Dnes je streda, 20.november 2019, meniny má: Félix
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Viem, ako som zomrela

marec 30, 2012 - 11:42
Niektorí ľudia dostanú v živote druhú šancu a keď uniknú smrti o vlások, hovoria, že sa druhýkrát narodili. So svojím zvláštnym príbehom sa nám zdôverila 32-ročná Saša, ktorej sa to stalo doslova.


Vysoká brunetka je na prvý pohľad nenápadná, oblečená v jednoduchých šatách. Pred niekoľkými rokmi by ste ju nespoznali - obliekala sa vyzývavo, vymetala bary a chcela sa stať modelkou. “Žila som na plný plyn. Život som brala ako jeden veľký žúr, až sa všetko v sekunde zmenilo. Pred štyrmi rokmi sa vracala s partiou kamarátov z párty. Všetci sme pili, len jeden z nás menej. Šoféroval, ale triezvy zďaleka nebol,” priznáva Saša, ako to všetko začalo. “Bola poľadovica, šmýkalo sa, ale kamarát aj tak dupal na plyn. Zrazu stratil nad autom kontrolu, vrazili sme vo vysokej rýchlosti do stĺpu. Všetci v aute okamžite zomreli, len ja, čo som sedela vzadu, som vyletela do priekopy. Ale smrti som sa nevyhla..." Saša utrpela veľmi vážne poranenia, časť lebky mala doslova na prach. Privolaní záchranári sa ju snažili oživiť. “Tú nehodu si nepamätám.
Viem len to, ako som prudko vyletela zo svojho tela. Videla som z výšky, ako ma zachraňujú, ešte som si hovorila, aký sympatický záchranár. Bol vo veku môjho otca a rozplakal sa pri pohľade na mňa..."
  


Na druhom brehu 
Saša zažila klinickú smrť. Nevidela však žiaden tunel, aký popisujú mnohí, čo ju tiež zažili. “Letela som svetlom a skončila v jaskyni.” Za ňou bola nádherná lúka, plná kvetov. No bola ako keby rozdelená na dve časti, jedna bola krásna, no tá druhá vyzerala ako z hororu. “Tam sa mi ukázalo všetko, čo zlé som urobila, ako som ubližovala ľuďom. Bol to hrozne silný zážitok.” Saša, ktorú sa zatiaľ neúspešne snažili oživiť, neostala na lúke sama. Objavilo sa pri nej malé dievčatko, ktoré tvrdilo, že je jej sestra. "Tá malá ma objímala, zrazu sa na mňa uprene pozrela a začala kričať, že sa musím vrátiť späť. Nechcela som. Tá lúka ma priťahovala. Niečo ma však začalo hrozne silno ťahať dolu a ja som naspäť vletela do svojho tela.” Saša sa po prežití klinickej smrti opäť vrátila do života, no po operácii mozgu upadla do kómy. “Neskôr som sa dozvedela, že mi lekári nedávali žiadnu šancu. Moje zranenie hlavy bolo vraj také vážne, že som sa nemala nikdy prebrať a ak, tak s poškodeným mozgom.” Saša bola v kóme dva mesiace. A počas toho sa začali diať veci.
“Myslela som si, že je opäť po mne. Vnímala som len seba v posteli, okolo svetlo a nejakú bytosť, ktorá stále stála pri mne. Držala mi ruky nad hlavou. Rozprávala mi zvláštne veci, ale takým čudným jazykom, viem, že počas kómy som jej rozumela. Teraz si však nepamätám ani slovo.
Možno si myslíte, že som bláznivá, ale verím, že to bol môj anjel. Na anjelov som však nikdy neverila.”
Postupne sa začal Sašin stav zlepšovať, až sa prebrala z kómy. Jej mozog bol v absolútnom poriadku. “Lekári boli šokovaní, aj moji rodičia. Vraj ma už oplakali.  


Viem, kedy kto zomrie 
Čoskoro však začala vnímať svet inak. “Zrazu som videla ľudí tak zvláštne, niekoho, ako keby v čiernom obale a vedela som, že ten človek zomrie. Žiaľ, videla som tak aj bratranca a ten zhorel o mesiac pri požiari.” Sašine vízie a "iné videnia" boli čoraz silnejšie. “Videla som, ako kamarátke, ktorej sa prestalo dariť, bola stále chorá, unavená, sedia na pleciach dve staré ženy a vyciciavajú ju. Bol to hrozný pohľad...” Keď sa so svojimi vidinami zdôverila rodičom, tí sa zľakli, že má predsa len poškodený mozog. Poslali ju na vyšetrenia. Tie však potvrdili, že je v úplnom poriadku. “Nikto nerozumel, čo to so mnou je. Videla som veci, ktoré som nemala odkiaľ vedieť. Čo robila kamarátka pred naším stretnutím, bohužiaľ aj to, že otec podvádza mamu...” Rodičom sa Saša zdôverila aj so svojím zážitkom počas klinickej smrti, keď na lúke stretla malé dievčatko. “Rozplakali sa. Vraj som mala malú sestričku, ktorá umrela v detstve na leukémiu. Bolo to pre nich také bolestivé, že mi to predtým nepovedali.” Saša má dnes silné jasnovidecké, aj veštecké schopnosti. Karty však na to nepotrebuje. “Načo? “ krčí plecami. Vidím, čo vidím a karty sú zbytočné. Pomáham tak zatiaľ známym, nechcem na tejto schopnosti zarábať. Verím, že som ju dostala za nejakým účelom a niečo sa so mnou na tom druhom brehu stalo.”
Saša sa stále stretáva so skeptikmi, ktorí si myslia, že je predsa len trošku na hlavu. Jej to však nevadí. Dostala druhú šancu na život a tá sa neodmieta.    






Autor: Lenka Petríková
Foto: Thinkstock

- - Inzercia - -