Patrí medzi našich najlepších režisérov. Seriály, pod ktoré sa podpísal, patria medzi najkvalitnejšie v slovenskej televíznej tvorbe súčasnosti – Klamstvo, Hniezdo, Priznanie. Braňo Mišík nedávno dokončil aj film Nikdy nehovor nikdy, ktorý si budú môcť diváci v kinách vychutnať už začiatkom augusta.
Uznávaný režisér nám v rozhovore prezradil, prečo má práve táto filmová novinka v jeho tvorbe i osobnom živote špecifické miesto, ale i to, čo spôsobilo tvorcom pri nakrúcaní vrásky na čele.
Ako hodnotíte nakrúcanie filmu Nikdy nehovor nikdy?
Celé nakrúcanie bolo rozložené takmer do dvoch rokov. Keďže nám do toho trochu zasiahol covid, trvalo to dlhšie, ako sme pôvodne plánovali. Vo filme nám hrajú aj menšie deti a trochu sme sa báli, aby nám veľmi nevyrástli (úsmev). Naša šesťročná herečka Minka nám postupne rástla, dokonca jej vypadli mliečne zuby a narástli jej dospelácke. Preto som mal jemné obavy, aby sa nám to podarilo zachytiť tak, ako sme potrebovali. A aby sme zrazu na pľaci nenašli napríklad namiesto malého dievčatka veľkú slečnu. Nakoniec však všetko dobre dopadlo a film sme úspešne dotočili.
Potrápilo vás pri nakrúcaní okrem covidu aj niečo iné?
Celý film sa končí na Vianoce a so snehom to v čase natáčania bolo slabšie. Aby sme poslednú scénu začiatkom januára 2023 mohli vôbec nakrútiť, tak sme prostredie museli umelo zasnežiť. Bolo to celkom divoké.
Ako prebiehal konkurz do filmu? Vedeli ste, koho z hercov tam chcete mať?
Mali sme vytypovaných niektorých hercov, no keďže vo filme hrá veľa mladých ľudí aj detí, museli prebiehať konkurzy aj v niekoľkých kolách. Myslím, že sa nám vďaka tomu podarilo vybrať niekoľko veľmi zaujímavých mladých a perspektívnych hercov.
Prirástla vám niektorá z postáv filmu k srdcu?
Tým, že som vniesol do príbehu hlavnej postavy Petra čiastočne aj svoj osobný príbeh, je to pre mňa mimoriadne blízka a hlboká postava.
Ako sa vám spolupracovalo s hlavnými hereckými postavami Terezou Kostkovou a Tomášom Maštalírom?
Oboch poznám, pracovali sme spolu na viacerých projektoch, takže to bola pre mňa ďalšia príjemná skúsenosť s nimi. Musím priznať, a nie je to klišé, že obaja sú mimoriadni profesionáli a aj ľudsky sme si veľmi porozumeli. Pre mňa je pri práci veľmi dôležité, aby herec nebol „iba“ herec, ale aby dokázal počúvať to, čo mu hovorím a chápať, že každá zo situácií má aj istý ľudský rozmer. To herecké umenie sa niekedy musí podriadiť tomu, čo danou scénou chceme vypovedať. Toto v sebe obaja majú. Nepraktizujeme systém „zahraj to takto“. Situácie sa snažíme nachádzať formou, že sa o nich rozprávame. Oni sú tak schopní v priebehu pár sekúnd zmeniť svojím hereckým umením pohľad na danú situáciu. A to je pre mňa veľmi dôležité. Dokážu počúvať, nechajú sa viesť a tým pádom môžu vznikať scény, ktoré sú viac ako len dobre zahrané.
Aký najsilnejší zážitok si odnášate z nakrúcania?
Ako som spomínal, vo filme sa nachádza jedna moja veľmi osobná scéna. Otec v nej berie svojho syna na skaly, aby ho naučil prekonávať sa. Toto bol jeden z dejových motívov v rámci scenáru, ktorý som tam priniesol ja. Je to scéna mňa a môjho syna, s ktorým chodím loziť na skaly. Keď som to strihal a neskôr to i videl zostrihané, tak viem, že mi tam zostalo niečo, čo pre mňa nie je len časť filmu, nie je to len scenár, ale je to môj život s mojím synom na tých skalách.
Čím je film Nikdy nehovor nikdy pre vás špecifický?
