Adama Bardyho vídame na obrazovkách čoraz častejšie. Zahviezdil v Let´s Dance, v Druhej Šanci, v Pán profesor a aktuálne hrá hlavnú rolu v Mama na prenájom. V súkromnom živote sa rád stráni nálepky televíznej hviezdy, hoci už získava angažmány aj za hranicami Slovenska. S rodinkou trávia veľa času v prírode a budujú si svoj malý raj…
Vždy vás to ťahalo k prírode?
Vyrastal som sa vidieku u starých rodičov. Myslím, že to bol dobrý základ k tomu, aby som si našiel cestu k prírode. Časom sa to nejako vyvinulo, čím som bol starší, tým viac času som chcel tráviť v prírode.
Dnes žijete v meste, no s rodinkou ste „fanúšikmi pobytu na čerstvom vzduchu“. S manželkou ste pochodili Karpaty, Tatry aj Alpy. Budete k turistikám viesť aj syna Alana?
Určite áno, už sme v procese. Viem si to predstaviť aj intenzívnejšie. Momentálne sa prispôsobujeme časovým možnostiam, no myslím, že sme na dobrej ceste. Všade chodí s nami, je to plnohodnotný parťák.
Vyskúšali ste aj kemping, spali ste v rodinkou v stane. Aké ďalšie dobrodružstvo máte na rodinnom cestovateľskom zozname prianí?
Rodinné pobyty v prírode sú u nás celkom bežné, v rámci možností trávime čo najviac času vonku. Nemám asi konkrétnu predstavu o ďalšom dobrodružstve, no dovolenky radi spájame so surfovaním, takže to je asi najbližšie, čo nás čaká.
Hoci bývate v byte, záhrada vám nechýba. Zaobstarali ste si malý raj na zemi v blízkosti vinohradov, kde trávite veľa času a pre Alana sa stal takmer detskou izbou. Ako tam najradšej relaxujete?
Áno, je to pre nás improvizovaný dvor. Relaxujeme tým, že tam sme. Bol to neobstarávaný pozemok a krok po kroku si to sami dávame dokopy, takže vždy je tam čo robiť. A je to forma meditácie. Či už pílim drevo alebo mám ruky v hline…
Ukazujete tam synčekovi „krásu obyčajnosti“. Prečo je to dnes dôležité?
Nerozmýšľam nad tým takto. Teda asi to dôležité je, no spolieham sa na to, že deti sú ako špongia. Stačí im ukázať čo je dôležité pre vás, a oni si z toho už určite niečo zoberú.
Čo všetko pestujete v záhrade a aká práca vás tam čaká na jar?
To ešte nemáme úplne premyslené, každopádne si dávame pozor na to, aby sme tam zachovali viac lúky ako záhrady. Organizovaní musíme byť všade inde, takže to je pre nás miesto, kde to je všetko o pocite.
Máte tam s manželkou „podelené rajóny“, kto má čo na starosti?
Nemáme to rozdelené, ale je pravda, že o úrodu sa viac stará manželka.
Zaujímate sa o ekológiu?
Samozrejme, už len tým, že sa človek správne stará o kúsok pôdy podľa mňa robí službu prírode. Snažíme sa čo najviac recyklovať, kompostovať a čerpať z prírody, no to sú úplne prirodzené veci. Nie som žiadny aktivista, ale verím, že keď každý pomôže aspoň málom, bude to úplne stačiť.
Súhlasíte s tvrdením, že príroda je najlepší lekár?
Súhlasím, no osobne ju využívam najmä v rámci prevencie a snažím sa ju využiť čo najviac. Je to každého osobná vec, ale na druhej strane v žiadnom prípade nepodceňujem silu a význam modernej medicíny.
A keď sme už pri tej medicíne, v Mame na prenájom vás evidujeme ako doktora. Keď sa učíte scenáre, študujete si o lekárskej terminológii?
