Petra Vančíková – Kolevská je ako Alžbetka neprehliadnuteľná. Rovnaký nežný výraz tváre korešponduje s jej prívetivým prístupom. Roky pôsobila v audiovízii za kamerou, na producentskej aj scenáristickej pozícii, dnes riadi národné projekty a divákom sa čoskoro predstaví na filmovom plátne v najočakávanejšom filme tohtoročnej zimy v Perinbabe a dvoch svetoch.
Prvú časť Perinbaby ste natáčali zhruba pred 30 rokmi. Ako sa s odstupom času pozeráte na nakrúcanie a na všetko spojené s touto jedinečnou rozprávkou?
Ako na obrovský dar, ktorý som dostala, doslova akoby som vyhrala v lotérii. Čím som staršia, tým viac si uvedomujem výnimočnosť pôvodnej Perinbaby a som nesmierne rada, že som mohla byť jej súčasťou. Stretol sa tam vysoko profesionálny štáb, a práca s Jurajom Jakubiskom bola úžasná herecká skúsenosť.
Môžete porovnať dve natáčania, taká príležitosť sa nevyskytuje každý deň. V čom bol maestro Jakubisko iný pri tom druhom než pred rokmi?
To bol ďalší výnimočný zážitok.. Bola som pred druhým nakrúcaním plná napätia a očakávania v čom to bude iné. Musím povedať, že po stylingu, oblečení sa do kostýmu a po vstupe do dreveného domčeka, kde Alžbetka býva so svojím synom sa akoby vrátil čas. Juraj sa na mňa v tom svojom typickom klobúku otočil a ja som mala úplne déjà vu. Z Juraja šla rovnaká energia, mal jasnú predstavu o tom, ako bude scéna vyzerať a cítila som sa tam veľmi príjemne. Na chvíľu ma to vrátilo o 30 rokov naspäť.
Máte šťastie v tom mať v živote viac rolí. Hereckú, manažérsku, materskú.. Máte ešte nejakú o ktorej čitatelia nevedia?
Moji známi sa ma niekedy pýtajú, koľko životov chcem v rámci toho jedného odžiť. Považujem za šťastie, že sa mi podarilo prejsť viacerými odvetviami, kariérne sa zvrtnúť a mať tak viacero profesionálnych skúseností. Zároveň som bola obdarená rodinou, ktorá pre mňa znamená nesmierne veľa. No a mojou ďalšou, možno nie tak známou srdcovkou je písanie, ktorému som sa pred rokmi aj profesionálne venovala. Dcéry sú už veľké, obidve žijú v zahraničí, tak sa k nemu opäť pomaly vraciam. Páči sa mi ten návrat, je to ako, keď ste do niekoho boli kedysi zamilovaní a po dlhom čase vás osud opäť zvedie dohromady. (úsmev).
Prezradíte nám vaše pocity, keď vám po 20-tich rokoch vášho pôsobenia v herectve zavolala Deana Jakubisková s ponukou zahrať si opäť Alžbetku? Mamu syna, hlavného hrdinu.
Vychádzala som z iného bodu ako moji hereckí kolegovia, pretože som sa roky pohybovala v úplne inom fachu. Bola som audiovízii vzdialená mojimi myšlienkami, kontaktami, pracovnou náplňou aj okruhom známych. Tak som to vnímala najmä ako pozvánku na návrat do svojej mladosti – do obdobia, ktoré, v podstate, ovplyvnilo celý môj život, pretože dodnes vo mne ľudia Alžbetku spoznávajú. Obavy som mala len z počtu natáčacích dní, či to dokážem zladiť s mojou vtedajšou prácou, ale nebol to problém. Okrem toho som nič iné neriešila. Vždy som si Jurajovu tvorbu cenila a vážila si jeho prácu, tak som bola rada, že môžem byť opäť jej súčasťou.
Vaším filmovým synom je Lukáš Frlajs, ako sa vám spolupracovalo?
To je zlatíčko. Veľký profesionál a ľudsky veľmi dobrý človek.
Ste matkou dvoch dcér, aké to bolo mať zrazu syna?
Bolo to zvláštne, snažila som sa do toho vžiť. Ale asi sa mi to podarilo, pretože sme sa s Lukášom zhodli na tom, že od spoločného nakrúcania môžem hovoriť, že mám aj syna (úsmev). Aj mi napadlo, aké by to bolo, keby moje dcéry mali aj brata, no čas kedy by to bolo reálne, je už dávno za nami. Ale verím, že ak by som mala v reálnom živote aj syna, dokázala by som si s ním vybudovať taký pekný vzťah, aký mám so svojimi dcérami. .
