Čína na začiatku decembra uvoľnila opatrenia ohľadne covidu – teda zrušila hromadné testovanie a karanténu. Stalo sa tak po trojročnej snahe úplne potlačiť covid. Počet nových prípadov však začal rýchlo rásť. Čo táto neradostná situácia znamená pre ostatný svet a Slovensko sme sa porozprávali s virologičkou Doc. RNDr. Tatianou Betákovou, DrSc., ktorá pôsobí na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave a Virologickom ústave Biomedicínskeho centra SAV v Bratislave.
Čínske úrady priznali, že v súčasnosti nevedia spočítať celkový počet pacientov s covidom. Celý svet má obavy z možného šírenia koronavírusu. Experti v zahraničí odhadujú, že v Číne v súčasnosti denne zomrie na covid 9-tisíc ľudí. Ako teda komentujete to uvoľnenie?
Dlhodobá karanténa je ekonomicky a ľudsky neúnosná. Testovanie tiež nie je dokonalé. Treba si uvedomiť, že vírus môžu prenášať ľudia, ktorí nemajú symptómy ochorenia, a teda nemajú dôvod dať sa testovať. Hovoríme o Číne, kde je vysoká hustota obyvateľov. Veľké mestá sú známe tým, že tam kvôli smogu nevidíte oblohu – a smog napomáha šíreniu vírusu. Takže stačí, keď si otvoríte okno, aby ste vyvetrali a vírus sa dostane k vám domov. Počasie, vlhkosť vzduchu a vonkajšia teplota ovplyvňujú infekčnosť – prežívanie vírusu vo vzduchu. Chcem tým povedať, že nie je možné kontrolovať tento vírus a všetky opatrenia majú iba čiastočný a dočasný efekt. Skúsenosti ukazujú, že testovanie a karanténa nedokážu v Číne zabrániť šíreniu vírusu. Odhad 9-tisíc mŕtvych na covid denne je relatívne číslo. Treba brať do úvahy počet obyvateľov Číny. Európa a ostatný svet zaznamenali vysokú úmrtnosť v prvej a druhej vlne, keď zomierali najmä starí ľudia a ľudia z chronickými ochoreniami. V tomto čase mala Čína vírus takpovediac pod kontrolou. Chýbajú informácie, akí ľudia vlastne v súčasnosti zomierajú na covid v Číne. Predpokladám, že sú to hlavne starí ľudia a ľudia s chronickými ochoreniami. Je pravdepodobné, že aj vírus chrípky a iné vírusy, ako aj sekundárne bakteriálne infekcie, zhoršujú situáciu v Číne.
Japonsko už od 30. decembra vyžaduje od cestujúcich z Číny, aby podstúpili test na covid. Neskôr sa k tomuto rozhodnutiu pridala aj Južná Kórea, USA, Taliansko a Španielsko. Zdá sa, že je to logické opatrenie a WHO ho odsúhlasila. Malo by sa nad situáciou zamyslieť aj Slovensko a ďalšie krajiny, ktoré majú priame linky s Čínou? Európske stredisko pre prevenciu a kontrolu chorôb však reagovalo, že takéto opatrenie je neopodstatnené.
Problém je, že vírus mutuje. Čím viac nakazených ľudí, tým viac mutácií. Čiže, je tu reálna obava, že sa v Číne objaví nový variant, proti ktorému nebudú účinné protilátky, ktoré máme po prekonaní covidu a po očkovaní. Tým, že chýbajú informácie o počte nakazených a hlavne informácie o genetických zmenách vírusu, sú na mieste obavy z prenesenia nového variantu z Číny do iných krajín. Keďže vírus môžu prenášať ľudia, ktorí sú síce nainfikovaní, no nemajú symptómy a testy sú zatiaľ negatívne. Nemáme šancu testovaním cestujúcich zabrániť, aby sa prípadný nový variant nedostal do iných krajín. Nový variant sa rozšíri za predpokladu, že bude infekčnejší a životaschopnejší ako súčasný variant omikron.
Čo teda radíte Slovákom, ktorí cestujú napríklad z Hamburgu a ďalších miest, kde prichádzajú linky z Číny?
Dať si respirátor rozhodne nezaškodí.
Späť k Číne, povinné testovanie a karanténu zrušili po tom, čo sa tam búrili ľudia. Ako to teda hodnotíte z tohto pohľadu – na jednej strane vyšli v ústrety verejnosti a v podstate aj ekonomike, odrazili hrozbu ďalších masových nepokojov, na druhej strane je tam teraz situácia naozaj kritická…
Myslím, že niečo podobné bolo aj u nás. Ľudia demonštrovali, rebelovali, nerešpektovali nikoho, ani samých seba. Ako som už spomenula, vírus sa nedá stopercentne kontrolovať. Týmto si musí Čína prejsť. Dobrá správa je, že dnes vieme oveľa viac o tom, ako postupovať pri liečení. Máme k dispozícii antivirotiká, monoklonálne protilátky. A máme vakcíny ako prevenciu.
Prečo vlastne Čína neprešla takou „očistou“ ako svet, vrátane Európy a Slovenska, že covid už nie je pre nás hlavnou témou?
Spôsobili to dva faktory – Číne sa podarilo dostáť pod kontrolu šírenie vírusu v prvej a druhej vlne. Vtedy zaviedli prísne opatrenia, izoláciu oblastí s výskytom vírusu. A ďalším faktorom bolo, že karantény a obmedzenie cestovného ruchu vo svete prispeli k tomu, že sa v Číne vírus v prvej a druhej vlne nerozšíril. V Európe sa naopak rozšíril a starí a slabí ľudia ochoreniu podľahli a ostatní získali imunitu prekonaním ochorenia alebo očkovaním.
Európska komisia ponúka Číne vakcíny proti covidu-19, tá to zatiaľ odmieta. Epidemiológovia však varujú, že premorenosť covidom je tam nízka. Platí, že aj kvôli tomu sa tam tak začal šíriť vírus?
WHO ponúkla Číne vakcíny, ktoré sú namierené proti variantu omikron. Všeobecne sa odporúča, aby čo najviac ľudí dostalo booster – druhú dávku vakcíny. Čína má svoju vlastnú vakcínu a odmieta pomoc WHO ohľadom vakcín. Nie sú dostupné dáta o efektivite čínskej vakcíny. Staré štúdie však ukazovali, že mRNA vakcíny sú účinnejšie a poskytujú lepšiu ochranu ako čínske vakcíny. Čína má zníženú efektivita očkovania – ľudia sú tam zaočkovaní iba jednou dávkou vakcíny, ktorá je navyše vyrobená proti pôvodnému kmeňu vírusu, takže majú slabú imunitnú ochranu. Výskyt nového variantu vírusu, ktorý je infekčnejší a rýchlejšie sa šíri, ročné obdobie, už spomínaná hustota obyvateľstva a smog majú tiež významný vplyv na šírenie vírusu. Premorenosť je určite jeden z faktorov, ktorý ovplyvňuje šírenie vírusu.
Ako prognózuje covidový vývoj na Slovensku a v Európe pre rok 2023? Už sme „za vodou“?
Hrozba covidu je stála. Nikto nie je za vodou. Treba si uvedomiť, že aj ľahký priebeh môže ovplyvniť naše zdravie, či už fyzické alebo psychické. Preto nie je na mieste podceňovať to. A chcem ešte podotknúť, že dostupnosť vakcíny, kolektívna imunita, dostupnosť antivirotík a liekov nám dáva nateraz pocit, že sa nás už covid netýka.
Viera Mašlejová
Foto: sita a archív
