Generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj túži divákom zabezpečiť aj to, aby sme spôsob života, ktorý teraz žijeme, mapovali pre budúce generácie. Zároveň je podľa neho úlohou verejnoprávneho média, aby vytvorilo pocit bezpečia.
Vo verejnoprávnych médiách ste strávili celý profesijný život. Od roku 1978 ste pracovali v rozhlase ako redaktor a neskôr ako dramaturg. V 90. rokoch ste stáli pri založení súkromného Rádia Twist, v rokoch 2006 až 2013 ste pôsobili ako programový riaditeľ Slovenského rozhlasu. V roku 2022 vás zvolili za generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska. Spomínate si na moment, kde sa vo vás zrodila vášeň k médiám?
To je pekná otázka. Pamätám si, že to bolo ešte v hlbokom detstve. Moji rodičia často počúvali rozhlas aj platne. Mali také to staré rádio, na ktorom sa hore dávala gramoplatňa na vyššiu rýchlosť. Moja mama mala rada operu, tak sme počúvali gramoplatne s opernými spevákmi ako Beniamino Gigli, Maria Callas a pod. To rádio malo také zelené oko a pamätám si ešte na československé vysielanie, keď sa z Prahy vysielalo Čítanie na pokračovanie Fantóma opery. Bolo to niečo neskutočne úžasné. Pri tom hlase, čo sa odtiaľ ozýval, som ani nedýchal. Potom som na vysokej škole začal počúvať rozhlas pravidelnejšie. Doteraz si pamätám na zvučku Maratónu a všetkých takýchto relácií a rozprávok. To vo mne zostalo. Na vysokej škole som začal spolupracovať s rozhlasom a tam som potom aj zakotvil.
S vaším menom sa spája aj legendárna relácia Pozor, zákruta!, ale aj stovky rozprávkových hier. Čo je podľa vás na rozhlasovom médiu najkrajšie a ako ho zatraktívniť pre súčasnú dobu?
Rozhlas sa nevnucuje. Televízia vám sčasti diktuje, ako si máte predstavovať realitu. Rozhlas viac uvoľňuje vašu fantáziu, je to taký väčší „priateľ“ ako obrazové médiá. V tomto je jeho obrovská prednosť. Myslím si, že zvuk si získava stále väčšiu obľubu. Podľa môjho názoru napríklad podcasty a všetky nové spôsoby vnímania prinášajú so sebou to, že ľudia chcú mať pri sebe toho svojho „priateľa“ aj na cestách, počúvajú ho cez slúchadlá aj cez nové onlinové služby. Myslím si, že perspektíva je práve v spájaní zvuku a obrazu. Obraz bude dominantný vtedy, keď má človek viac času, nie vtedy, keď je vo väčšom pohybe.
Do akej miery je podľa vás dôležité dávať priestor vo verejnoprávnom médiu aj súčasnému slovenskému umeniu?
Samozrejme, je to jeden zo základov. Aj preto verejnoprávnosť funguje, pretože vytvára pamäť a stopu života. Ja som veľa pracoval aj s rozhlasovým aj s televíznym archívom. Keď som hľadal nejakú historickú udalosť, tak som si to vedel v archívoch nájsť. Stopy pamäte sú veľmi dôležité. Jednou z hlavných úloh verejnoprávneho média je zabezpečiť, aby sme spôsob života, ktorý teraz žijeme, mapovali aj pre budúce generácie. Aj pre nás je dôležité, aby sme vytvárali pocit bezpečia. Je dôležité, aby informácie, ktoré prinášame boli overené a program kultúrne hodnotný.
Kde naberáte inšpiráciu, nové vízie, nápady?
Ťažko povedať. Častokrát človeka kopne múza na úplne neočakávaných miestach. Keď sme pripravovali Pána prsteňov, tak nápad skrsol, pretože prichádzal film. Raz mi len tak napadlo, že by sme mohli prinášať udalosti, ktoré sa stali v daný deň, ktoré sú aj trochu kontroverzné, či v protipohybe a nakoniec z toho vzišla relácia HiStory, ktorá sa doteraz vysiela na televíznej obrazovke.
Týždenník Slovenka v spolupráci s RTVS každoročne organizuje najznámejšiu anketu na Slovensku, Slovenka roka, kvôli čomu je podľa vás potrebné poukazovať na výnimočnosť a šikovnosť žien na našom území?
