Severná Afrika sa výrazne líši od zvyšku kontinentu. Ide o moslimskú časť. Vďaka svojej polohe – pri mori a na skok od Európy, je omnoho rozvinutejšia. Ak si kúpite melón mimo leta, bude pravdepodobne z Maroka. Sú totiž najväčším celosvetovým vývozcom a sezónu majú celý rok. Rovnako tak pomaranče či sladké ďatle.
Pre Maroko je typický ruch mesta a bohato zdobené interiéry, bujné záhrady či tiché púšte, aké môžete poznať z Tisíc a jednej noci.
Marakéš ako z rozprávky o Aladinovi
Prezývajú ho aj červená perla. V meste vás totiž obkolesia domčeky z červenej hliny. Staré mesto nie je veľké. Dokážete ho hravo prejsť aj za jeden deň. Hlavné námestie je plné stánkov s osviežujúcimi šťavami z pomarančov či iného čerstvého ovocia, ktoré ešte ráno viselo na strome. Večer sa spríjemní tradičná hudba a nádherné vône jedla. Na grile pod holým nebom vám pripravia veľmi chutné mäso, morské plody a ich typické slimáky. Cestou k stánkom vás určite očaria aj zaklínači hadov, ktorí presne, ako v rozprávkach vedia zdvihnúť kobru zvukom píšťalky. Cena za fotku už taká rozprávková nie je. Nenechajte sa oklamať, dokážu vám zobrať telefón pod zámienkou, že vás vyfotografujú a nevrátia vám ho, kým nezaplatíte sumu, akú uznajú za vhodnú. Neštítia sa ani držať vám malého hada okolo krku, aby vás pritlačili k platbe. Nemusíte sa však báť dotknúť sa ich a vrátiť majiteľovi, sú úplne neškodné. Zjednávať cenu sa oplatí aj keď sa idete doslova stratiť v uličkách pri námestí. Hoci skryť úžas z toľkých nádherných lámp či ručne robených kobercov môže byť pre našinca ťažké. Miestami sa budete cítiť ako z rozprávky o Aladinovi a jeho čarovnej lampe. Môžu za to aj hlinené budovy v tesnej blízkosti, všetky s terasou na strechách. Vo dvoroch môžete vidieť, ako ručne farbia kusy kože v kadiach. Nie je veľmi slušné tam len tak vojsť. Ocitnete sa totiž u nich doma a bez pozvania. Je dosť pravdepodobné, že aj vaše ubytovanie budete mať v riade – nazývajú tak ich typické obytné budovy. Z ulice vyzerajú všedne, no vnútri vás prekvapí priestor s pavlačami, luxusne zdobené mozaiky na stenách a bazén alebo aspoň fontána uprostred. Takmer všetky riady majú prístupnú strechu, kde si môžete zapáliť vodnú fajku alebo vychutnať naozaj skvelý mätový čaj a dívať sa na ruch mesta. Marocká mäta patrí azda k tým najaromatickejším. Pridávajú ju do čaju čerstvú. Čaj obsahuje teín, takže sa nečudujte, že po ňom nebudete môcť zaspať. Ak budete mať šťastie, nezobudí vás ani ranná modlitba pred svitaním z mešít, ktorých je v meste hneď niekoľko.
Mešita udáva výšku budov
Najstarší minaret v starom meste je z 12. storočia. Je presne 77 metrov vysoký. Slúži aj ako orientačný bod. Žiadna iná stavba ani budova nemôže byť vyššia ako práve tento minaret. Na vrchole má tri guličky stelesňujúce toleranciu troch náboženstiev – islamu, kresťanstva a judaizmu. A keď sme pri náboženstvách, treba si dať pozor, či váš výlet nevychádza na obdobie ramadánu – vtedy vás v meste až do zotmenia slnka nikto neobslúži a môžete celý deň hladovať.
