„Niekedy som smutná z toho, čo ľudia narozprávajú, veľa ľudí robilo neskutočne veľa, aby sa čo najviac zachránilo. Takže buďme radi za to, že sme dopadli tak, ako sme dopadli,“ tvrdí lokálpatriotka Zdenka Predná o situácii Banskej Štiavnici.
Podelila sa s nami o svoje pocity a prezradila nám, ako prežíva smutné chvíle „svojho mesta“.
Ako vnímate nedávnu tragédiu vo vašom rodisku?
Veľmi sme všetci smutní a zaskočení, čo sa stalo. Bohužiaľ, aj takéto veci sa dejú a verím, že sa podarí dať všetko do pôvodného stavu.
Poznali ste ľudí, ktorí utrpeli požiarom?
Samozrejme. Takmer všetkých.
Žiaľ, boli zničené práve ZUŠ, kultúrne centrum, knižnica a budovy, ktoré sú úzko spojené s kultúrou, ktorá je na okraji záujmu štátu. Ako vidíte jej budúcnosť v Banskej Štiavnici?
To ste úplne vystihli. Bohužiaľ, kultúra je na Slovensku asi na poslednom mieste, čo veľa prezrádza o národe a stave štátu. Pamiatky, ktoré tu máme, by boli v inom štáte extrémne vážené. U nás sa ani nedokážu poistiť. Je to smutné. Niekde sa stala chyba.
Mali ste pozitívnu skúsenosť s ľudskosťou a pomocou, ktorá v Banskej Štiavnici po požiari nastala?
Áno, ľudia po výzvach o pomoc neváhali, a pomáhali, kde bolo treba. To je zase naša silná stránka.
Ako môžu ľudia pomôcť, a kam je podľa vás najlepšie pomoc nasmerovať?
Vznikli rôzne Donio stránky, kde sa dá prispieť a vybrať si aj konkrétnu budovu, na ktorú chce človek prispieť. Žiaľ, to, čo sa vyzbiera, asi nebude stačiť na celkovú rekonštrukciu všetkého, čo bolo zničené, no veľmi to pomôže pri prácach, ktoré teraz prebiehajú. Myslím tie základné sanitačné záležitosti. Každý si vie vybrať, komu chce pomôcť. Všetky objekty majú svoje stránky na sociálnych sieťach. Majú vlastné čísla účtu. Ja sa snažím podporovať ZUŠ, ktorá nebola poistená. Je na každom, kde sa rozhodne prispieť. Ja verím, že sa podarí dať všetko do pôvodného stavu.
Bola to naozaj veľká smola, veď, kto mohol predpokladať požiar…
Vždy je to súhra okolností. Na náhody neverím, vždy sa stane to, čo sa má stať. Verím tomu, že vždy to má nejaký zámer, aj v tomto prípade. Teraz sú nasmerované všetky oči na Štiavnicu. Možno nastal čas, vyriešiť všetky problémy, ktoré tu už dlhšie pretrvávajú. Mesto má toľko pamiatok a obrovský potenciál, ktorý nevie využiť. Iné mestá by desatinu z toho, čo my tu máme, vedeli perfektne predať. O tom som presvedčená. Treba to u nás zmodernizovať vo všetkých smeroch. Inak to nevidím. Verím tomu, že aj ľudia v predstavenstve robia všetko, čo je v ich silách, no možno by si mohli ešte niekoho prizvať, kto vie, ako potenciál Štiavnice využiť. Verím tomu, že to dajú dokopy. Aj nám ZUŠ vyhovuje – obzvlášť jej blízkosť, chodia do nej aj naše deti, peši samé. Sú na ňu zvyknuté. Veľa detí bolo smutných, keď ju videli horieť. Všetky domy v Štiavnici sú staré a treba to dať do poriadku. Stačí, keby zafúkal vietor inak a mohlo horieť všetko. Takže sme radi, že to skončilo „iba takto“. Niekedy som smutná z toho, čo ľudia narozprávajú, veľa ľudí robilo neskutočne veľa, aby sa čo najviac zachránilo. Takže, buďme radi za to, že sme dopadli tak, ako sme dopadli. Odhalili sa slabé stránky, ktoré máme v Banskej Štiavnici. Sú to všetko staré domy, rekonštruuje sa iba to, čo sa musí a zabúda sa na tie dôležitejšie veci. Vždy sa niečo deje pre niečo a lamentovať teraz nad tým už nepomôže. Každý nech si z toho zoberie poučenie, aké uzná za vhodné.
Odhalili sa slabé stránky, ktoré v BŠ máme. Sú to všetko staré domy, rekonštruuje sa iba to, čo sa musí a zabúda sa na tie dôležitejšie veci. Vždy sa niečo deje pre niečo a lamentovať teraz nad tým už nepomôže. Každý nech si z toho zoberie poučenie, aké uzná za vhodné.
