Tanečná lektorka z Domu umenia – RDS Art Group Monika Mareková je dôkazom toho, že pohyb robí s človekom zázraky. A to nielen s telom. Jej vyžarovanie je nákazlivé pre okolie a „Monikine“ detičky ju jednoducho milujú.
Dom umenia RDS Art Group v centre Bratislavy pôsobí už skoro dva roky, ale vy v tanečnej skupine trénujete už piatym rokom a tanec vás stále rovnako napĺňa. Aké boli vaše začiatky?
Som veľmi rada, že si ma tanec prirodzene našiel a že nám to spolu tak funguje. Vyštudovala som tanečné konzervatórium Evy Jaczovej v Bratislave a potom didaktiku moderného tanca na VŠMU. V Tanečnej skupine The Wave pôsobím už 5 rokov a taktiež veľmi rada učím niektoré detské tanečné kurzy, ktorých máme v Dome umenia veľa a je o ne veľký záujem napr. Modern Jazz, Tanečná príprava, Street Dance a iné. Tanečná škola Riverpark Dance School, ktorá patrí pod Dom umenia má už 12 rokov a za tú dobu vychovala množstvo talentov.
Medzi štúdiami ste stihli získať aj nenahraditeľné skúsenosti v zahraničí..
Áno, po bakalárovi som odišla na polroka do Izraela, kde som bola súčasťou medzinárodného programu Dance journey. Nazvala by som ho ako spoznávací program toho, čo v realite znamená byť tanečníčkou. Som za neho veľmi vďačná, pretože som pochopila, že milujem tanec a napĺňa ma, ale učenie vo svojom živote potrebujem. Okrem neho som absolvovala množstvo workshopov, vzdelávala sa a hľadala to, čo by bolo pravé orechové pre mňa (úsmev). Vrátila som sa na Slovensko dokončiť magisterský ročník a zároveň začala rovno aj učiť. Bolo to teda štúdium s praxou aj na deťoch, ktoré učím dodnes.
Čo sa počas vášho pôsobenia v Dome umenia RDS Art Group zmenilo?
The Wave je pomerne mladý tanečný klub, ktorý sa stále postupne vyvíja. Teraz je nás 2 x toľko, ako keď som nastupovala. Návštevníci Domu umenia si môžu vybrať z naozaj širokej ponuky hodín. Máme Muzikálovú akadémiu, nahrávacie štúdio, kurzové tanečné hodiny, hip-hopovú zložku Souljam, K-pop, je toho naozaj veľa. Novinkou je, že sme vytvorili Mini skupinku (4-7rokov), kde vedieme deti k tancu už od štyroch rokov.
Čo všetko vám spolupráca s malými deťmi prináša?
Pre mňa je to najväčšia motivácia. Robia mi veľkú radosť a vychovávam si ich „podľa seba“, učím ich k láske k tancu tak, ako ju cítim ja. Niektoré kluby sa pri príprave tanečníka zameriavajú na gymnastiku, ktorá pôsobí efektne, je to veľká šou a prináša „wau efekt“, ale ja sa ich snažím viesť najmä cez tanečné základy než tie gymnastické. Pri malých deťoch vidno veľmi rýchlo výsledok. Začnú v septembri a v januári už krásne ovládajú svoje telo.
Mnoho rodičov vám teraz vzdá hold, udržať pozornosť malých detí totiž nie je vôbec jednoduché. Aké sú vaše „triky“?
Počas mojej praxe s malými detičkami som pochopila, že tam funguje zmena. Nemôžu mať jednotvárny tréning. Neznamená to však, že neopakujeme tie isté veci, ale nesmie to byť statické. Na začiatku si pobeháme, potom chodia po priestore, cvičíme na zemi, skáčeme. Niekedy ideme s hudbou, niekedy bez nej. Ak nemajú priestor nudiť sa, tak to funguje. Stále musia mať nové podnety. Oni aj radi trénujú a keď nadobudnú istú silu, doslova sa vyžívajú aj v špagátoch, mostíkoch a iných premetoch. Transformácia prebieha postupne. Mne najlepšie funguje pochvala, ale naozajstná. Ak nie je myslená úprimne, rýchlo ju odhalia. Deti sú veľmi vnímavé a sú hrdé, keď ich pochválite. Na všetkých hodinách sa deti snažíme motivovať a zároveň hodiny viesť tak aby z nich deti mali radosť.
Čo je dôležité pri výbere vhodného tanečného či pohybového kurzu u detí?
Dôležité je porozumieť dieťaťu. Na aký štýl sa chytá, čo s ním „hýbe“. Faktom zostáva, že pre každé dieťa existuje vhodný tréning. Ak máte introvertnejšie a pokojnejšie dieťa, ktoré sa hrbí a potrebuje pomôcť s držaním tela, je pre neho vhodný balet. Pokojná hudba a kľudný tréning, kde môže pracovať na držaní tela. Rodičom určite odporúčame skúsiť viacero hodín napríklad na Dni otvorených dverí, ktorý každoročne v septembri organizujeme.
Na čo kladiete pri kurzoch v Dome umenia na Laurinskej dôraz?
