Cenu Slovenky získala Mária Škarohlídová. Naša Vansovej Lomnička, jedinečný celoslovenský festival umeleckého prednesu žien s medzinárodnou účasťou, privítal 13. – 14. októbra 2023 v Starej Ľubovni 37 recitátoriek zo všetkých kútov Slovenska a srbskej Vojvodiny.
Vansovej Lomnička začala písať svoju históriu v roku 1967.
Kto z iniciátorov myšlienky, ktorá sa zrodila v Starej Ľubovni medzi členmi vlastivedného krúžku, a organizátorov by si bol vtedy čo len pomyslel, že skromné regionálne podujatie konané na počesť 110. výročia narodenia a 25. výročia úmrtia slovenskej spisovateľky Terézie Vansovej, ktorá žila istý čas so svojím manželom, evanjelickým farárom Jánom Vansom, v Lomničke pri Podolínci, prerastie do jedinečného medzinárodného festivalu umeleckého prednesu žien.
Stalo sa už tradíciou, že každý ročník Lomničky sprevádza určitý symbol (jarabina, zemiaky, hrozno, jablko, materina dúška, čokoláda, slivky, ľubovník…). Aktuálny ročník bol v znamení kávy, ktorej medzinárodný deň oslavujeme 1. októbra. Káva, žena a slovo patria jednoducho k sebe…
Organizátori (Mesto Stará Ľubovňa a Ľubovnianske osvetové stredisko, kultúrna inštitúcia PSK v spolupráci s OO ÚŽS) pripravili pre účastníčky bohatý program.
V piatok popoludní ich v obradnej sieni mestského úradu prijal primátor mesta Ľuboš Tomko. Nasledovali súťažné prednesy. V podvečer sa konal slávnostný galaprogram v Galérii Provinčný dom a večer spoločenské stretnutie s ľudovou hudbou.
V sobotu dopoludnia pokračovali v obradnej sieni MsÚ súťažné prednesy a po ich skončení rozbory s odbornou porotou. Podujatie vyvrcholilo slávnostným odovzdaním ocenení.
Čriepky z 56. ročníka Našej Vansovej Lomničky
Všetky recitátorky boli ocenené diplomom za recitátorský prínos.
Porota udelila aj 18 zvláštnych cien za pozoruhodné prednesy.
Cenu Lomničky za rok 2023 získali dve výnimočné osobnosti späté s NVL:
Soňa Šebová
za všestrannú pomoc pri organizovaní a realizácii podujatia, šírenie dobrého mena a vernosť festivalu umeleckého prednesu žien Naša Vansovej Lomnička a
Lenora Nátherová
za vynikajúce recitátorské výkony, šírenie dobrého mena a vernosť festivalu umeleckého prednesu žien Naša Vansovej Lomnička.
Autorkou ceny – sošky Lomničky je keramikárka Marta Vyrosteková.
Cenu diváka (veľmi cenenú recitátorkami) získala s veľkým náskokom Lenora Nátherová za prednes textu Roalda Dahla Pán Botibol.
Hlavnú cenu 56. NVL porota prisúdila Márii Petríkovej z Bratislavy za prednes textu Jána Buzássyho Fúga.
Cenu Slovenky získala Mária Škarohlídová, ktorá porotu oslovila prednesom prózy Martina Kukučína Neprebudený.
Časopis Slovenka podporuje a propaguje toto výnimočné podujatie určené pre ženy takmer od jeho počiatkov.
Súčasťou Našej Vansovej Lomničky boli opäť 4 recitátorky – Slovenky zo srbskej Vojvodiny: Miriam Murtínová z Hložian, Alexandra Muchová z Báčskeho Petrovca, Jarmila Čobrdová zo Silbašu a Marka Galasová z Padiny.
Časť ocenení za výnimočné prednesy tvorili originálne šperky z dielne domácej šperkárky Annamárie Mikulíkovej. Brošňa v tvare jablka, symbolu Starej Ľubovne, mala premiéru práve na 56. Našej Vansovej Lomničke. Produktová dizajnérka Annamária Mikulíková pôsobí na medzinárodnej scéne súčasného dizajnu a jej nápadité šperky zaujali svet a uspeli na prestížnych súťažiach.