Ženský svet je veľmi obohacujúci a ženská kreativita je veľmi dôležitá. Ja si stále myslím, že táto moderná doba je dobou žien, pretože sa presadzujú vo všetkých možných pozíciách, aj takých, kde to bolo pred pár rokmi ešte nepredstaviteľné. Ženy vnášajú aj do politiky, vedy, umenia či kultúry veľmi pozitívny a príjemný rozmer. Bolo to vidieť napríklad aj pri novoročnom udeľovaní štátnych vyznamenaní pani prezidentkou. Práve ona vniesla do tohto podujatia eleganciu a noblesu. Pre mňa sú ženy veľkou inšpiráciou. To, že sa koná Slovenka roka, je veľmi dôležité. Je to aj upozornenie pre nás mužov, že máme na Slovensku dámy, ktoré si zaslúžia našu pozornosť.
Ako to u vás v práci funguje z vašej pozície generálneho riaditeľa RTVS? Máte prvé aj posledné slovo?
Prvé asi až tak často nie, ale posledné áno. (úsmev) Rád počúvam to, čo ľudia hovoria a čo si myslia, s akými myšlienkami a názormi za mnou prichádzajú. Takže si všetko vypočujem, diskutujem a to posledné slovo, mám, samozrejme, ja.
Je niečo, čo vás po príchode na vašu pozíciu riaditeľa RTVS pozitívne prekvapilo?
Organizáciu RTVS som zvnútra veľmi dobre poznal a aj v minulosti som bol na manažérskej pozícii v rámci rozhlasu a potom aj spojenej RTVS, takže úplne zásadne nie. Skôr ma nemilo prekvapili veci, ktoré sa odhalili ako problémové, ale o tých nechcem hovoriť. Pozitívne ma prekvapil najmä kolektív aj v rámci televízie aj v rámci rozhlasu, ktorý je veľmi ústretový a chce pre divákov a poslucháčov prinášať kvalitný program. Napokon aj vysielanie na konci roka, keď sme boli televíznym lídrom, je toho dôkazom. Ponúkli sme aj počas Silvestra hodnotný program a ľudia vedia oceniť kvalitu nášho programového vysielania v rozhlase aj v televízii obzvlášť v sviatočných dňoch.
Povedali ste, že sledovanosť nechcete zvyšovať zábavnými reláciami, ale RTVS má vytvárať obsah, ktorý by mal zostávať aj pre budúcnosť. Čím sa chcete zapísať? Aké programy tým máte na mysli?
Najmä tým, aby ľudia chceli počúvať a pozerať RTVS čím ďalej, tým viac. Celkom sa nám to aj, myslím, darí. Bol by som rád, keby sa nám podarilo vytvoriť formáty, ktoré sa udržia na obrazovke aj povedzme nejakých 5-6 rokov. Napríklad relácie , ako Milujem Slovensko a Duel ktoré tu sú už viac ako 10 rokov, sú stále veľmi obľúbené. Ale potrebujeme vytvárať aj ďalšie, ktoré si získajú vysokú obľúbenosť u divákov. Verím, že takých bude čo najviac.
Znamená váš výrok, že obľúbené zábavné relácie zmiznú z obrazoviek verejnoprávnej televízie?
Určite nie. Stále si myslím, že triáda BBC informovať-vzdelávať-zabávať platí. Sú to tri hlavné piliere verejnoprávnosti. Ale zábava je aj v tejto trojici na poslednom mieste. Nie je to tá základná úloha, ale je dôležitá. Ľudia chcú mať médiá aj pre zábavu. Mať toho „priateľa,“ ktorého som v úvode spomínal aj na to, aby vás zabavil, uvoľnil a navodil príjemnú atmosféru je dôležité. Nie je jednoduché vyrobiť kvalitný zábavný formát. Ide o to, aby sme vyrobili zábavné relácie, ktoré nezabávajú len prízemne, ale aby prinášali aj nejakú inú pridanú hodnotu aj v rámci informovania a vzdelávania.
RTVS, rovnako ako mnohé inštitúcie, bude musieť podstatne šetriť. Čo zostane aj naďalej vašou výkladnou skriňou a kde budete musieť výraznejšie skresať náklady a možno aj tvorivé nápady?
Bol by som rád, keby sme tvorivé nápady nemuseli skresávať vôbec, práve tie by som chcel naopak podporovať. Výkladná skriňa, to na čo sa chceme zamerať a v čom cítim deficit, je napríklad online priestor. Ten sa v rámci RTVS zanedbal a momentálne nás konkurencia výrazne predbieha. Čísla nie sú úplne najhoršie, ale podľa mňa vytvárame toľko obsahu, že musíme vytvárať nové cesty ako ho dostať k divákom a poslucháčom. Toto sa veľmi zanedbávalo a chcem, aby sa na konci môjho funkčného obdobia mohlo povedať, že online dobehol všetko , kde zaostával. Takisto spravodajstvo, aby sa :24-ka stala naozajstným spravodajským programom. A samozrejme mám ambíciu priniesť v rozhlasovom aj televíznom vysielaní aj vlastnú tvorbu, vo všetkých umeleckých oblastiach. Zároveň chcem, aby RTVS naďalej bola výrazným koprodukčným partnerom pre slovenský audiovizuálny priemysel.
