Volebné obdobie Národnej rady (NR) SR bude možné skrátiť uznesením. Vyplýva to z novely ústavného zákona, ktorú dnes schválili poslanci NR SR. Za hlasovalo 92 poslancov, proti bolo 44 a zdržalo sa 11 poslancov. Zároveň sa bude nová právna úprava vzťahovať aj na práve prebiehajúce volebné obdobie, teda bude možné skrátiť aj ôsme volebné obdobie. Predkladateľmi návrhu sú poslanci hnutia Sme rodina Miloš Svrček a Petra Hajšelová. Poslanci Sme rodina v návrhu požadovali, aby sa volebné obdobie mohlo skrátiť i referendom. Takáto možnosť však nebude možná, keďže plénum schválilo pozmeňujúci návrh Márie Kolíkovej (SaS), Michala Šipoša (OĽaNO), Miloša Svrčeka (Sme rodina) a nezaradeného poslanca Juraja Šeligu (Za ľudí), na ktorom sa v nedeľu 22. januára dohodli bývalí koaliční partneri. Za pozmeňujúci návrh hlasovalo 92 poslancov, proti bolo 52 a zdržali sa traja poslanci.
„Navrhujeme, aby toto skrátenie nešlo ani cez ústavný zákon, ani cez referendum, ale cez uznesenie NR SR, na ktoré bude potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov. Poistkou, aby sa takéto uznesenie politicky nezneužívalo, je, že podanie takéhoto návrhu bude môcť podať len skupina poslancov, ktorých je najmenej jedna pätina, čiže 30 poslancov,“ uviedla Kolíková. V samotnom uznesení sa bude určovať i presný termín vykonania volieb a súčasťou bude i obdobie, v ktorom bude predseda NR SR vyhlasovať parlamentné voľby. Účinnosť nadobúda dňom vyhlásenia.
Schválený pozmeňujúci návrh zároveň obsahuje aj zakotvenie princípu pomerného zastúpenia a jedného volebného obvodu v ústave. Na zmenu volebného systému bude tým pádom potrebná ústavná väčšina, čiže 90 hlasov poslancov namiesto súčasných 76. Išlo o podmienku hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti k predčasným voľbám. Cieľom má byť ochrana súčasného volebného systému pred prípadnými zmenami po parlamentných voľbách.
Parlament neschválil pozmeňujúci návrh nezaradeného poslanca Juraja Šeligu (Za ľudí), nezaradeného poslanca Miroslava Kollára (Spolu – občianska demokracia) a viacerých poslancov OĽaNO a Občiansko-demokratickej platformy, ktorý mal ukotviť Špecializovaný trestný súd a Úrad špeciálnej prokuratúry v ústave. Cieľom návrhu bola ich ochrana pred prípadným zrušením po ďalších parlamentných voľbách. Špecializovaný trestný súd sa mal stať súčasťou sústavy súdov a Úrad špeciálnej prokuratúry osobitnou súčasťou existujúcou v rámci prokuratúry. „Úrad špeciálnej prokuratúry však nad rámec priznania ústavnoprávnej ochrany mal získať aj atribút osobitného postavenia a nezávislosti v rámci prokuratúry, a to práve z dôvodu dozoru a trestného stíhania tej najzávažnejšej trestnej činnosti. Takáto nezávislosť by bola prejavom ochrany Úradu špeciálnej prokuratúry pred akýmikoľvek zásahmi do vyšetrovaní z prostredia mimo úradu,“ uviedli prekladatelia v návrhu.
Pozmeňujúci návrh nezaradených poslancov Martina Beluského, Mareka Kotlebu a Rastislava Schlosára (všetci Kotlebovci-ĽSNS) plénum taktiež neschválilo. Poslanci v návrhu požadovali vypustiť vetu „Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.“ Taktiež požadovali pridať nový článok, ktorý znie: „Každá fyzická osoba má právo na úhradu záväzku v hotovosti. Každá právnická osoba má povinnosť prijať pohľadávku v hotovosti.“ Cieľom pozmeňujúceho návrhu podľa poslancov bolo vytvoriť ústavné predpoklady pre obnovenie zvrchovanosti Slovenska, ktorú náš štát podľa navrhovateľov stratil po vstupe do Európskej únie v roku 2004.
