Dlhoročná členka umeleckého súboru Divadla Nová scéna Lucia Vráblicová oslávuje 50. narodeniny.
Za tridsať divadelných sezón, ktoré prežila v Divadle Nová scéna stvárnila desiatky postáv v operetách, muzikáloch, komédiách aj rozprávkach. Jej hlboký hlas je známy z dabingu aj rozhlasu.
Ako, kde a s kým osláviš svoje okrúhle narodeniny?
Keďže som trvalým darčekom mojej maminke k narodeninám, máme narodeniny v rovnaký deň, tak budeme oslavovať spoločne s najbližšou rodinou v kúpeľoch Piešťany. Samozrejme nebude chýbať môj manžel, syn a možno si zaspievam aj s accappellou Voising naživo moju obľúbenú pieseň Čerešne.
Aké máš leto – pracovné, či budeš mať čas aj na oddych?
Plánujeme zájsť do našej obľúbenej destinácie v Taliansku, do starobylého kúpeľného mestečka Cesenatico. Vždy tu rada strávim zopár dní, ale nie iba leňošením na pláži, ale aktívne na bicykli. Uvidíme, ako mi to dovolí moja noha po nedávnej nehode na kolobežke. Prázdniny sú pre mňa ale aj pracovné, keďže niektoré divadlá nezastavili svoju prevádzku a hráme aj počas divadelných prázdnin. Okrem iného sa chcem venovať spolu s mojim hlasovým lektorom aj vzdelávaniu a zlepšovaniu v oblasti spevu. No skrátka je toho veľa.
Keď sa ohliadneš späť, v tom množstve krásnych činoherných aj muzikálových postáv – ktoré ti najviac prirástli k srdcu?
Ku každej postave si musí herec nájsť vzťah na to, aby ju stvárnil dostatočne vierohodne. Je to naše poslanie. Keby som tak neurobila, divák by na to prišiel. Predsa len, jednou z mojich najobľúbenejších postáv bola mama Lyonsová v muzikáli Pokrvní bratia. Toto predstavenie mi tak utkvelo v pamäti, že by som nemala problém zahrať ho kedykoľvek. Je to tak hlavne preto, lebo režisérom predstavenia bol pán Bednárik, ktorý dokázal herca fantasticky naviesť a vydolovať z neho maximum. Taktiež veľmi rada spomínam na postavu Bečeľovej z muzikálu Kubo. Naša „live“ hádka s vynikajúcou herečkou Táničkou Radevou patrila k highlightom predstavenia.
Bolo herectvo tvoje vytúžené povolanie od detstva, alebo je za tým náhoda?
Samozrejme, už ako malé dieťa som na škole účinkovala v rôznych besiedkach, absolvovala som Hviezdoslavove Kubíny, Goetheho pamätníky aj Puškinove pamätníky a sprevádzala som na základnej škole Sokolíkova, ktorá bola nemeckou výberovou školou, po izbe revolučných tradícií (smiech). Tam niekde začalo tlieť moje poslanie herečky. Prispeli k tomu aj moji starí rodičia, ktorí boli ochotníckymi hercami. Maminkina maminka dokonca písala aj básne.
Televízia, film, dabing, rozhlas, divadlo – tvoj herecký záber je naozaj široký – čo to pre teba ako herečku znamená, môcť uplatniť svoj talent rôznymi spôsobmi?
Nedá sa presne povedať, ktorú z týchto oblastí mojej práce mám najradšej. Divadelná práca je úplne iná, ako práca v dabingu a tá sa zase nedá porovnať s prácou v rozhlase. Aj keď rozhlas je magický v tom, že sa človek musí spoľahnúť iba na svoj hlas a interpretáciu, pretože tam absentuje tzv. „vizuálny smog“. Jedným slovom však môžem odpovedať, že to všetko pre mňa znamená radosť!
Na ktoré predstavenia sa od septembra opäť tešíš?
Samozrejme sa teším na všetky predstavenia, pretože už sme nejaký ten týždeň doma na divadelných prázdninách, a aj keď to niekedy tak nevyzerá, predstavenia nám hercom chýbajú. Menovite sa teším hlavne na Sex pre pokročilých s Paľom Topoľským. Veľkú radosť mám aj z predstavenia Bonviván, kde znejú nádherné piesne F.K. Veselého, detičky určite potešíme predstavením Princ Bajaja a zapletieme vrkoče v muzikáli Jánošík – to všetko na doskách Divadla Nová scéna. V divadle Gunagu sa s Viktorom Horjanom pozrieme na to, ako susedia zamykajú vchod a s pani Dačou Turzonovovou sa stretnem v predstavení Ale, ale pani plukovníková v divadle L+S. Neskutočne sa teším na každé predstavenie Šialených nožničiek, po ktorom nás, aj po 16 rokoch, čo toto predstavenie hráme, aj s divákmi bolia od smiechu bruchá.
Veľa nahrávaš aj v rozhlase a máš špeciálny vzťah k poézii…
V Slovenskom rozhlase som stvárnila postavy v množstve hier, veľmi rada chodím načítavať poéziu a čítania na pokračovanie sú tiež mojou obľúbenou parketou. Načítala som tiež niekoľko audiokníh. Vďaka poézii som sa dostala do prekrásneho kúpeľného mestečka Poděbrady, kde sa každoročne konajú Poděbradské dny poézie, predtým Neumanove Poděbrady. Chodím tam už od čias štúdia na konzervatóriu, kedy to bolo súťažne a teraz som porotkyňou pre druhú kategóriu. Vždy sa tam stretnem s množstvom priateľov, ktorých spája rovnaká láska a to hovorené slovo. Súčasťou tejto prehliadky je aj množstvo predstavení, vizitiek a koncertov. Vždy sú to 4 dni strávené v úžasnej spoločnosti umelcov. Keby som mala vymenovávať držiteľov ocenenia Kryštálová ruža, tak ich zo Slovenska bude vyše 60. Ale predsa môžem spomenúť napríklad pani Vieru Strniskovoú, Zdenku Gruberovú, Karla Machatu, Mikuláša Hubu a mnohých ďalších. Ja som sa stala držiteľkou tohto ocenenia v roku 2021 spolu s Pani Eliškou Balzerovou a pánom Aloisom Švehlíkom.
Kryštálová ruža je najvyššie ocenenie pre herca, interpreta poézie a prózy, aké môže na medzinárodnej úrovni dosiahnuť.