S akými pracovnými ideami a predsavzatiami vstupujete do nového roka?
Aby sme poslucháčom a divákom prinášali pozitívne zážitky, aby s nami radi trávili čas a aby chápali, že verejnoprávny priestor je nenahraditeľný a že má svoje jedinečné miesto v rámci celej spoločnosti. Aby chápali, že ich chceme kultivovať a pomáhať im a chceme byť ich partnermi.
Výškovú budovu, ak má byť funkčná, je pravdepodobne potrebné očistiť až na skelet. Aké máte plány s ikonickou stavbou Slovenskej televízie?
Projekt je pripravený. Aby sa to vyriešilo, potrebovali by sme okolo 60 miliónov eur. Na toto momentálne nemáme kondíciu, nie je to aktuálne naša priorita. Už v minulosti sa hľadali možnosti ako výškovú budovu oživiť. Kedysi som tam aj sedával, keď som pracoval ako pomocný produkčný v rámci televízie, takže tú atmosféru si z minulosti pamätám. Budova je naozaj zaujímavá, ale kondíciu na riešenie tohto problému naozaj nemáme. Ak sa dohodneme so štátnymi organizáciami, že do toho pôjdeme, tak áno, ale sami na to schopnosti nemáme.
Veľa sa hovorí o potrebe skvalitnenia spravodajstva, ľudia často porovnávajú RTVS s Českou televíziou, kritici tvrdia, že máme čo doháňať. Aký máte na to názor?
Majú pravdu. Treba si ale uvedomiť aj to, že Česká televízia má viac ako trojnásobný rozpočet ako celá RTVS dokopy. Boli sme na návšteve v ČT, hovorili sme s pánom Dvořákom. Česká 24-ka má podstatne viac redaktorov, vedúcich vydania a dramaturgov ako naše spravodajstvo. Takže sa to nedá veľmi porovnať. Ale teší ma, že naša 24-ka funguje aj v náročných podmienkach. Aby sme mohli tvoriť také obsažné spravodajstvo a ČT, museli by sme i vyriešiť financovanie RTVS. Uvidíme ako dopadnú rozhovory, keďže je stále otázne financovanie RTVS po plánovanom zrušení koncesionárskych poplatkov. Je to základ, lebo bez toho, aby sme vedeli na najbližšie 2-3 roky ako bude vyzerať financovanie RTVS, nemôžeme robiť žiadne zázraky.
Pri vašom nástupe ste spomínali dôležitosť návratu kvalitných novinárov do RTVS, ktorí odišli ku konkurencii, chystajú sa v tomto smere už avizované zmeny?
Áno, niektorých sme oslovili, niektorí prichádzajú. V tejto situácii, keď už tí ľudia majú svoje stabilné pracovné pozície, je to väčší problém. Verím, že po nástupe Anny Sámelovej, ako šéfky spravodajstva, budeme na tom ďalej pracovať. Ona učí aj mladých novinárov, má kontakty aj na tých skúsených, bola niekoľko rokov aj rozhlase, takže určite sa tomu budeme venovať. Niektorí ľudia prichádzajú, niektorí odchádzajú, tak ako to býva štandardne.
Máte tri deti, syn Damián pokračuje vo vašich stopách. Na pražskej FAMU absolvoval odbor centrum audiovizuálnych štúdií a dodnes v metropole Česka pôsobí. Patrí dokonca medzi miestnych najlepšie hodnotených režisérov a autorov podcastov. Čo hovoríte na jeho úspechy a radíte mu doma z pohľadu vašich dlhoročných skúseností?
Skôr on radí mne. Ten podcastový svet je v Čechách oveľa ďalej ako u nás. Ja som veľmi rád, že sa mu darí, sledujem jeho tvorbu aj jeho podcasty, ktorú sú teraz v Čechách veľmi populárne. Aj České podsvětí aj Prohnilí, ktorí teraz naozaj lámu všetky rekordy. Je to veľmi príjemné. Som rád, že strávil svoju mladosť v Twiste a tam sa naučil mnohé veci, ktoré súvisia so zvukom, hudbou a so strihom a využíva to pri svojom profesionálnom raste.
Väčšina ľudí pri televízore oddychuje, vy to máte zrejme naopak, ako oddychujete od televízora?
Najradšej oddychujem, keď som niekde vonku a mám možnosť sa ísť niekam prejsť. Je pravda, že počúvam rádio a pozerám televíziu pomerne často. Veď vidíte, aj teraz mám zapnutú našu :24-ku a sledujem, čo vysielame. Samozrejme si pozriem aj Jednotku a Dvojku a vypočujem rozhlas aj keď som v aute či doma. Je problém úplne sa odstrihnúť, ale snažím sa relaxovať najmä vonku.
