Obrovské negatívne reakcie vyvolalo skrátenie premlčacej doby pri trestnom čine znásilnenia. Poslanci NR SR v rámci novely Trestného zákona schválili aj výraznú zmenu v premlčacej dobe za tento skutok, a to z dvadsať na desať rokov. Ak niekto znásilní ženu, a súdy do desiatich rokov páchateľa neodsúdia, po novom bude jeho čin premlčaný.
Proti takejto zmene sa ihneď ozvali poslankyne opozičných strán. No búrlivú reakciu vyvolalo skrátenie premlčacej doby aj medzi občianskymi združeniami, ktoré hája práva žien. Jedným z nich bolo aj občianske združenie Možnosť voľby. Pod jeho petíciu „Napravte zásahy do práv obetí trestných činov“ sa podpísalo viac ako dvesto ľudí z odbornej obce, ľudí pracujúcich v oblasti násilia, či ochrany ľudských práv. Medzi nimi napríklad Silvia Porubänová zo Slovenského národného strediska pre ľudské práva; MUDr. Michal Patarák, PhD. zo Slovenskej psychiatrickej spoločnosti; Ján Grossmann, psychológ a psychoterapeut, prezident Slovenskej komory psychológov; Mgr. Karin Brániková MPH. psychoterapeutka so zameraním na traumu; Mgr. Stanislava Knut z Ligy za duševné zdravie SR; Lucia Fulierová z organizácie EQUITA, ktorá pracuje ako školiteľka v oblasti rodovo podmieneného násilia. Tiež združenia, napríklad My Mamy, Žena v tiesni, Socio fórum, Bezpečný ženský dom Brána do života a Modrý Anjel.
Z ich petície sme vybrali najdôležitejšie argumenty:
– V praxi tieto zmeny znamenajú napríklad to, že všetky doteraz nevyšetrené prípady znásilnení z rokov 2004 až 2014 budú premlčané a páchatelia nepostihnuteľní. Ide nielen o nenahlásené prípady, ale aj o situácie, keď bolo trestné oznámenie už podané, ale polícia doteraz nikoho neobvinila.
– Už samotné znenie zákona a spôsob, akým sa o sexuálnom násilí hovorí, môžu v spoločnosti posilniť atmosféru, v ktorej budú obete so svojím strachom, ponížením a bolesťou opätovne osamotené. Môže sa stať, že budú ustrašené až do takej miery, že trestné činy radšej nenahlásia, aby sa nestali terčom výsmechu či spochybňovania.
– Dlhé premlčacie doby v prípade znásilnení majú svoje opodstatnenie. Mnohé ženy majú vážne dôvody na to, aby znásilnenie nenahlásili „hneď“. Niekedy znásilnenie neohlásia preto, že s násilníkom žijú v jednej domácnosti, majú s ním deti, a bezpečnejšie, než okamžite odísť, je pre ne nejaký čas v nej zotrvať.
– Vyzývame poslancov a poslankyne, aby v ďalšom kroku napravili ubližujúce a škodlivé zásahy do práv obetí, ktoré novela Trestného zákona v tejto podobe prináša. Vyzývame ich, aby neskracovali legislatívne procesy a procesy potrebné na dosiahnutie spravodlivosti, neuzurpovali si priestor dialógu mocenským spôsobom a nevytláčali odborné názory na okraj.
Rozhovor:
Analytička S. Karkošková: Znásilnenie nie je trocha horší sex
O názor k danej téme sme požiadali aj Slávku Karkoškovú, analytičku Koordinačno-metodického centra pre prevenciu násilia na ženách, ktorá zároveň pracuje ako vysokoškolská pedagogička, lektorka a supervízorka.
Aktuálne schválená novela Trestného zákona skracuje premlčaciu dobu pri znásilnení z dvadsať na desať rokov. Ako to hodnotíte?
Považujem to za hanebné a nesprávne. Takéto legislatívne zmeny môže presadzovať a podporovať azda len niekto, kto nemá o problematike sexuálnych deliktov žiadne seriózne poznatky. Nemá poňatia ani o utrpení obetí, ani o spoločenskej nebezpečnosti páchateľov. Značná časť našej populácie si zrejme myslí, že znásilnenie je len trochu horší sex, tak nie je dôvod to nejako extra riešiť. Respektíve, že nemôže byť problém za takýmto zážitkom urobiť hrubú čiaru a žiť si spokojne ďalej. Opak je však pravdou. Znásilnenie je závažný trestný čin, ktorý viac než na telo obete útočí na jej ľudskú dôstojnosť. Páchateľ degraduje obeť na objekt svojich sexuálnych chúťok. Sebecky, bezohľadne si berie niečo, na čo nedostal skutočný súhlas. Zaobchádza s obeťou tak, akoby na jej vôli, potrebách, prianiach a právach nezáležalo, alebo akoby boli celkom druhoradé. Znásilnenie je aj traumou, ranou na duši. Ranou, ktorá sa ťažko hojí a významne narúša kvalitu života obetí.