Záhrady Le Jardin Majorelle – oáza pokoja
Najnavštevovanejším miestom v Marakéši sú jednoznačne záhrady Le Jardin Majorlle. Ide o najfotogenickejšiu časť mesta, práve vďaka nezameniteľnej modrej farbe budov a rastlín z každého kúta sveta ako v botanickej záhrade. Záhrady dal postaviť francúzsky maliar Jacques Majorelle v roku 1921. V chátrajúcom stave ich odkúpil módny návrhár Yves Saint Laurent so svojím životným partnerom a zrekonštruovali ich do podoby, v akej ich poznáme dnes. Pri obnove zabudovali zavlažovacie systémy, zasadili nové druhy rastlín a vybudovali tak unikátnu oázu zelene a pokoja v zaprášenom a preľudnenom Marakéši. Neskôr ich venoval mestu.
Nocovanie na Sahare s Tuarégmi
Ďalej do vnútrozemia, cez pohorie Atlas, sa dostanete až na okraj najväčšej a najznámejšej púšte Sahara. Podnikaví Tuarégovia tam vystavali miesta na stanovanie. Odvezú vás k nim na ťavách a večer pri ohni zažijete kúsok z ich kultúry. Naučia vás bubnovať a spievať, aj keď si nebudete navzájom rozumieť. Pohľad na východ slnka nad najväčšou dunou zlatistého piesku sa stane zážitkom na celý život. Nebude vám vadiť ani skoré vstávanie, chlad či namáhavý výstup na dunu.
Historické mestečko poznáte, aj keď ste o ňom v živote nepočuli
Ait Ben Haddou patrí k ikonám celého Maroka. Nevie sa presne, ako je staré. Odhaduje sa, že s výstavbou sa začalo v 17. storočí. Patrí do svetového dedičstva UNESCO. Jeho siluetu ste určite videli, aj keď o ňom počujete prvýkrát. Vďaka svojej polohe a výzoru je totiž obľúbenou kulisou slávnych filmov, ktoré sa natáčali priamo pod ním alebo v jeho uličkách. Najznámejšími sú Gladiátor, Alexander Veľký, Princ z Perzie alebo Poklad na Níle či seriál Hra o tróny. Je to opevnené mestečko postavené na pahorku pri rieke, v ktorej cez rok preteká len slabý prúd. V období dažďov sa napokon zmení na nepoznanie. V mestečku sa zachovala hlinená architektúra a typické opevnené domy. Strechy domov sú vyrobené z palmového dreva a zo zhutnenej zeminy. Steny sú naopak postavené z ílových tehál. Keďže je mesto pod ochranou UNESCA, všetky opravy sa vykonávajú s použitím originálnych materiálov. Dodnes tam žije hŕstka rodín, väčšinou sú to obchodníci, predavači suvenírov. Môžete sa pozrieť aj do vnútra. Keď vyjdete úplne na vrchol, kde kedysi stála sýpka, otvorí sa vám panoráma na celé okolie.
Filmové štúdiá
Aj vďaka zachovanému starobylému mestečku a púšti vybudovali v Maroku najväčšie filmové štúdiá Atlas. Rozprestierajú sa na ploche 31 000 metrov štvorcových. Nakrúcala sa tam Kleopatra, Asterix a Obelix, Aladina mnoho ďalších. Filmovému priemyslu sa tu darí vďaka spoľahlivému podnebiu a rázu krajiny, ktorá je vhodná na nakrúcanie najmä historických filmov. V neposlednom rade sú to aj nízke prevádzkové náklady. Štúdia založili pred štyridsiatimi rokmi a môžete si vybrať, ktoré kulisy chcete vidieť na vlastné oči. Lacnejšie vstupné ponúkajú tie z nich, kde sa točili staršie a béčkové filmy, drahšie tie známejšie. V každom z nich však zistíte, akú ilúziu dokážu filmári vytvoriť. Napríklad, že Kleopatrin trón je skôr zo sadry ako zo zlata.
