Obdivujeme ju najmä na letných prechádzkach v prímorských strediskách. Je neprehliadnuteľná, impozantná, vysoká. Záplavou výrazných kvetov zdobí priečelia domov, ťahá sa na vyšších oporách, skrášľuje altánky a verandy, a zútulní aj menej pekné záhradné zákutia a slnečné balkóny.
Rozmnožte si bugenvileu
Radí Ing. Katarína Kettmannová:
Práve teraz nastáva čas rozmnožovania tejto krásnej rastliny. Polovyzretými odrezkami si ju od polovice leta do včasnej jesene môžeme rozmnožiť aj sami. Vyberieme zdravé mladé výhonky dlhé 10 až 15 centimetrov a odstrihneme ich tesne pod uzlom. Odrezky zapichujeme do pripraveného substrátu v neveľkom črepníku. Nádobu s odrezkami zvlhčíme a vložíme do priehľadného plastového vrecka nafúknutého tak, aby sa nedotýkalo odrezkov. Prípadne celý črepník prekryjeme sklenou alebo plastovou fľašou. Odložíme na svetlé miesto s dostatkom slnka. Polovyzreté odrezky obyčajne potrebujú na zakorenenie 8 až 12 týždňov, prípadne aj dlhšie. Po tomto čase odstránime prekrytie a umiestnime zakorenenú rastlinku na svetlé miesto.
Zimuje v interiéri
Bugenvilea (Bougainvillea) je bujne rastúca tropická liana pochádzajúca z hustých lesov Argentíny, Brazílie a Peru, ktorá v domovine dorastá do výšky 4 až 5 metrov. V našich podmienkach ju pestujeme v lete vonku v záhrade v rôznych ozdobných nádobách, no keďže nie je mrazuvzdorná, na zimu ju musíme preniesť do chladnej miestnosti s teplotou 5 až 10 stupňov. Nesmie to však byť tmavá pivnica, lebo bugenvilea si aj v zimných mesiacoch vyžaduje dostatok svetla. V zime ju prakticky nepolievame, kým znova nezačne vyháňať mladé lístky. Rastlinu presádzame podľa potreby raz za 2 až 3 roky. Ak má kvetináč priemer asi 20 centimetrov, nepresádzame, ale každý rok nezabudneme obnoviť vrchnú vrstvu pôdy.
Nie sú to kvety, ale listene
Bugenvileu pestujeme pre nádherne sfarbené kvety. V skutočnosti však nejde o kvety, tie sú bielej farby a skôr drobné a nenápadné, ale o listene, ktoré sú veľmi výrazné a ozdobujú rastliny takmer po celý rok. Sú sfarbené nápadnými, neprehliadnuteľnými sýtymi odtieňmi – prevládajú ostrá červená, fialová, ružová až cyklámenová, no sú aj jemnejšie oranžové, krémové a biele odtiene.
Jemný rez nezaškodí
Zrezanie podporí rast aj kvitnutie, no nesmieme ho prehnať, lebo rastlina kvitne na výhonoch z minulého roka, tie sú už hrubšie a drevnatejšie. Ak ich príliš zrežeme, prídeme o kvitnutie. Zaštipnutím mladých a mäkkých výhonkov zasa môžeme podporiť rozkonárenie počas celého vegetačného obdobia, výraznejší rez robíme tesne po zime, najlepšie vo februári, najmä ak chceme rastlinu udržať vo vymedzenom priestore. Bočné výhonky skrátime na niekoľko centimetrov od hlavného konára. Ponecháme však také, ktorých pomocou chceme rozšíriť kostrové konáre. Bugenvileu môžeme úspešne aj formovať, napríklad do tvaru stromčeka, vtedy si vyberieme hlavný „kmeň“, bočné konáre odstránime a pravidelným rezom formujeme korunku. Keď už rastlina vyrastie, nezabudnime na oporu, napríklad v tvare rebríčka. Skúsení pestovatelia popri reze využívajú aj iný spôsob zahusťovania: ak nové výhonky omotáme okolo starších konárikov a priviažeme ich k opore, kvitnú lepšie ako po reze.
Miluje slnko a vlahu
Bugenvilea nie je náročná, ako by sme si pri pohľade na ňu mohli myslieť. Vyžaduje si vzdušnú, humóznu zeminu a aspoň štyri hodiny počas dňa priame slnečné svetlo. Počas rastu ju zalievame výdatne, ale opatrne: rastlina nesmie stáť vo vode. Tu pomôže aj vhodná drenáž v nádobe. Na jar a v lete ju prihnojujeme hnojivom s vysokým obsahom draslíka.
Viac sa dočítate v týždenníku SLOVENKA!
Autor: BEATA VRZGULOVÁ
Foto: Thinkstock a archív K. K.
