Tradičná filozofia Slovákov „Môj dom – môj hrad“ pomaly ustupuje. Dôvodom nie sú len vysoké hypotekárne úvery, ale aj zmena životného štýlu mladej generácie. Generálny riaditeľ Štátneho fondu rozvoja bývania Ing. Tomáš Lamprecht tvrdí, že budúcnosť je v nájme a dodáva, že o tento typ bývania majú čoraz väčší záujem nielen sociálne slabšie, ale aj mladé rodiny. Viac k téme nám prezradil v rozhovore…
V zahraničí vidíme, že nájomné bývanie sa stalo už štandardom, a to aj pre strednú triedu. U nás je zakorenené, že vlastný byt, aj keď kúpený na hypotekárny úver, je stále ekonomicky výhodnejšie riešenie.
Áno, je to pravda, no zároveň treba dodať, že tento názor prevláda najmä u strednej a staršej generácie. Mladí, ktorí dnes študujú mimo svojho bydliska a neskôr pre prácu často menia miesta svojho pobytu, tak v rámci Slovenska, ako aj zahraničia, sa už tak neviažu na jedno konkrétne miesto. Skrátka, mobilita, ktorá sa stáva životným štýlom už aj nás, zvyšuje záujem o tento typ bývania.
Keby ste to mali porovnať so zahraničím?
Tak v tomto prípade musím skonštatovať, že sme ešte stále kdesi na chvoste, keďže vo svete je nájom už takmer štandardom, a to aj u strednej triedy. No ako som už spomínal, situácia sa skutočne mení a potreby ľudí sa začali prispôsobovať realite súčasnosti.
No nielen mobilita spôsobila meniaci sa trend v bývaní…
Prirodzene, v súčasnosti sú to najmä zvyšujúce sa úrokové sadzby hypoték. Idú vysoko hore, čo vnímam aj ja, keďže sám splácam hypotéku. Dotýka sa to aj developerov, aj u nich sa mení filozofia predaja. Stavby, ktoré sú už postavené, sa čoraz ťažšie predávajú a dnes idú developerské spoločnosti aj do nájmov a byty prenajímajú. Kúpyschopnosť obyvateľstva skutočne klesá, čo napokon do istej miery spôsobuje už spomínanú migráciu za prácou a je pochopiteľné, že keď ľudia idú do iného mesta, hľadajú skôr nájom a neviažu sa tak na nehnuteľnosť, ktorú vlastnia. Je to vlastne taký kruh, ktorým sa mení spôsob života, a aj preto si myslím, že budúcnosť patrí nájomnému bývaniu.
O nájomné bývanie je veľký záujem aj na vidieku
V obciach a v menších mestách je dokonca väčší ako napríklad v Bratislave, Košiciach, Nitre a v iných centrách, kde bola kúpyschopnosť obyvateľov predsa len väčšia a aj developeri tu dokázali predávať s väčším ziskom. Nebol teda až taký záujem stavať nájomné byty a táto aktivita sa presúvala na vidiek. Starostovia a primátori týchto aglomerácií sa aj takto snažili a snažia udržať mladých, aby neodchádzali bývať do miest a aby si ich udržali aj ponukou vlastnej strechy nad hlavou v podobe nájomného bývania, čo je pre každú mladú rodinu mimoriadne dôležité.
Ako by ste hodnotili spoluprácu so samosprávami?
Naše vzťahy sú skutočne nadštandardné. Spolu so ZMOS sme podpísali memorandum o spolupráci, vytvorili sme pracovnú skupinu a spolu s predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska chodíme do terénu, navštevujeme regionálne dni obcí a počúvame starostov, ktorí nám hovoria o svojich najčastejších problémoch a spoločne hľadáme riešenia.
Podieľate sa aj na bývaní pre seniorov…
Áno, výstavba zariadení sociálnych služieb je ďalší segment, ktorý podporujeme. Za posledný rok sme zaznamenali veľký nárast žiadostí o tento typ ubytovania. Snažíme sa byť flexibilní a spolu s MD SR upravujeme legislatívu tak, aby reflektovala na situáciu na trhu, ktorá sa mení v súvislosti so zvyšovaním cien stavebných materiálov. Zvyšujeme limity obstarávajúcich cien, zjednodušujeme legislatívu. To všetko vytvára zvýšený záujem o výstavbu zariadení sociálnych služieb, tak zo strany samospráv, ako aj súkromného sektora.
V čom vidíte najväčšiu prekážku pri výstavbe nájomných bytov?
Myslím, že je to ešte stále náročná byrokracia ako aj podmienky verejného obstarávania. Miestami mám taký dojem, že verejné obstarávanie je pre predstaviteľov samospráv už takým strašiakom, že sa až boja vyhlásiť verejné obstarávanie a vyhodnotiť úspešného žiadateľa, keďže vzápätí sa z niektorej strany určite ozve spochybnenie a kritika a nie sú si istí, či náhodou nebudú pokutovaní. Toto je v celom procese asi to najťažšie.
Dá sa s tým niečo urobiť?
Je potrebné zmeniť zákon o verejnom obstarávaní. Najnižšia cena nemôže byť imperatívom. Zaužívala sa tu taká prax, že keď chce niekto získať nejakú zákazku, tak ide úplne pod cenu, hoci sám už dopredu vie, že je to vyslovene nereálne. No už má vymyslený plán, ako to cez rôzne dodatky postupne navýši. Cena by nemala byť rozhodujúcim kritériom, lebo sa to, samozrejme, odrazí na kvalite stavby, aj to len v tom lepšom prípade… Ten horší, no bohužiaľ vôbec nie ojedinelý prípad je, že zhotoviteľ jednoducho odíde z rozostavaného diela. Zostane po ňom rozostavaná stavba, často nezastrešená, ktorá prirodzene chátra a stráca hodnotu.
Napriek tomuto všetkému si myslíte, že v nájme je budúcnosť?
Áno, tak to vidím. Budúci vývoj nás naučí prekonať všetky problémy a zdolať prekážky. Sú spôsoby, ako sa dá stavať kvalitne a verím, že sa zmenia aj podmienky verejného obstarávania. Podstatné je, aby si starostovia vedeli nájsť také firmy, ktoré dokážu projekt úspešne zrealizovať a odovzdať ho do užívania k spokojnosti a k prospechu objednávateľa.
