Tvrdenie za všetkým hľadaj ženu má svoje opodstatnenie. Sme empatickejšie, pokojnejšie a svet nás potrebuje. Svedčia o tom aj ženy v európskej politike, ktorých napriek nespochybniteľným výhodám stále nie je dostatok.
Kaja Kallasová, estónska premiérka
V roku 1999 dokončila bakalárske štúdium práva na Tartuskej univerzite. Počas svojej právnickej kariéry strávila krátky čas vo Francúzsku a Fínsku. Neskôr sa stala partnerkou v druhej najväčšej právnickej firme v Estónsku. V oblasti vzdelania pokračovala tým, že od roku 2007 študovala na súkromnej Estonian Business School, kde v roku 2010 získala titul EMBA z oblasti ekonómie.
Do politiky vstúpila v roku 2010, keď sa stala členkou Estónskej reformnej strany. V období od roku 2011 do roku 2014 zastávala pozíciu poslankyne v estónskom parlamente (Riigikogu). Následne, v období od roku 2014 do roku 2018, pôsobila ako poslankyňa Európskeho parlamentu v liberálnej frakcii ALDE. Jej otcom je Siim Kalas, ktorý v roku 1994 Estónsku reformnú stranu zakladal. V 90. rokoch bol ministrom zahraničných vecí Estónska, v rokoch 2002 – 2003 aj premiérom. V rokoch 2010 až 2014 bol členom Európskej komisie. Je druhýkrát vydatá, z prvého manželstva má syna, s druhým manželom vychováva syna a dcéru z jeho prvého manželstva.
Sanna Marinová, fínska premiérka
Mandát fínskej premiérky ako 34-ročná prebrala Sanna Marinová a stala sa najmladšou šéfkou vlády na svete. Nastúpila do úradu ako tretia fínska premiérka v poradí. V roku 2020 sa stala lídrom liberálnej Sociálno-demokratickej strany. Pracovala aj v pekárni a ako pokladníčka. V roku 2015 úspešne kandidovala do fínskeho parlamentu a miesto obhájila aj v roku 2019, pričom sa stala ministrou dopravy. Je považovaná za ľavicovo orientovanú političku, pričom sociálna spravodlivosť, rovnosť a environmentálne hodnoty sú na vrchole jej priorít. Klimatická kríza a strácanie biodiverzity sú podľa nej najväčším problémom dnešnej doby. Sanna Marinová sa vydala za Markusa Räikkönena, s ktorým má dcéru.
Zuzana Čaputová, slovenská prezidentka
Zuzana Čaputová, narodená 21. júna 1973 v Bratislave, je výnimočnou postavou slovenskej politiky a od roku 2019 aj krajiny samotnej. Jej cesta k prezidentskému úradu je príbehom oddanosti právu, ochrane životného prostredia a hodnotám, ktoré ju formovali ako osobnosť.
Čaputová získala právnické vzdelanie na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a neskôr pracovala ako právnička. Jej právnická kariéra však neskončila len pri získaní diplomu. Stala sa známou svojou angažovanosťou v oblasti ochrany životného prostredia. Ako aktivistka a právnička bojovala za práva občanov v prípadoch, ktoré sa týkali životného prostredia, a stala sa symbolom boja proti korupcii a neetickému správaniu v politike a obchode.
Jej politická kariéra začala v roku 2019, keď sa rozhodla kandidovať na prezidentku Slovenskej republiky. V prezidentských voľbách získala širokú podporu verejnosti a stala sa prvou ženou vo funkcii prezidentky Slovenska. Jej vízia zahŕňa témaky ako právo, spravodlivosť, životné prostredie a boj proti korupcii.
Katalin Nováková, maďarská prezidentka
Katalina absolvovala štúdium ekonómie na Korvínovej univerzite v Budapešti, právo na univerzite vo svojom rodnom Segedíne a taktiež absolvovala študijný pobyt na univerzite Paris Nanterre. Vie sa plynulo dorozumieť v štyroch jazykoch – francúzsky, anglicky, španielsky a nemecky. Pracovala na Ministerstve zahraničných vecí so špecializáciou na Európsku úniu. Od roku 2017 do novembra 2021 pôsobila vo vedení strany Fidesz a zastávala aj pozíciu podpredsedníčky strany, ktorú na jeseň vzdala. Magazín Forbes ju v roku 2020 označil za najvplyvnejšiu ženu v maďarskom verejnom živote. Je vydatá a je matkou troch detí.
Angela Merkelová, bývalá nemecká kancelárka
Angela Dorothea Merkelová, rodená Kasnerová, sa narodila 17. júla 1954 v Hamburku, Západné Nemecko. Bola nemeckou političkou a zastávala pozíciu spolkovej kancelárky Nemecka od 22. novembra 2005 do 8. decembra 2021. V období od roku 2000 do 2018 bola predsedníčkou Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU). V spolkových voľbách, ktoré sa uskutočnili 26. septembra 2021, už nekandidovala.
Angela Merkelová bola často označovaná za faktickú líderku Európskej únie a časopis Forbes ju viackrát označil za najmocnejšiu ženu sveta. V roku 2012 ju dokonca označil za druhú najmocnejšiu osobu na svete, čo predstavovalo historicky najvyššie postavenie ženy v rebríčku. V roku 2015 ju magazín Time vyhlásil za Osobnosť roka.