Vyplýva to z prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N. Prieskum bol realizovaný od 2. do 7. novembra a simuloval prvé i druhé kolo prezidentských volieb.
Momentálne však ešte nie sú známi všetci kandidáti, ani samotný Pellegrini svoju kandidatúru oficiálne neohlásil. Prieskum skúmal i šance Štefana Harabina a Jána Kubiša, ktorí už svoju kandidatúru ohlásili, a tiež Roberta Mistríka, ktorý sa o prezidentský post uchádzal v predošlých voľbách, aj generálneho prokurátora Maroša Žilinku (o Žilinkovej kandidatúre sa v médiách dlhodobo špekuluje,pozn. SITA). V prvom kole volieb by podľa prieskumu zvíťazil Pellegrini, ktorého by určite volilo 19 percent respondentov. Pre ďalších 24 percent opýtaných by bol jedným z kandidátov a 41 percent by ho nikdy nevolilo. Korčokovi by svoj hlas určite odovzdalo 14 percent účastníkov prieskumu a jedným z kandidátov by bol pre 17 percent z nich. Rovnako ako v prípade Pellegriniho sa 41 percent respondentov vyjadrilo, že by ho nikdy nevolili a 28 percent z nich nevedelo odpovedať. U Pellegriniho odpoveď neviem zvolilo 16 percent opýtaných.
Na treťom mieste by sa umiestnil generálny prokurátor Žilinka, za ktorého by v prezidentských voľbách určite hlasovalo osem percent respondentov, pre ďalších 15 percent by bol jedným z ich kandidátov. Rovnako i Štefana Harabina by určite volilo osem percent účastníkov prieskumu a ako jedného z kandidátov ho zvažuje 12 percent z nich. U Harabina 63 percent respondentov, čo je najviac medzi účastníkmi prieskumu, uvádzalo, že by ho nikdy nevolili. Za Jána Kubiša by určite zahlasovali tri percentá respondentov a 16 percent by ho zvažovalo ako jedného zo svojich kandidátov. Mistríka by istotne volili dve percentá opýtaných a pre ďalších 17 percent by bol jedným z kandidátov.
Ak by sa v druhom kole prezidentských volieb stretli Pellegrini s Korčokom, podľa prieskumu by sa stal novým prezidentom Pellegrini, za ktorého by hlasovalo 40 percent opýtaných. Korčok by získal podporu od 26 percent voličov. Zároveň by v prípade postupu týchto dvoch kandidátov do druhého kola volieb 16 percent respondentov nešlo voliť a 18 percent nevedelo, komu by dalo svoj hlas. Ak by boli do úvahy braní len rozhodnutí voliči, Pellegrini by zvíťazil so 61-percentnou voličskou podporou, kým Korčoka by volilo 39 percent. V druhom kole by Pellegriniho podporilo 81 percent elektorátu jeho strany Hlas-SD, taktiež by ho volilo aj 77 percent voličov Smeru-SD a 64 percent podporovateľov Slovenskej národnej strany. Podporilo by ho aj 44 percent voličov hnutia Republika, 27 percent voličstva Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) a pätina voličov hnutia Slovensko (pôvodne OĽaNO). Korčoka by najväčšmi podporovali voliči strany Sloboda a Solidarita, urobilo by tak 72 percent z nich. Nasleduje elektorát hnutia Progresívne Slovensko, v druhom kole by Korčok dostal hlas od 66 percent z nich. Podporililo by ho aj 62 percent voličov hnutia Slovensko a 47 percent priaznivcov KDH.
Ak by sa proti predsedovi Hlasu v druhom kole prezidentských volieb postavil Štefan Harabin, Pellegrini by zvíťazil so ziskom 45 percent hlasov, kým Harabina by volilo 13 percent opýtaných. V prípade takejto kombinácie by 28 percent účastníkov prieskumu nešlo voliť a 14 percent by nevedelo koho voliť. Pokiaľ by Pellegriniho vyzývateľom v druhom kole prezidentských volieb bol Mistrík, hlas by mu dalo 18 percent respondentov a voľby by aj v takomto prípade vyhral Pellegrini, ktorého by volilo 42 percent opýtaných. Zhodne po 20 percent respondentov by nešlo voliť, ani by nevedelo komu dať hlas. Ak by o prezidentské kreslo s Pellegrinim súperil Žilinka, Pellegriniho by podporilo 51 percent voličov, kým Žilinku 18. Nevolili by tri percentá respondentov, 28 percent uviedlo odpoveď neviem. V prípade stretu medzi Pellegrinim a Kubišom by v druhom kole prezidentských volieb vyhral Pellegrini so 49 percentami, Kubišovi by dalo hlas 19 percent voličov. Tri percentá respondentov by voliť nešli a 29 percent opýtaných nevedelo, koho by volili.
