Ľubica Tomková sa spolu s ďalšími dvoma kamarátkami vybrala v lete minulý rok na Škótsku vysočinu. Vraví, že sa ocitla v krajine machu, elfov, večného vetra a nádherných údolí.
Do Škótska, konkrétne do Edinburghu, prileteli v auguste. Je to obdobie, kedy v hlavnom meste prebieha obrovský Edinburský festival Fringe. „Mesto plné ľudí na každom kroku ponúka návštevníkom nejaké predstavenia a je to tam ako v úli. Ja som sa však nastavila na pokoj, ticho, prírodu, nádherné výhľady, a tak ma Edinburgh v prvý deň trocha „prevalcoval“. Ale potom prišlo to, po čo sme do Škótska išli – vysočina, všade zelená farba, vietor, výhľady, vresy a cesta vinúca sa pred vami,“ opisuje Ľubka, ktorá pochádza z Banskej Bystrice a pracuje ako učiteľka geografiea dejepisu v jednej z banskobystrických základných škôl. Vraví, že Škótsko a Škótsku vysočinu si zvolila preto, že má rada nádhernú prírodu, krajiny, kde to „dýcha históriou“a chôdza je to, čo ju upokojuje, robí jej radosť a dáva energiu. Z mnohých turistických trás si trojica kamarátok vybrala West highlandway. „Na internete a v knižných publikáciách sme si vyhľadali zaujímavé trasy v Škótsku a vyhrala West higlandway. Dá sa prejsť za sedem dní, nepotrebujete veľa dovolenky, kondičku sme nejakú mali, nadšenie nechýbalo,“ uvádza Ľubica Tomková.
Iná ako naše Tatry
West highlandway je najdlhšou – má 150 kilometrov, a najnavštevovanejšou turistickou trasou v Škótsku. Je to vlastne prvá diaľková trasa pre peších turistov v Škótsku. Otvorili ju v roku 1980 a vedie z juhu na sever cez široké údolia po úbočiach Škótskej vysočiny. Začína v mestečku Milngavie, ktoré je predmestím Glasgowa, a končí v turistickom centre Fort William.
„Škótska vysočina je úplne iná ako naše Tatry. Cesta z Milngavie do Fort William vedie údoliami, vresoviskami a hory sú všade okolo vás. Niekedy bližšie, niekedy ďalej. Celé dva dni sme putovali okolo jazera Loch Lomond, čo je najväčšie jazero Škótska i celej Veľkej Británie. Museli sme ísť úzkym chodníkom, prekračovať veľké balvany. Čakalo nás krátke stúpanie do kopčeka a potom miestami strmý zostup k jazeru. Ale les okolo je čarovný – machový, papraďový, ako keby spoza stromov o chvíľu mali vystúpiť elfovia alebo iné tolkienovské bytosti.V ďalšej časti cesty sa nám odhalili trávnaté vrchy Škótskej vysočiny a cítili sme sa ako v Búrlivých výšinách,“ uvádza Ľubka.
Méta Ben Nevis zostáva
Pre Škótsko je typické skôr zamračené počasie a aj v letných mesiacoch tam veľa slnka nebýva. To potvrdila aj Ľubka. „Áno, mali sme jemne zamračené počasie, vietor a sem tam aj dažďové kvapky. V našom prípade sa nám však dážď, našťastie, vyhýbal. Zažili sme len jednu hodinku, počas ktorej sme museli prevetrať naše pršiplášte,“ hovorí. Pokiaľ ide o samotnú trasu, nemôže sa vám stať, že by ste zablúdili. Cesty sú vraj dobre značené – značkou West highlandway alebo znakom bodliaka, čo je symbol Škótska. Turisti kráčajú po starých vojenských cestách vybudovaných v minulosti. Väčšinu cesty idete po mäkkom trávnatom podloží, ktoré je vychodené tisíckami turistov. Pri vstupe do dedín a miest je už asfalt. Na tejto trase sa nachádza aj najvyššia hora Škótska i Spojeného kráľovstva – vrch Ben Nevis má 1343 metrov nad morom a je akýmsi veľkolepým záverom po zaujímavom putovaní Škótskou vysočinou. „Nachádza sa pri meste Fort William a môžete si ho dať ako„výstupovú bodku“ na záver. Nám sa ho nepodarilo zdolať, lebo počasie v posledný deň rozhodlo za nás. Ale méta – zdolať Ben Nevis, nám zostala, keď pôjdeme znova navštíviť Škótsko ako bod číslo jeden,“ prezrádza Ľubica Tomková.