Samozrejme, snažím sa mať čo najväčší prehľad. To však neznamená, že o tom niečo viem. Robím však všetko preto, aby som tak pôsobil (smiech). Tie termíny sú niekedy plnohodnotné jazykolamy – ukážkou je jedna z diagnóz, s ktorou som sa stretol ako lekár v Druhej šanci a pamätám si ju doteraz – paroxyzmálna supraventikulárna tachykardia. Veď uznajte (smiech).
Dokážete si predstaviť, že by ste boli doktorom v skutočnej profesii?
Predstaviť si dokážem úplne všetko, no veľká poklona pred všetkými, ktorí vykonávajú túto profesiu. Ako seriálový lekár do tohto povolania vidím stále len okrajovo, ale patrí im všetka česť.
V minulosti ste pri povolaní člena ozbrojených síl, a teda čestnej stráže prezidentky, nosili uniformu, teraz biely plášť pre spomínanú seriálovú úlohu lekára. Hýbe takéto oblečenie podvedome s vašou osobnosťou?
Podvedome určite áno. A vlastne aj vedome. Uniforma alebo plášť sú výrazné fyzické znaky, ktoré aj mne ako hercovi pomáhajú dostať sa do danej postavy.
V spomínanom seriáli stvárňujete otca šesťročnej dcérky Hanky, ktorá je strašia od vášho Alana. Dá sa povedať, že je to pre vás určitým spôsobom aj príprava naňho?
Na to sa asi pripraviť nedá, aj Alan aj Laris sú individuálni, no možno je to príprava a ani o tom neviem, uvidíme (smiech). Laris je hlavne veľmi šikovná malá slečna a je neoddeliteľlnou súčasťou mojich dní na pľaci.
Viete si predstaviť, že by bol raz Alan detská herecká hviezda podobne ako Larisa?
Ako som už povedal, predstaviť si viem veľa vecí. Ak raz za mnou príde s tým, že ho to láka a chcel by to vyskúšať, rád ho v tom podporím.
Stotožňujete sa s prístupom seriálového Martina ako otca? Ak by ste sa s ním mali porozprávať ako Adam Bardy v realite, akú radu by ste mu dali?
Viem si predstaviť, že by sme s Martinom boli v reálnom živote celkom dobrí kamaráti, no v pár veciach by som mu určite poradil. Hlavne asi, nech sa neberie tak vážne (úsmev).
Váš herecký talent si všimli už aj u susedov. Akú rolu ste dostali v Ordinácii v ružovej záhrade?
V ordinácii hrám trénera a hasiča Rickyho v jednom, takže zaujímavá postava. Nakrúcanie prebieha v Prahe. Je tam výborný tím ľudí, samí profesionáli v rámci štábu aj hercov, takže si to užívam.
Našli ste si pri pendlovaní systém, ako to postíhať a venovať sa aj rodine?
Jazdím teraz síce do Prahy viac, no nie je to nič, čo by ma zaťažovalo. Vždy to vieme skĺbiť, občas si spravíme spoločný výlet, takže je to všetko v poriadku.
Blíži sa ďalšia séria Let´s Dance – obľúbený tanečno-zábavný formát, ktorého ste boli súčasťou aj vy. Bola to pre vás v rámci TV ponúk doposiaľ jedna z najväčších výziev?
Áno, určite to bola doposiaľ jedna z mojich najväčších výziev, no veľmi rád na tento projekt spomínam. Ako sa hovorí, Let’s Dance je len raz za život, je to veľmi intenzívne, náročné, ale je to jazda. Preto prajem každému účastníkovi tohto ročníka, nech si to naplno užije. S Dominikou sme stále v kontakte, niekoľkokrát po skončení projektu sme si spolu ešte zatancovali. Nehovorím, že by som ešte zatancoval všetky choreografie, no niektoré určite!
Prekročili ste prah tridsiatky. Hovorí sa, že to je vek, keď muži „nájdu samych seba“…
Ja som zatiaľ na sebe nespozoroval nič špeciálne, čo by stálo za zmienku. Takže, buď som sa našiel už dávno, alebo si ešte musím počkať (smiech).