Už zajtra sa stretneme na veľkolepej udalosti, ktorá roky spája naše dva národy- na Česko-Slovenskom plese. Nazrite s nami za múry budovy, v ktorej sa všetko odohráva a nadýchajte sa secesnej atmosféry plnými dúškami.
Miesto, kde dnes stojí reprezentatívny palác, z legendárnych čias Belle Époque, kedy nič netušiaca monarchia kráčala v ústrety svojmu zmaru, bolo lukratívnym pozemkom už celé stáročia.
Ako prvý si ho všimol a samozrejme aj náležite ocenil, syn Karola IV., Václav IV. a v roku 1380 tu postavil kráľovskú rezidenciu so všetkým luxusom, ktorý k tomu patrí. Okrem prepychových sál, nechýbal ani zverinec s exotickými šelmami, predovšetkým levmi, vzbudzujúcim rešpekt i hrôzu. V komplexe nechýbali ani prepychové kúpele, čosi ako dnešné wellness na najvyššej úrovni.
Z kráľovskej rezidencie ruina
No nielen vládnuce dynastie, ale aj ich sídla podliehajú času a tak ako zo scény svetových dejín odišli Luxemburgovci a česká koruna zažiarila na hlavách Habsburgovcov, stratilo na význame aj toto panovnícke sídlo. Z povrchu zeme definitívne zmizlo počas tridsaťročnej vojny a na tomto mieste vyrástol barokový skvost – chrám svätého Vojtecha. Ten však už dal postaviť spolu s cirkevným múzeom pražský arcibiskup Arnošt Harrach, ktorý získal pozemok aj so zvyškami schátralých budov od Habsburgovcov.
Lenže ako to už vo svete chodí, letiaci čas si vyberá svoju daň a v tomto prípade mu padol do oka práve tento kostol. Obyvatelia Prahy zo začiatku 19. Storočia poznali toto miesto nie ako Boží stánok, ale ako kasárne, do ktorých pravdepodobne nikto neinvestoval a už o sto rokov tam neostal kameň na kameni. A to čo nezničil zub času bolo treba asanovať, keďže polorozpadnuté múry sa už naozaj nedali nijako zmysluplne využiť.
Sláva povstala z popola
V roku 1903 neostala z bývalého kráľovského sídla, a neskoršieho cirkevného komplexu, či kasární ani tá najmenšia hmatateľná pamiatka. No Areál neostal dlho opustený.
Už o dva roky neskôr sa tu začali dvíhať múry secesného „Reprezentačného domu hlavného mesta Prahy, v réžii architektov O.Polívky a A. Balšánka, ktorý bol slávnostne otvorený pre verejnosť v roku 1912. O jeho výzdobu, ktorá svojou nádherou uchvacuje návštevníkov dodnes sa postarali taký majstri akými boli Josef Myslbek, Mikoláš Aleš, Max Švabisnký, František Ženíšek, Alfons Mucha a ďalší génovia svojej doby.
Skutočný hviezdny okamih zažil Obecní dům o pár rokov neskôr, 28. Októbra, roku 1918, kedy tu bola vyhlásená samostatná Československá republika, ktorá definitívne pochovala viac ako pol tisícročia starú Habsburskú monarchiu.
Práve z tohto dôvodu dostal priestor v tomto okolí názov Námestie republiky. No Obecní dům zohral významnú úlohu aj v našej novodobej histórii. Odohrávali sa tu pamätné udalosti roku 1968 a neskôr aj prvé stretnutia vznikajúceho Občianskeho fóra v novembri 1989.
Pýcha Prahy
Secesný palác sa stal skutočnou pýchou Prahy a magistrát na jeho výstavbe rozhodne nešetril. Konečný účet presiahol čiastku šesť miliónov korún, čo bol na začiatku 20. storočia skutočne astronomický výdavok.
Na financie sa však v tej euforickej dobe, kedy vznikol samostatný štát Čechov a Slovákov až tak nehľadelo. Pre všetkých bolo prvoradé, aby svojou krásou českého reprezentačného sídla zatienil nemecké Casino v Slovanskom dome. Išlo teda o mimoriadne prestížnu a národnostne citlivú tému. Obecní dům rovnako ako v čase svojho vzniku aj dnes ohromí svojou krásou každého návštevníka. Dodnes dýcha noblesou a eleganciou a počas pobytu v jeho nádhernom interiéry, ktorý je z veľkej časti pôvodný každý z jeho návštevníkov pocíti atmosféru mágie tohto nevšedného miesta, ktoré kedysi očarilo aj mocných panovníkov.
Čo ste možno nevedeli
Aj Obecní dům sa svojho času stal tŕňom v oku predstaviteľom bývalého režimu, ktorí ho chceli ako symbol buržoázie zrovnať so zemou. Našťastie sa to ukázalo ako príliš drahé a tak ho aspoň premenovali. Pôvodný názov Reprezentačný dům zmenili na Obecní a dúfali, že ho takto aspoň trochu „sproletárčili“. Názov sa však medzi Pražanmi neujal a tí vytrvalo hovorili, že „idú do Repre.“
Najvýznamnejší bol primátor
Do vyšších poschodí budovy vedú mramorové schody a dva výťahy. Vpravo primátorský a vľavo prezidentský. Prezident bol v Obecnom dome hosťom primátora, preto mal primátor významnejší výťah ako aj umiestnenie lóže v Smetanovej sieni.