Má za sebou mnoho profesijných skúsenosti, aj zo zahraničia. V súčasnosti pôsobí ako finančná riaditeľka Slovenskej pošty. Elena Hegerová je aj členka predstavenstva. Aké to je, keď žena pôsobí na takej vysokej a zodpovednej funkcii, nám prezradila v rozhovore pre Slovenku.
Pracovali ste v rôznych firmách, okrem iného aj v bankách. Ako by ste to porovnali so súčasnou pozíciou?
Aj keď sa moja doterajšia pracovná história točí takmer výlučne okolo financií, platí, že nikdy nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky. Tým chcem povedať, že každá firma, v ktorej som pracovala, bola iná. Slovenská pošta je moje prvé pôsobisko, kde je jediným akcionárom štát. Príprava na výberové konanie bola naozaj veľmi náročná. Samotné výberové konanie mi prišlo ako porovnateľná odborná skúška na vysokej škole či doktoráte. Po nástupe do funkcie v organizácii s takouto akcionárskou štruktúrou treba veľmi intenzívne vnímať, pochopiť a stotožniť sa s postupmi a podmienkami práce, ktoré podmieňuje veľmi striktná legislatíva. No aj dlhá história organizácie a fakt, že veľká časť zamestnancov na pošte tu pracuje podstatnú časť svojho pracovného života. Pošta je mohutná organizácia, vedenie ktorej sa často pripodobňuje k riadeniu obrovskej lode – trvá istý čas, kým zmeníte smerovanie. Inými slovami, výsledky vašej práce zvyčajne nie sú okamžite viditeľné. Prejde istý čas, kým sa zmeny prejavia. A s tým treba vedieť žiť a zostať dôsledný, aby sa každá pozitívna zmena dotiahla do úplného konca.
Ktoré rozhodnutie, čo ste preberali na predstavenstve, bolo pre vás najťažšie?
Každé rozhodnutie vedenia o čomkoľvek má dopady nielen na samotný biznis, ale aj na množstvo ľudí. Každé jedno rozhodnutie musí byť robené s týmto vedomím. Medzi tie najťažšie patria optimalizačné kroky a súvisiace rozhodnutia. Samozrejme, aj rozhodovanie o mzdách a sociálnych benefitoch našich zamestnancov. Všetci vnímame ťaživosť súčasnej hospodárskej situácie. Vieme, aký má dopad na našich zamestnancov. Pravidelne rokujeme s našimi odborovými partnermi, aby sme našli konsenzus medzi ich požiadavkami na zvyšovanie miezd a ekonomickými možnosťami spoločnosti. Musím však podotknúť, že na hospodárskych výsledkoch posledných troch rokov sa nám podpísal dlhodobý pokles záujmu o listovú komunikáciu, ktorý covidová pandémia len urýchlila.
Máte „pod palcom“ financie. O ženách sa vraví, že sú opatrnejšie a až tak neriskujú. Môžu byť teda podľa vás lepšie finančníčky ako muži? A v čom sú podľa vás všeobecne ženy ako manažérky iné oproti mužom?
Nemyslím si, že úspech vo financiách nejako súvisí s pohlavím. Moje skúsenosti hovoria, že vo svete financií, aspoň v tom, v ktorom som fungovala a žijem, sa presadzujú vedomosti, skúsenosti a cieľavedomosť. K tomu treba pridať aj schopnosť správne komunikovať, a hlavne počúvať. A táto posledná vlastnosť, aspoň podľa mňa, čiastočne odlišuje manažérsky prístup mužov a žien. Ženy akoby viac počúvali ľudí okolo, boli empatickejšie a sú ochotnejšie poznávať a pochopiť názory druhej strany. Možno tým potom dokážu aj strhnúť svoj tím a lepšie motivujú kolegov. Za mňa môžem povedať, že som celý život zvyknutá pracovať v prevažne mužskom kolektíve, a pravdupovediac, naučila som sa akosi nerozlišovať, či vedľa mňa alebo na druhej strane stola sedí muž alebo žena. Na kolegyniach a kolegoch oceňujem tímovosť, ťahanie za jeden povraz a, samozrejme, odbornosť a erudovanosť v danej problematike.