Symbolom (motívom) 56. Našej Vansovej Lomničky bola káva…
to báseň vonia ako čerstvo zomletá káva
nepochybuj
ver
zrnká sú slová, ktoré sa narodili šálke
splynuli so zrelou vodou
premenili sa na poéziu
étericky stúpa hore, do strán, všade
hľadá zmysluplné hĺbky, plazí sa všetkými ulicami
naráža do uší
zvoláva pocestných na jesenné hody
na sviatok slova
a ty jej to, Ľubovňa, každý rok rada dovolíš
už neuveriteľných 56 rokov
súznieš s Lomničkou
vitaj, kávová
Na 56. NVL sa predstavilo spolu 37 recitátoriek (čo je o 10 viac ako v roku 2022) zo všetkých kútov Slovenska a zo srbskej Vojvodiny. Najmladšia mala 16 rokov, najstaršia 89.
Všetky prihlášky a požiadavky recitátoriek prešli rukami Katky Ščigulinskej z Ľubovnianskeho osvetového strediska. Poradie si recitátorky vyžrebovali na kávovej lyžičke s motívom kávového zrnka.
V piatok večer sa v Galérii Provinčný dom konal galaprogram NVL pod názvom Nechaj sa viesť vôňou kávy a slova. Predstavili sa v ňom domáci autori – pesničkár Martin Kaleta a básnik Adam Kollár. Návštevníci si vypočuli aj tri zaujímavé prednesy NVL v podaní Martiny Buzákovej, Márie Petríkovej a Oľgy Tinajovej.
Premiéru na galaprograme mala aj báseň Tomáša Repčiaka Zrnko, ktorú napísal špeciálne na túto príležitosť. Pod scenáre úvodného programu v Obradnej sieni MsÚ a galaprogramu v Galérii provinčný dom sa podpísala Eva Kollárová. O pohodu účastníčok sa opäť postarali ženy z OO ÚŽS pod taktovkou Heleny Kňazovickej. Pozvanie prijala aj predsedníčka KO ÚŽS Anna Capová.
Prednesy hodnotila odborná porota. Predsedala jej Renáta Jurčová, odborná pracovníčka Národného osvetového centra pre umelecký prednes. Okrem nej úroveň prednesov posudzovali Ľubica Bekéniová, Soňa Šebová (tajomníčka poroty) a Nina Kollárová.
Výzdoba priestorov s vôňou a farbou kávy prebiehala pod taktovkou Moniky Dušekovej v spolupráci s Janou Garčárovou z Ateliéru kvetov CLIVIA ART, ktoré pripravilo a uviazalo všetky krásne kvety a kytičky… Každá recitátorka dostala originálny kvet kávovníka.
Na večernom spoločenskom stretnutí do tanca i na počúvanie hrala skvelá Ľudová hudba Zamiškovci z Kolačkova…O dobré jedlo a kvalitný spánok sa už tradične postaral Paľko Jeleň, u ktorého víly Lomničky nachádzajú v čase konania NVL druhý domov… Kultúrny program pripravil Zbor pre občianske záležitosti Človek človeku pri MsZ v Starej Ľubovni a ZUŠ Jána Melkoviča. Podujatím sprevádzali Jakub Ondrej a Katka Ščigulinská. Chutné koláčiky napiekli žiaci a učitelia zo Spojenej strednej odbornej školy na Jarmočnej ul. v Starej Ľubovni a cukráreň Marianna.
Festival z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, hlavný partner podujatia.
Tomáš Repčiak
Zrnko
Na Aksamitke, čo sa jej oko nedotýka,
varia sa etiópske oblaky
na spomienky, že rastie arabica vysoko v horách.
Nie, nechoď nikam,
všade si zrnko prašné, máčik, smeť,
duša vyfúknutá kaviarenským prievanom.
Hneď zložím dlane
do popradskej dolky od Hennela,
kde zbierajú sa vlnky z augusta.
Rastie robusta, pečie sa v čiernej dlani
celá stará a celá ľúbená,
tak nikam nechoď, na šálku ostaň s nami,
privoňaj k zemitým sirotám podhradných,
ľuďom s gruntom.
Vezmi za ruku svätého Mikuláša
a prejdi námestím.
Po prvom dúšku
sny sa ti oprú
o Veterný vrch, prelom sa Jarabinským,
buď chvíľu zrnko.
Zrnko chvíľu buď
v zobáku straky, čo kradne čierne z básne
a biele z poslednej strany.
Na Aksamitke, čo sa jej oko nedotýka,
počuť, ako ti bije
lyžička o podšálku.
