Sú krásne pretože sú naše. Zdieľať s priateľkami najsilnejšie pocity, také, ktoré vystrašia aj vás samotnú je na nezaplatenie. Nik vás nebude hodnotiť a dostaví sa aj úžasná úľava. Aj o tom sú vzťahy medzi ženami.
Sedíte v kaviarni a čakáte na tú svoju priateľku. Pri pohľade na okolité dámy to zrazu vidíte. Každá jedna je tam so svojou spriaznenou dušou a trkocú o všetkom možnom. O tom, čo je len medzi ženami možné. Sú to momenty, ktoré vám nikdy chlap nenahradí. Oni analyzujú, zhodnotia a uzavrú. A my tam vidíme všetky odtiene z každej farby.
Bez drámy prosím
Áno, uznávam, niekedy sa nám to vymkne spod kontroly a vyrobíme z komára somára. Ak nie rovno slona. Aj to sme my ženy. Ale vekom a skúsenosťami tiež prichádzame na to, že je to viac menej zbytočné. Jediné komu svojím správaním ublížime sme my samotné. Čím menej budeme dramatizovať, tým bude väčší pokoj v rodine, aj v našom vnútri. Pravda je totiž taká, že nikoho naše drámy nezaujímajú. Ani kolegov, ani manžela, deti už vôbec nie.
Čaro nepoznaného
Pravda je taká, že nemusí o vás každý všetko vedieť. Sama najlepšie vycítite s kým sa o čo túžite podeliť a s kým nie. Nie je to vašou povinnosťou. „Ženské tajomstvá, radšej s pánom, ako s panicom. Mužské tajomstvá, radšej s pannou, ako s pobehlicou.“ sa spieva v jednej slovenskej pesničke a aj to sa týka nás žien. Medzi mojimi mužskými priateľmi som občas zarazená z ich presvedčenia o nás ženách. Áno, nie sme ľahko čitateľné, ale aby si niekto domýšľal tak veľmi, že z vás vytvorí úplne novú osobnosť? Vždy im poradím iba počúvať. Skúsiť sa snažiť nás pochopiť. Ak to nepôjde, nevadí. Máme na to naše priateľky.