Arnošt pred dvadsiatimi rokmi požičal kamarátovi peniaze. Situácia sa za dve dekády nepochopiteľne otočila a samotnému Arnoštovi dnes (má už 75 rokov), paradoxne, zráža exekútor peniaze z dôchodku.
Bolo to na prelome milénií. Dvaja priatelia vtedy podnikali. Arnošt mal 52 rokov, bol pri sile, po revolúcii sa mu pomerne darilo. Taxikársku živnosť postupne nahradil jazdením pre kuriérske spoločnosti a vedel seba aj rodinu slušne uživiť. Jeho kamarát bol o 20 rokov mladší a nemal také skúsenosti (a šťastie?) s podnikaním. Arnošt mu v roku 2000 pomohol s kúpou auta a tešil sa, že kamarátovi tak tiež otvoril cestu k lepšej životnej úrovni. Lenže, ako sa hovorí, za dobrotu – na žobrotu. V tomto prípade doslova. Z kamaráta sa časom stal ex-kamarát, keďže požičané peniaze nie a nie vrátiť. Tri roky prísľubov, dohôd o splátkach, vyhýbacích manévrov. Arnošt bol napokon nútený podať žalobu o zaplatenie požičaných peňazí, inak by sa jeho nárok premlčal a nikdy by sa k peniazom nedostal…
Najprv súd, potom exekúcia
Súd bol pomerne rýchly – medzi stranami neboli sporné okolnosti ani výška pôžičky, peniaze boli požičané prevodom na účet, a nakoniec, predsa len ex-kamarát si nedovolil pred súdom klamať a poprieť pôžičku. Lenže, ani na základe rozsudku ex-kamarát peniaze nevrátil a naďalej sa vyhýbal svojím povinnostiam. Opakovali sa prísľuby a napriek dohodám o odpustení časti dlhu nedošlo k splateniu ani časti z pôvodnej pôžičky. Keď sa Arnošt v roku 2009 chystal do dôchodku a zistil, akú biednu rentu mu štát chystá, uvedomil si, že starú pohľadávku nemôže zahodiť za hlavu. Musel pristúpiť k návrhu na vykonanie právoplatného rozsudku – exekúcie. Stálo ho to ďalší súdny poplatok a nejaké peniaze aj pre advokáta, pričom požičaná suma nebola malá.
Exekútor však u Arnoštovho ex-kamaráta nezistil žiadny majetok, ktorý by vlastnil –
nehnuteľnosti, auto či cenné papiere. Ex-kamarát už nemal ani účet v banke. Dokonca ani Sociálna poisťovňa neevidovala, že by bol niekde zamestnaný. Jednoducho, exekútor nenašiel, čo by ex-kamarátovi zabavil a speňažil. Exekúcia takto spočívala roky rokúce…
Výmena rolí
V lete 2019 prijal parlament tzv. „exekučnú amnestiu” – zákon o ukončení niektorých exekučných konaní. Cieľom zákona bolo pomôcť ľuďom, ktorí sa v dôsledku chybných rozhodnutí v minulosti dostali do dlhovej pasce. Bohužiaľ, takých prípadov, keď úročený dlh narastá rýchlejšie ako priebežné splátky zrazené zo mzdy bolo, a dodnes je, veľa.
Exekučná amnestia fungovala tak, že tzv. „staré exekúcie“ (spred roka 2017) sa zo zákona zastavili, ak trvali viac ako 5 rokov. To, čo potešilo dlžníkov, však nepotešilo ich veriteľov. Podľa tohto zákona totiž trovy zastavenej exekúcie znáša oprávnený (veriteľ). A tak, namiesto toho, aby sa Arnošt dočkal vymoženia svojich peňazí, čakal ho ďalší výdavok. Arnošt sa však o zastavení starej exekúcie nedozvedel, keďže mu exekútor nikdy nedoručil upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Nevedel preto ani, že exekútor si od neho nárokoval náhradu trov starej exekúcie vo výške 42 eur. A tu sa situácia úplne otáča. Keďže Arnošt nezaplatil exekútorovi 42 eur (lebo ani nevedel, že ich má zaplatiť), obrátil sa exekútor so svojím nárokom na iného exekútora. Podal návrh na vykonanie exekúcie z majetku Arnošta – na vyrovnanie svojich 42 eur.
Arnošť zisťuje, že je dlžník
V roku 2020, v čase druhej vlny covidu, došiel (v tom čase už 73-ročnému dôchodcovi) Arnoštovi list z jeho banky, že jeho účet bol zablokovaný na pokyn exekútora. Od exekútora mu došiel list, že má zaplatiť 42 eur, a k tomu ešte aj trovy exekúcie oprávneného exekútora vy výške 58,50 eura a ešte aj trovy exekúcie exekútora, ktorý vykonáva exekúciu v prospech prvého exekútora, vo výške 96,60 eura. Arnošt ostal rozčarovaný. V roku 2000 požičal ex-kamarátovi peniaze na auto, ktoré mu nikdy nikto nevrátil. A na dôchodku ako sedemdesiatpäťročný skončil tak, že on sám sa stal kvôli tomu dlžníkom. Z jeho beztak malého dôchodku sa mu každý mesiac zrážajú peniaze exekútorom. Z Arnošta jeho dlho dlžný dlžník urobil dlžníka.
Arnošt má takej spravodlivosti plné zuby, napriek tomu našiel silu a oslovil advokáta, s ktorým skúšajú tento marazmus napraviť. Advokát našiel procesné pochybenie v postupe prvého exekútora, keďže podľa všetkého naozaj nikdy Arnošta neupovedomil o zastavení starej exekúcie. Využije preto všetky dostupné prostriedky, aby exekúciu proti Arnoštovi zvrátil.
Keďže platí, že pomalá spravodlivosť je žiadna spravodlivosť, dúfame, že v tomto prípade bohyňa Justícia rozsekne krivdu čím skôr.