Bežná verejnosť vidí, že na poštách robia predovšetkým ženy, aj doručovateľkami sú po väčšine ženy. Zohľadňujete to predstavenstvo pri riadení? Ako konkrétne?
Na pošte pracuje takmer 11-tísíc zamestnancov a ich priemerný vek je 48 rokov. Je pravdou, že v súčasnosti je na rôznych pozíciách na pošte zamestnaných 81 % žien. Mnohé z nich v poštárskom remesle strávili väčšinu pracovného života. Popritom vychovali deti, starajú sa o rodičov a o svoje rodiny. Býva až dojemné, sledovať, ako sa hlavne doručovateľky, ale aj doručovatelia, za toe roky stali akoby členmi rodín. So svojimi zákazníkmi z rajónu prežili a prežívajú ich životné radosti, strasti, životné zvraty. Pre niektorých sú naozaj veľkou istotou a aj autoritou. Tento sociálny rozmer nie je zrejmý hneď na prvý pohľad. Odhalíte ho až po hlbšom ponorení sa do „poštového života“. Ženský aspekt na pošte je teda neprehliadnuteľný. Máme prepracovaný systém zastupovania pri náhlych výpadkoch z pracovného procesu. Máme fungujúci systém na relaxáciu a oddych vo vlastných zariadeniach. Zabezpečujeme letné tábory pre deti zamestnancov, umožňujeme pomoc a riešenie osobných krízových situácií, ktoré vznikli mimo pracovného procesu aj cez Nadáciu SP.
Študovali ste na gymnáziu v Banskej Bystrici, máte aj vzťah k tomuto kraju, mestu?
Každý z nás má kraj, v ktorom vyrastal, a v ktorom strávil roky bezstarostného detstva, strednej, prípadne vysokej školy, spojený s istou dávkou sentimentu. U mňa sa spomienkový optimizmus na rodný kraj spája aj s každodennou realitou. Keďže Banská Bystrica je moje rodné mesto, mám k nemu veľmi pozitívny vzťah. Sídlo Slovenskej pošty je práve v Banskej Bystrici, a teda ani so súčasnou pracovnou príležitosťou som moje mesto neopustila. Aj počas pôsobenia v zahraničí som sa sem veľmi rada vracala, keďže trávim voľný čas aktívne a okolie Banskej Bystrice je na to ideálne. Mám tu aj veľa dobrých priateľov a rodinu.
Ako zvládate skĺbiť pracovný život s rodinným? Pomáha vám niekto?
Bez dlhodobej podpory svojej rodiny by som nevedela skĺbiť môj náročný pracovný život s rodinnými prioritami. Každá moja pracovná zmena mala dopad hlavne na moje deti a vyžiadala si zmenu rodinnej „logistiky“. Je to vždy náročné, odísť žiť a pracovať do zahraničia a u nás to malo signifikantný dopad hlavne na moju školopovinnú dcéru. Odišla zo svojho školského prostredia a nastúpila do novej školy, kde sa začala učiť v novom jazyku a musela si hľadať nové väzby a priateľstvá. Takže, som jej vďačná. Vzdala sa svojho komfortu, a aj denno-denného kontaktu so starými rodičmi.
Ako najradšej relaxujete, akými koníčkami si čistíte hlavu?
Rodičia ma od detstva viedli k športu. Môj otec bol reprezentant v zjazdovom lyžovaní a zjazdové lyžovanie zostalo aj mojou najväčšou športovou láskou. Postupne som k tomu pridala skialp a bežky. Vo všeobecnosti platí, že ak mám čas, trávim ho športovou aktivitou. Naučila som sa hrať tenis, ktorý hrávam s dcérou. Mám rada turistiku, pri ktorej sa viem „resetnúť“ po náročných dňoch. Vítam každý typ pohybu vonku na vzduchu. Mám tiež rada fyzickú prácu okolo domu, v príjemnej spoločnosti mojich detí a partnera.
Viera Mašlejová
Foto: SP, E. H.