Okrem radosti z pohybu a zo samého seba je to napríklad spomínané správne držanie tela, kde už vidíme, že má mnoho detí problém. V momente, ako dostanú do ruky telefón prestanú behať a začnú sedieť zhrbení pri mobile. A to sú celé doobedie v škole, kde rovnako musia sedieť. Akýkoľvek pohyb je pre ne dobrý.
Dá sa zlé držanie tela natrvalo odstrániť?
Všetko sa dá naučiť, iba je potrebné vybudovať si správny návyk.
Aktuálne pôsobíte v detskej tanečnej skupine The Wave, ktorá sa zameriava na jazz a moderný tanec. Získali ste mnoho ocenení na Slovensku aj v zahraničí. Na ktoré ste najviac hrdá?
Boli sme nedávno s deťmi na Majstrovskách Európy, kde sa dievčatá s mojou formáciou umiestnili na piatom mieste, dostali sa teda do finále. Som na nich za to veľmi hrdá. V máji sme zase boli v Chorvátsku v Poreči s hlavnou vekovou kategóriou (16+). S choreografiou od Hopa Maimane zatancovali skupinu The End, vyhrali prvé miesto a to, čo tam predviedli mi dodnes spôsobuje zimomriavky. Boli jednoducho úžasné, porota stála a tlieskala.
Ako s deťmi riešite prípadný neúspech na súťažiach? Ich smútok, či sklamanie..
Rozprávame sa o tom. Deti bývajú sklamané, záleží aj na tom, ako veľmi je samotné dieťa na seba prísne. Nepomáha nič iné, ako viesť ich k správnym hodnotám. Existujú kategórie, ale nikde nie je dané, aký prvok má ktorá choreografia obsahovať. Tanec je veľmi subjektívny. To, že sa niekomu páči niečo iné, neznamená, že to, čo zatancovalo konkrétne dieťa je zlé. Iba sa porote páčilo iné vystúpenie o niečo viac. To sa im snažím neustále vysvetľovať a navádzam ich k tomu, aby mali radosť z tanca a z toho, čo predviedli. To je to podstatné. Nie zavesiť si doma 6 medailí, ale mať dobrý pocit z výkonu.
V koľkých rokoch odporúčate začať s tancom?
V štyroch rokoch. Ale je to individuálne. Ak sa niektoré dieťa na to necíti, pokojne nech príde o rok neskôr, je to naozaj o tom, aby malo z pohybu radosť a nie aby sa trápilo.
Venujete mladým tanečníkom okrem tanca aj priestor na sebarozvoj? Ak áno, ako?
Mávame pravidelné školenia s pani psychologičkou Dianou Kosovou aj o tom, aby sme vedeli, čo najlepšie narábať s deťmi, aby sme aj tým problematickejším vedeli porozumieť, a aby sme im neublížili.
Často do domu umenia prinášate zahraničných tanečníkov, aká návšteva vami naposledy zarezonovala?
Pravidelne k nám chodieva tanečník a choreograf Hope Maimane z južnej Afriky, Petra Ravbar so Slovinska a mali sme u nás nedávno aj majsterku Európy Ukrajinku Anastáziu Anikieievan a tá bola úžasná. Telo si dokáže rozložiť doslova ako puzzle.
Je možné prihlásiť sa do tanečných skupín aj počas roka?
Robievame konkurzy na konci školského roka, ale dá sa vždy prihlásiť ešte formou skúšobnej hodiny. Stačí napísať email na thewave@rdsartgroup.sk a dohodnúť si hodinu. Máme skutočne nasadenú latku kvality vysoko a som za to na nás všetkých hrdá. Keď dieťa začne tancovať v štyroch rokoch, predstavte si, čo všetko dokáže v dvanástich.
Čo všetko je pri tanci u jednotlivca dôležité?
Fyzická predispozícia, postavenie kĺbov, robíme veľa skokov, roznožiek. Aj s hypermobilitou, ktorú má veľa ľudí sa musí vedieť pracovať správne. Dievčatá to majú v tanečnom odvetví ťažšie. Na chlapcov sú nižšie nároky, pretože ich nie je veľa. Ale rovnako je pri nich dôležité, aby cítili rytmus, vnímali hudbu. Príde na súťaž a vidí tam veľa „gumených“ chlapcov a aj on to chce prirodzene tak zatancovať.
Boli ste súčasťou aj mnohých populárnych projektov, akých napríklad?
Teraz v októbri bol festival Bratislava v pohybe, kde vystupoval aj Anton Lachky. Mala som česť s ním v minulosti pracovať aj ja. Účinkovala som vo filme Šťastný nový rok 2 a na letnom festivale v rakúskom Mörbischi v operete Grófka Marica.
Pôsobíte veľmi spokojne práve v Dome umenia, kde sa práve nachádzame..
Rada chodím aj do prírody a ešte radšej varím. Ale najviac milujem moju robotu, deti, ktoré učím, mám priateľa a snažím sa udržovať dobré vzťahy vôkol seba. Som naozaj šťastná za to, ako teraz žijem a fungujem.
Všetkým prajem takúto radosť a prajem im, aby našli to čo ich robí šťastnými či už v práci alebo súkromnom živote.
