rokov. Spustila sa doslova lavína kritiky, dokonca aj zo strany médií. Ak som upozornila na chyby, bola som arogantná a zneužívala som, že som staršia a skúsenejšia. Ak som predniesla nejakú súvislejšiu vetu, ak som použila nejaký cudzí výraz, ktorý som ale vzápätí vysvetlila, tak som vraj urážala mladých ľudí, lebo som ich konfrontovala s tým, že oni nevedia to, čo ja. Pochopila som to tak, že mi bolo vyčítané, že som sa neznížila na úroveňosemnásťročného Róma, ale zachovávala som si svoj štýl vystupovania a komunikácie. A, paradoxne sa teraz môžem považovať za prvú osobu, ktorá je hejtovaná za to, že niečo vie a správa sa slušne.
Čo si myslíte o rôznych skrášlovacích zákrokoch pre ženy?
Prečo nie? Sama som si nedávno dala vytetovať obočie, a premýšľam aj o očných linkách. A dokonca som naklonená tomu, že by som si dala upraviť bradu. Po chudnutí tá moja nevyzerá tak, ako by som si priala. Takže tak. Ale pozor, razím teóriu, a sama sa jej snažím držať, že všetko treba robiť s mierou. A dámy – skrášľovanie až vtedy, keď to inak nejde.
Ste autorkou mnohých kníh (Tučibomba, Vražda Eleny P, Osudová žena -pozn.red.), kedy k vám najčastejšie prichádza inšpirácia a ako sa darí vám ju zachytiť a preniesť na papier?
Popravde, nemám fantáziu, ktorá by mala náležať všetkým spisovateľom. Vyštudovala som žurnalistiku a zdá sa, že novinárom stále som. Preto rada píšem o veciach, ktoré poznám, ktoré som zažila, alebo o príbehoch, ktoré som si vypočula. A žurnalizmus je cítiť aj zo spôsobu, akým píšem. Idem k veci, a ak zakomponujem nejaké beletristické prvky, tak je to iba vtedy, keď to má v rámci deja nejakú funkciu.
Čitatelia vás poznajú najmä ako advokátku zo Súdnej siene, neskôr ste boli riaditeľkou Centra sociálnych služieb. Čomu sa v súčasnosti pracovne venujete?
Stále pracujem s ľuďmi, ako kouč im pomáham hľadať riešenia na problémy, v ktorých sa ocitli. Vzdelávam ako lektor dospelých, predovšetkým v oblasti komunikácie, manažmentu. A píšem knihy, práve jednu dopisujem, taktiež spolupracujem na niektorých televíznych projektoch.
A čo vás baví robiť vo voľnom čase?
Milujem cestovanie, to je vždy moja najväčšia radosť a najúčinnejší oddych. Ale rada sa venujem aj svojej záhrade, svojej drahej rodine, mojim blízkym priateľom a mojej Zlatuške z útulku.
O čom sníva Renáta Názlerová?
Mám jeden veľký sen, ktorý ma zachránil v čase, kedy som upadala do naozaj ťažkých smútkov až depresií. Ale odkedy ho mám, mám znovu chuť žiť a pracovať. Nepoviem, aký je, ale ak sa splní, určite to zverejním. Čo však určite povedať v tejto chvíli chcem, je to, že sny sú v živote dôležité, a to v akomkoľvek veku. Sú pre nás motiváciou, a zdrojom životnej energie. Snívať a milovať by mal každý z nás do konca svojich dní.