Lakomosť je predsudok
Škótsko je najsevernejší štát Veľkej Británie, má toľko obyvateľov ako Slovensko. „Všetci Škóti, ktorých sme stretli, boli veľmi milí, priateľskí a príjemní. Predsudok o lakomosti Škótov možno pramení z ich ťažkého života v minulosti, kedy sa museli veľmi obracať, aby v takýchto nehostinných podmienkach uživili svoju rodinu. Skôr by som to preniesla do roviny šetrnosti ako lakomosti,“ nazdáva sa Ľubka. Ako dodáva, počas cesty stretávali aj množstvo ľudí inej národnosti – Nemcov, Francúzov, Španielov. „S mnohými sme sa dali do reči už počas cesty a nechýbali ani stretnutia pri pivku, či jedle, keď sem sa rozprávali o dojmoch z túry. Pokiaľ ide o ceny, sú podobné ako u nás, možno niekde trochu vyššie. Ale ja na cestách neriešim peniaze. Vychutnávam všetko, čo ponúkajú,“ vysvetľuje Ľubka.
Cestovanie ju učí „žasnúť“
Počas treku Ľubka s kamarátkami prespávala v cenovo výhodnom ubytovaní na súkromí B&B (bed and breakfast – posteľ a raňajky), v lokálnych hotelíkoch a v turistických ubytovniach. Tie si objednávali už polroka dopredu, keďže je o trasu veľký záujem. „Dá sa prespávať aj v kempoch, ale to už vyžaduje niesť na chrbte stan. A to sa nám nechcelo. Chceli sme sa po celodennom kráčaní uložiť do mäkkej postele. Ale tí, ktorí majú radi svoj stan a nevadí im pár kíl navyše v batohu, môžu vyskúšať na West higlandway aj kempovanie,“ radí cestovateľka. „Do Škótska sa určite ešte vrátim. Už teraz študujem ďalšie trasy cez škótske hory. Sever Európy mám veľmi rada. Zároveň na mňa veľmi vplýva keltská kultúra a história, takže krajiny ako Škótsko, Wales, Írsko, francúzske Bretónsko a španielska Galícia sú na mojom zozname veľmi vysoko. Cestovanie ma učí „žasnúť“ nad schopnosťami ľudí a nad tým, čo dokážu vytvoriť. Tiež som uchvátená silou a dokonalosťou prírody. Zároveň si vždy na cestách uvedomím, aké je v živote dôležité priateľstvo a vzťahy,“ uzatvára Ľubica Tomková.
Precestovala 60 krajín
O Ľubke Tomkovej sme v článku napísali, že je cestovateľka. Je to pravda, Škótsko totiž nie je jedinou krajinou, ktorú navštívila. Ako nám prezradila, precestovala mnohé krajiny. Bola na Azorských ostrovoch, v Jeruzaleme a zároveň už niekoľkokrát absolvovala cesty do Santiaga de Compostela. Vraví, že jej top destináciou, kde by sa kedykoľvek a rada vrátila je Nový Zéland, ďalší v poradí je Island, Nórsko, Wales, Írsko. Veľmi sa jej páčilo aj na havajských ostrovoch. Dovedna doteraz precestovaných takmer šesťdesiat krajín.
Viera Mašlejová
Foto: Ľ. T.