Prečo podľa vás nemá byť skrátená premlčacia doba? Predkladatelia argumentujú, že v niektorých štátoch je stanovený len desaťročný limit.
Na právo obnoviť pošliapanú ľudskú dôstojnosť by nemala existovať expiračná lehota. Ak páchatelia nie sú braní na zodpovednosť, krivda, ktorá bola spáchaná, pretrváva a sťažuje procesy psychosociálneho zotavenia sa obetí. Ale aj možnosti prevencie sú sťažené. Pretože páchatelia, ktorí nečelili spravodlivosti, nemajú dôvody zmeniť vzorce svojho správania sa, a môžu zaútočiť opätovne. Desať rokov sa niekomu môže zdať ako dosť dlhý čas na to, aby sa obeť domáhala svojich práv. Lenže svojich práv sa môže domáhať len ten, kto na to má dostatok síl a okolo seba dosť ľudí, ktorí ho podopierajú. A o tých je veru núdza v spoločnosti, v ktorej sú rozbujnené predsudky vo vzťahu k znásilneniam.
Poslankyne v NR SR sa hneď po prijatí novely pýtali, komu pomôže takáto úprava? Myslíte si, že to podporí násilníkov a väčšiu agresiu voči ženám? Alebo kvôli pridlhým súdnym konaniam nastane situácia, že konkrétne prípady budú premlčané?
Pomôže to predovšetkým páchateľom k tomu, aby ľahšie prekĺzli spravodlivosti pomedzi prsty. Okruhu ich blízkych ľudí to pomôže vyhnúť sa pocitom sprostredkovaného zahanbenia. Lebo, veď nikto nechce, aby jeho človek bol „riešený“ políciou a, alebo postavený pred súd. Ťažko predpokladať, či to spôsobí aj nárast sexuálnych deliktov. Ale riziko sekundárnej viktimizácie obetí to istotne zvýši. Ukážkou toho sú aj bludné argumenty, ktoré v posledných dňoch zaznievali z úst poslancov a poslankýň obhajujúcich skrátenie premlčacích lehôt.
Vy pracujete aj so ženami, ktoré boli znásilnené. S akými prípadmi sa stretávate? Po akom čase sú schopné ísť na políciu a skutok nahlásiť? Prečo je časový odstup od hrozného činu niekedy taký dlhý?
Väčšina obetí znásilnenia nesiaha po trestnoprávnych riešeniach. Ak sa k tomu predsa len odhodlá, neraz uplynie aj viac ako desať rokov. Dôvodov je viacero. Jedným z najvýznamnejších je to, že prehovoriť o znásilnení je zakaždým riskantné. Obete sú z každej strany, azda v každom prostredí, vystavené mnohorakým snahám umlčať ich. V prvom rade sa o to snažia samotní páchatelia. Tým, že popierajú svoje skutky, spochybňujú vierohodnosť obetí a napokon celú situáciu prevrátia hore nohami tým, že sa štylizujú do roly obetí krivého obvinenia. K tejto taktike sa, samozrejme, pridávajú aj tí, ktorí sa páchateľa zastávajú, lebo je to ich blízky, ich kolega, kamarát, a tak ďalej. Blízki obetí tiež často nemajú odvahy nazvyš, nemusia si trúfnuť zastať sa obetí, pretože si koledujú o protiútok zo strany páchateľa a jeho zástancov.
Premiér Fico „hamuje“
K téme, ktorá tak rozvírila verejnú diskusiu, zasiahol aj premiér Robert Fico. Minulý týždeň poslal prezidentke republiky Zuzane Čaputovej list, v ktorom sám navrhuje úpravu premlčacích lehôt pri násilných trestných činoch, kde patrí aj znásilnenie. Súhlasí s tým, aby sa premlčacia doba pri znásilnení vrátila na pôvodných dvadsať rokov.
Viera Mašlejová
Foto: Shutterstock, S. K.