Knihy Ivety Henzelyovej o bylinkách lámu rekordy v predajnosti. Sú skrátka bestsellermi. Autorka z Košíc píše zrozumiteľne a prehľadne. Aktuálne jej vyšla nová publikácia. V rozhovore pre Slovenku prezradila nielen to, o čom je najnovšie dielo, ale aj to, ako vníma moderné bylinkárstvo.
Pripravili ste novú knihu Rok bylinkára – názov už niečo napovie, no môžete ju predstaviť bližšie? Čo sa čitatelia dozvedia z vašej najnovšej publikácie?
Rok bylinkára je sprievodca rokom v prírode pre tých, ktorí ešte vôbec nezačali pracovať s rastlinami, ale aj pre tých, ktorí už majú skúsenosti. Rozvrhla som ju do štyroch základných oblastí podľa ročných období. Každé ročné obdobie spracovávam z pohľadu prírodných dejov, vesmíru. Proste, aby sme sa naučili vnímať byliny tým pradávnym uhlom pohľadu. Je tam tiež stať, ako naši predkovia vnímali bylinky, aké rastliny spracovávali, dokonca aj aké zvyky sa viazali k bylinám. Samozrejme, venujem sa aj súčasnosti – tomu, čo dnes môže človek robiť s bylinkami. Napríklad, teraz na jar dávam do pozornosti púčiky. Čiže, zárodočné tkanivá. Čitateľ sa dozvie, prečo ich zbierať, a ako sa nimi dá liečiť.
Pred dvomi rokmi ste napísali knihu Bylinková škola. Liečivým rastlinám sa teda venujete dlhšie. Ako vznikol váš vzťah k bylinkám, čo bolo tým impulzom?
Impulzom bolo rybárčenie môjho otca. Chodil na ryby na Hornád a my – ja a môj brat, sme s ním trávili leto v Slovenskom raji, pri tejto rieke. Nás to však nebavilo, sedieť tam celé hodiny. Preto nám ukázal – „Toto je materina dúška a toto skorocel. Ty budeš zbieraš to a ty zase tú druhú bylinku.“ Skrátka, potreboval nás niečím zabaviť, tak nám vymyslel zberanie bylín. Mimochodom, ako malá som si myslela, že to robia všetky deti. Že všetky deti zbierajú rastliny. Odvtedy ma to nepustilo. S bylinkami som bola spätá odmalička. Mala som herbáre, a keď sa ma pýtali, čo chcem pod stromček, tak som povedala, že knižku o bylinkách. Takže, od toho Hornádu, od tých troch-štyroch rokov, som s bylinkami stále. Aj keď som mala iné povolania. Bola som učiteľka – učila som slovenčinu, potom riaditeľka Školy úžitkového výtvarníctva v Košiciach, časť života som pôsobila vo vysokej politike, no vždy boli okolo mňa prítomné rastliny. Dnes je písanie kníh o bylinkách moja hlavná pracovná náplň – moje zamestnanie. Súčasne robím aj semináre o bylinkách, o prírode.
Je bylinkárstvo náročný odbor, čo všetko si musíte naštudovať, keď chcete napísať dobrú knihu o bylinkách?
Je to zložité a je to namáhavé. Bylinkárstvo je svojím spôsobom veda. Kým som napísala svoju prvú knihu, dvanásť rokov som robila kurzy o bylinkách. Učila som záujemcov, ktorí sa chceli dozvedieť viac o bylinkách. Moja prvá kniha je teda výsledkom tohto prvého obdobia – intenzívneho kontaktu s rastlinami a s ľuďmi na kurze. Vždy, keď idem niečo napísať, tak materiál zbieram roky. A je to štúdium každodenné. Nie je to len o botanike, ale aj o chémii, fyzike, astrológii, ekológii a o ľudskom tele. Zaoberám sa množstvom vecí, ktoré sa snažím dávať do súvisu. A vidím, že napríklad moji študenti na kurzoch práve toto oceňujú. Súvislosti, na ktoré upozorňujem.