Je to prvýkrát, čo som pracoval na rodinnej vzťahovej komédii a zároveň bol výzvou v tom, že som mohol aj do scenáru priniesť svoj autorský pohľad. Do filmových situácií som mohol vniesť svoje pocity a čiastočne aj svoj príbeh. Tým pádom to beriem aj tak osobnejšie. Myslím si, že do filmu sme vniesli niečo, čo podľa mňa zaváňa človečinou. Sú tam záblesky niečoho, pri čom si divák povie, že toto sa naozaj dotklo jeho srdca. Nie je to len môj pocit, povedali mi to aj ľudia, ktorí mali možnosť zábery vidieť a tým je to pre mňa vzácne.
Ktorá scéna z filmu bola režisérsky najnáročnejšia?
Najťažšie paradoxne nikdy nie sú tie scény, ktoré sa spočiatku zdajú ako najťažšie. Najnáročnejšie zo všetkého je nastaviť hercov, vzťahy medzi hercami a ich charaktermi tak, aby to bolo uveriteľné, aby tam vznikla chémia, aby to malo charizmu. Je to ďaleko ťažšie, ako natočiť náročnú scénu. Neexistuje na to príručka, ako to robiť. Je to vždy otázka šťastia, ako aj toho, že ľudia v tíme sú schopní počúvať to, čo sa im snažím povedať a pretransformovať to do hereckého výrazu.
Máte pred natáčaním nejaký rituál?
Rituál nemám. Snažím sa vstúpiť do každého projektu s otvorenou mysľou. Robím to tak, aby moja profesionalita nepredbehla moju intuíciu. Aby tie skúsenosti neprevládali nad akousi obyčajnosťou. Pretože, to obyčajné vnímanie je dôležité, aby bol výsledok čo najviac pravdivý.
Zažili ste počas natáčania aj úsmevné situácie?
Určite áno, bolo ich veľa. Vo mne však vždy rezonujú skôr tie momenty, ktoré ma nejakým spôsobom zasiahnu, a ktoré napríklad zasiahnu aj ľudí v štábe, ktorí sedia okolo monitorov. Momenty, keď vidím, že ich to vtiahne alebo dojme. A takých tam bolo viacero. Práve tie mi na dlho zostávajú v duši.
Ako zvyknete relaxovať? Vo filme hrá prím joga. Inklinujete k tomuto druhu aktivity?
Priznám sa, že jogu som robil iba jediný raz v živote – keď som mal problémy s chrbticou, ma moja manželka prinútila, aby som to vyskúšal. Keď som po jednej lekcii zistil, aké to je ťažké, ako som fučal, aký som bol zničený a ako sa ona na tom smiala, tak práve vtedy mi tento motív jogy pre film napadol. Jogu teda nerobím vôbec, no jedným z koníčkov, ktoré mám rád, je práve spomínané lezenie s mojím synom. Radi chodíme na ferraty. A tento dejový motív som tiež priniesol aj do filmu.
Povedali ste si v poslednom období pri nejakej situácii to známe Nikdy nehovor nikdy?
Veľakrát v živote a ešte si to určite veľakrát aj poviem. Je to pravda, ktorá platí stopercentne. Názov filmu vyjadruje situácie, ktoré sa týkajú všetkých tých postáv. Nie je to len o dvoch hlavných hrdinoch, táto fráza platí na každého jedného.
Práce máte zrejme vyše hlavy, no všetko, do čoho sa pustíte, nesie pečať kvality. Máte dobrú intuíciu na výber projektov? Podľa čoho sa zvyknete rozhodovať, či ísť do spolupráce na filme alebo seriáli?
Riadim sa viacerými vecami, no intuícia v tom, samozrejme, zohráva veľmi dôležitú rolu. To, či projekt bude, alebo nebude úspešný, závisí od mnohých faktorov. Ťažko sa to predvída. Vždy, keď idem do nejakého projektu a rozhodnem sa na ňom spolupracovať, tak sa snažím do toho vniesť niečo viac ako rutinnú réžiu. Či už osobný pohľad, názor alebo emočnú skúsenosť.
Ako bude vyzerať vaše leto? Pôjdete na skaly alebo si doprajete aj more?
Moje leto vždy závisí od toho, čo túžia robiť moje deti. Keďže mám štyri deti v rôznom veku, tak celé moje leto sa prispôsobuje tomu, aby všetky dostali zážitky, po akých túžia. Tým pádom pôjdeme aj na skaly, aj k moru, aj na plavbu loďou a s tými najmenšími zase na iný výlet. Som šťastný, že s nimi môžem to leto stráviť.