Herectvo ste vymenili za projektové riadenie veľkých projektov, ktoré majú celonárodné alebo medzinárodné dopady, čiže ide o profesiu z úplne iného súdka. V čom je pre vás práca obohacujúca?
Ako producentka v audiovízii som mala svoju prácu veľmi rada. Keď som však dostala prvú ponuku riadiť veľký projekt aj v reálnom živote, neodolala som. Producent stráži vznik filmu, ktorý je fantáziou určenou na filmové plátno, no keď riadite konkrétny projekt s reálnymi výstupmi, dotýkate sa života priamo. Mala som tak možnosť prispieť k skvalitneniu práce tisícov pedagógov na Slovensku, alebo participovať na systémoch nefinančnej i finančnej podpory slovenského kreatívneho priemyslu, či slovenských malých a stredných podnikateľov. Ukotvenie na zemi po fantázii z filmov mi spravilo veľmi dobre. Keď sa venujete reálnym projektom tak poctivo, ako sa filmári venujú filmu, máte aj rovnako krásnu spätnú väzbu z reálneho života. Momentálne pripravujem výnimočný projekt, ktorý je určený našim seniorom. Všetci prirodzene starneme a myslím, že nám všetkým, v našej vlastnej starobe, dobre padne, ak budeme jeseň svojho života prežívať v spoločnosti, v ktorej má miesto aj úcta k šedinám…
Rozhovor robíme vo večerných hodinách kvôli pracovnej vyťaženosti. Aká je Petra Vančíková-Kolevská doma? Čo vás okrem práce baví a napĺňa?
Zmysluplná práca ma nesmierne napĺňa, dokonca tak, že všetci, čo ma poznajú hovoria, že som workoholička. Snažím sa to ale udržať na uzde a mať priestor aj na iné aktivity.
S odchodom našich dcér z domu mi zrazu pribudlo viac času. Odpadol obrovský pocit zodpovednosti za ne a viac si užívam sledovanie toho, ako sa im darí.. Som vďačná za to, že už vyše 30 rokov ma baví rozprávať sa s mojím mužom o čomkoľvek na svete a hľadať spolu odpovede na najrozmanitejšie otázky. Som rada, že si stále môžem dať kávu so svojou mamou a – v rámci možností – jej pomôcť s čím je treba. Mám aj silný vzťah k zvieratám, doma ich máme dokonca štyri – mačky, psa aj agamu. No a v poslednom roku som objavila čaro pestovania rastlín. Deficit z odchodu dcér sa snažím zmysluplne zaplniť (úsmev).
S počiatkom adventu sa mi nedá neopýtať na vianočné prípravy. Ste typ, čo sa v nich vyžíva, alebo by ste mali už najradšej po nich?
Mám pocit, akoby sa všetko nesmierne zrýchlilo. Najprv som si myslela, že je to vekom, ale aj mladí ľudia mi hovoria, že žijú tak, ako keby niekto rýchlejšie roztočil planétu. Čas počítam od Vianoc po Vianoce. Mám pocit, že som včera zbalila krabice s vianočnými ozdobami a už dnes som kupovala štyri rôzne vysoké sviece na ďalší adventný veniec. Ale stihla som to, takže Advent zahájime aj tento rok tak, ako sa patrí (úsmev). Na Štedrý večer mám rada, keď je okolo mňa poriadok a všetky vianočné dobroty sú načas pripravené, ale nie za cenu pokazenej vianočnej atmosféry. Čo si však nikdy nenechám ujsť, je vlastnoručné vytváranie vianočnej výzdoby celého bytu – z vetvičiek, imela, mašličiek, drobných ozdôb. Snažím sa nepokaziť čaro Vianoc zbytočným stresom a nervami . Netvrdím, že vždy sa mi všetko na 100% podarí, ale – snažím sa, pretože si myslím, že by sme nemali byť otrokmi Vianoc, mali by sme sa na ne tešiť.
Máte vianočné prianie?
Mám nesmierne veľa prianí a zároveň žiadne, ktoré by sa dali zabaliť do balíčka pod stromček. Prajem si aby sme boli zdraví, obklopení láskou a dobrými medziľudskými vzťahmi a aby sme mali prácu, ktorá nás dokáže zabezpečiť. A to isté želám aj všetkým ostatným ľuďom, spolu s krásnymi tohoročnými Vianočnými sviatkami.