Komu viac veríte – chemikom a farmaceutom alebo tradičný bylinkárom, takpovediac obyčajným ľuďom, ktorí si vedomosti o bylinkách odovzdávajú z generácie na generáciu?
Verím tradícii, pretože v tradícii je múdrosť. Nesmierne si vážim všetkých starých, múdrych ľudí – bylinkárov. Mojimi vzormi sú sv. Hildegarda z Bingenu, Paracelseus – teraz ho veľmi intenzívne študujem. A tiež astrológovia Kepler, Galileo. Z tých modernejších učencov napríklad Jiří Janča, Jozef Zentrich a Wolf Dieter Storl. Keďže čítam v ruštine aj v angličtine, dostanem sa k rôznym zdrojom.
Zdá sa, akoby tu bol ten večný „boj“ medzi klasickou medicínou a bylinkármi. Ako to vnímate vy?
Vždy hovorím, že bylinkári by mali spolupracovať s lekármi. Alebo, dá sa to povedať aj opačne – lekári by mali spolupracovať s bylinkármi.
Podľa mňa je to budúcnosť medicíny. Všetci vieme, že antibiotiká už nezaberajú, sme rezistentní na antibiotiká. Lekári nevedia dobre diagnostikovať, klasická medicína nemá liečbu na mnohé bežné ochorenia. Pritom, byliny liečia a veľmi veľa. Určite netreba zatracovať medicínu len preto, že ste bylinkár, že veríte bylinkám. To v žiadnom prípade. Medicína v mnohých veciach potvrdzuje to, čo my bylinkári dávno hovoríme. Potvrdzuje naše vekom a pozorovaním nadobudnuté vedomosti. Zároveň objavuje modernými technológiami veci, o ktorých sme my bylinkári vôbec netušili. Ja sa učím aj z jednej, aj z druhej strany.
Na ktorú bylinku nedáte dopustiť a čím u vás zabodovala?
Je to púpava. Na prvý pohľad sa javí ako burina alebo ako taká obyčajná rastlina. Nesie však nesmierne duchovné posolstvo, pretože nás učí vytrvalosti a odvahe vykročiť znova. Pristúpite ju v poraste, a ona o chvíľočku zdvihne hlavu. Je skromná, nie je ako slnečnica – s ktorou sa dáva do protikladu. Slnečnica je veľká, cnostná, nádherná. V duchovnom popise púpavy je skromnosť a pokora. Rastliny nás učia aj morálnym hodnotám. Alebo pravidlám vesmíru, pravidlám prírody a tomu, ako by to v ľudskej spoločnosti malo fungovať.
Staré mamy si kedysi chodili zbierať bylinky na lúku. Už niekoľko rokov je tu trend pestovať si byliny doma na záhrade alebo na balkóne v črepníkoch. Čo preferujete?
Bylinky v divej prírode sú „najsilnejšie“, majú najviac účinných látok. Základ je teda zájsť si do prírody a nazberať liečivé rastliny. Mnohé liečivé bylinky však v prírode nie sú. Musíme ich teda pestovať. Napríklad nechtík či echinaceu.
Odporúčam pestovať si doma aj bylinky ako rozmarín, šalviu, levanduľu, tymián a yzop. Viete, pre človeka to má aj ďalší prínos. Je dobré, keď sa obklopujeme rastlinami. Pretože, už aj pohľad na bylinky lieči. V rastlinách je prirodzená krása. Bylinky pôsobia harmonicky už len svojou prítomnosťou. Už len tým, že sa človek díva na zelené rastliny, harmonizuje svoju myseľ. Človek je súčasťou prírody. Život v betóne, v skle a v obklopení predmetov z umelej hmoty nie je pre nás prirodzený. Dovolím si tvrdiť, že to v nás „zabíja“ vzťah k prírode. Nevieme komunikovať s prírodou. Hľadáme len materiálne a syntetické veci. To, čo nám rastliny poskytujú, nie sú len ich liečivé látky. Dávajú nám svojím spôsobom aj ich „vibráciu“ a energiu.
Viera Mašlejová
Foto: Viačeslav Šambazov, I. H.
