Slovenské deti nedočkavo vyčkávajú Ježiška už pár dní pred Štedrým dňom. Zvedavé očká s napätím upierajú na dôkladne pripravený zoznam. Kto ich príde obdarovať v iných krajinách sveta?
V Austrálii vrcholí cez Vianoce leto
Deti majú letné prázdniny a štedrovečerná večera pozostáva z pikniku pod holým nebom s hromadou farebných balónikov. K jedlu sa podávajú ovocné šaláty, studené obložené misy, chladené ovocie a presladené torty a zákusky. Austrálčania sú špecifickí tým, že stále milujú pohľadnice. Dokonca medzi sebou súťažia, kto sa môže pochváliť väčším množstvom obdržaných pozdravov. Pripínajú si ich štipcami na farebné šnúry blízko vianočného stola, aby si ich mohli návštevy poriadne prezrieť.
Živý stromček je raritou
V Brazílii majú iba umelé vianočné stromčeky. Živý stromček majú totiž len tí najbohatší. Zdobia ich hromadou farebných ozdob, navštevujú omše v kostoloch, ale aj pod holým nebom. Meno tajomného vianočného „donášača“ je Papai Noel.
Čarodejnica Befana v Taliansku
Deti v Taliansku dostávajú darčeky 6. januára od čarodejnice so strapatými vlasmi Befany, tá ich má ukryté v krošni na chrbte.
Traja králi kraľujú v Španielsku
V Španielsku si deti nájdu darčeky od Troch kráľov (Melchor, Gaspar and Baltasar). Svoje topánočky dávajú pod vianočný stromček večer 5. januára a ráno si v nich nájdu vianočné prekvapenie.
Pére Nöel vo Francúzsku aj v Kanade
Francúzskym deťom ukladá darčeky na krb vianočný duch. K vianočnému stolu sadajú 25. decembra a väčšinou si pochutnávajú na moriakovi plnenom gaštanovou plnkou, ustriciach, žabích stehienkach a ovocí.
Christkind v germánskych krajinách
V Nemecku a v Rakúsku deti dostávajú darčeky od Christkind (Ježiško). Vo veľkej obľube majú deti aj adventné kalendáre, ktoré dostávajú 1. decembra a pochutnávajú si na nich po celý december až po štedrý večer.
Father Christmas v Británií
V Anglicku sa náš Ježiško nazýva Father Christmas. Vyzerá ako Santa Claus, len má dlhší kabát a aj dlhšiu bradu. Britské rodiny sa zvyčajne zídu nad plneným moriakom a slivkovým pudingom – zmes orieškov, strúhanky, rumu, vajec, cukru, citrónu a samozrejme, sliviek.
Dedo Koleda z Bulharska
V žiadnej bulharskej domácnosti nechýba cez Vianoce ozdobený stromček. Darčeky pod neho dáva Dedo Koleda. V istých dedinách sa dodnes udržal zvyk, že hlava rodiny rozloží po zemi okolo stola slamu, pripomínajúcu chliev, v ktorom sa narodil malý Ježiško.
Škandinávski piadimužíci a Vianočný osol
Vo Švédsku rozdáva darčeky vianočný oslík Jultomten alebo Tomten. Jultomten nosí so sebou veľké vrece, ktoré ťahá po snehu a je plné vianočných darčekov. V susedskom Fínsku je to veľký Ukko s pomocou piadimužíkov. Ich domovom je mestečko Korvatunturl v Laponsku, ktoré leží na severe Fínska. V Dánsku začínajú Vianoce zdobením adventných vencov, na ktorých sú 4 sviečky – detstvo, mladosť, dospelosť a starobu. Dáni dbajú na to, aby darček poukazoval na niektorú cnosť, alebo naopak vadu obdarovaného. Vianočný posol ich balí do niekoľkých vrstiev farebného papiera. Tak majú deti ešte väčšie prekvapenie.
Pán Aghios Vassilis
V Grécku je to Aghios Vassilis , ktorý chodí v noci 31. decembra a necháva pre deti darčeky pod vianočným stromčekom, ktoré si ich tam nájdu na Nový rok.
Ded Maroz
Štedrý deň nie je v Rusku žiadnym sviatkom, ale pracovným dňom. Pravoslávne Vianoce totiž pripadajú až na 6. januára. Ruský dedo Mráz používa sane a cestuje až zo vzdialenej Čukotky s doprovodom Snehulienky v bielom kožuchu.
Japonský Hoteiosho
Darčeky v Japonsku nosí Hoteiosho , ktorý je podobný Mikulášovi. Podľa legendy má oči vzadu, a tak sa detí snažia v tomto období správať, akoby bol nablízku. Najdôležitejším sviatkom je v japonskom kalendári je ale Oshugatsu – Nový rok, ktorý sa začína 1.januára a trvá sedem dní.
Nesmie chýbať Santa Claus..
V USA a Kanade za darčekmi stojí Santa Claus. Lieta na saniach, ktoré ťahá osem sobov. Vrcholom vianočných sviatkov je 25. december. Deti sa ráno prebudia a v červených ponožkách nachádzajú darčeky.
