Sympatická mladá žena Hana Fischerová radikálne zmenila svoje smerovanie. Tým, že poslúchla svoje srdce, dokáže dnes viesť mladých nadšených umelcov a ukazovať im krásu sveta v jeho najčistejšej podobe. Cez obrazy.
Odkiaľ čerpáte inšpiráciu na hodiny vo vašom výtvarnom ateliéri Halabaland?
Začnem asi tým, že som mala jasnú predstavuje o tom, ako to robiť nechcem. Keď krúžky navštevovala moja dcéra, chýbala mi kontaktnosť zo strany lektoriek. Nevedela som aká bude téma, dokonca veľakrát som jej práce ani nevidela. To je dôvod, prečo sa na to pozerám z pohľadu rodiča inak a vidím priestor ako tomu dať pridanú hodnotu. Snažím sa veľa komunikovať. Pred každou lekciou posielam rodičom mail, kde ich oboznámim, čo budeme preberať a maľovať, akú techniku použijeme a čo by mali deti vedieť z hľadiska vedomostí. Posielam im otázky, ktoré sa ich môžu po lekcii spýtať a “preskúšať” ich. Deti si zase domov odnášajú vytlačené materiály/obrázky.
Nemaľujeme témy napr. podľa ročných období ako na školách, ale zvolila som cestu “ tvoríme podľa umelcov”, čize oni su moja inšpirácia. Každa lekcia je zameraná na vybraného známeho umelca, hravou formou sa o jeho živote a dielach niečo naučíme a spolu zhmotníme. Kedže umelcov a diel je veľa, naše inšpirácie nekončia. Naše halabala umenie je vopred premyslené a má hlbšiu myšlienku. Nájsť v každom dieťatku kúsok umelca.
Dokážete rozpoznať u dieťaťa výtvarný talent? Ak áno, ako ho najlepšie rozvíjať?
Bez ohľadu na to, či dieťatko má alebo nemá výtvarný talent, ale vidíme, že inklinuje k maľovaniu, treba ho podporiť. Všetky deti na krúžku beriem ako svoje a snažím sa k nim pristupovať ako kamarátka, nie ako pani učiteľka. Veľa, veľa a neposlednýkrát veľa ich chválim. Cítia sa ocenení a to ich motivuje k dalšiemu tvoreniu. Tento prístup sa mi osvedčil, pretože na krúžky chodia s radosťou. Mám deti, ktoré ma po lekcii prídu vyobjímať a povedia, že už sa tešia na ďalšiu. Tým, že chodí väčšina z nich pravidelne, viem rozpoznať, ktoré detičky maľuju “inak”, ale rozdiely medzi nimi nerobím. Sú to paradoxne deti, kore vyžadujú málo mojej pomoci, pretože majú svoju predstavu a vedia ju pekne zrealizovať.
Vidíte ako kombinácia farieb ladí, vidíte dotiahnuté detaily dokonca aj u 5 ročneho dieťatka,vidíte, že kresbou pokryjú celý papier a nemajú problém nakresliť čo majú radi. Obsedia počas celej lekcie a spoločne strávený čas im prináša pocit radosti, nie akejsi nutnosti tam sedieť, lebo rodičia ich tam prihlásili. Prirodzený talent, hovorím tomu talent od srdiečka im ostane až do dospelosti.
Ako podporovať v každodennom živote kreativitu u detí?
V prvom rade by sme mali deťom vytvoriť vhodné podmienky na rozvoj kreativity. Nakúpiť vhodné pomôcky a knižky s výtvarnou tematikou. U nás je žiaľ výber veľmi slabý, ale kto vie nemecky, určite si vyberie. Odporučila by som knižku v češtine Malujeme podle velkých mistru od Rossie Dickinsové, edícia knižok Malí ľudia, veľké sny Frida Kahlo, Pablo Picasso, Andy Warhol a Umelci. Ďalej Marion Deuchars Let’s make some great Art alebo Draw paint print like the great Artist, obe dostupné v slovenčine, kde nájdeme praktické úlohy. V nemčine Kunst fur Kids / 13 Kunstler, die du kennen solltest, od Daniel Fehr Ella im Garten von Giverny, od Britta Benke Wer ist eigentlich dieser Picasso alebo Wer ist eigentlich dieser Miró a nádherne príbehy vydala Isabel Munoz Total genial! Frida Kahlo, Total genial! Pablo Picasso, Total genial! Vincent van Gogh, Total genial! Leonardo da Vinci. Pre deti od 8 rokov Amy Guglielmo Claude Monet, Vincent van Gogh alebo Hokusai. Pre deti od 10 rokov Susie Hodge Kunst fur clevere Kids.
Aby deti cítili kontakt s umením, vziať ich do galérie a vnímať, ako na to reagujú. Ak pozitívne, dať im priestor, podporiť ich záujem a tvoriť s nimi či už doma alebo zahlásiť na výtvarný krúžok alebo workshop. Zapamätajme si, že deti nikdy nehodnotme, ale oceňujme. Dôležitá je ich snaha premeniť nápad na skutočnosť a nie majstrovská dokonalosť.
Raz sa ma blizky človek spýtal, čo pre mňa znamená umenie? Jedným slovom pokoj. Keď prídem do galérie, nevnímam čo sa deje za stenami a nachvíľu sa pre mňa zastaví čas. Buďme inšpiratívni rodičia, vnímajme potreby detí a ukážme im cestu spoznávať tento svet. Budete milo prekvapení, ako radi sa k vam pripoja.
Čo vás osobne najviac napĺňa na práci v ateliéri?
Detská radosť, ich odvaha počúvať a nasledovať svoju intuíciu a v neposlednom rade pozitívna spätna väzba od detí a rodičov. Mojim cieľom od začiatku nebolo iba tvorenie, ale aj hravé vzdelávanie. Vizuálne podnety sa pre deti stávaju dlhodobými zážitkami, pretože deti sú ako “špongie”. Lekcie začíname v kruhu asi 15min rozprávanim. Pozeráme si veľa obrázkov, knižiek, virtuálne prehliadky múzei. Na konci trimestra, čo je 11 lekcia si všetko zopakujeme, domov si odnášajú na pamiatku pexeso Umelcov a namaľujú mi prvykrát niečo podľa seba, bez predlohy, pretože aj oni sa stali umelcami. Verím, že jedného dňa, keď pôjdu s rodičmi do galérie ich prekvapia akí sú múdri. Niekto si zapamätá viac, niekto menej, ale po každej hodine som na všetkých hrdá, že pracovali s radosťou.
Dá sa povedať, že kreslenie je terapeutická činnosť? Dokážeme si ním pomôcť?
Áno, umenie možno považovať za terapiu, ktorá dieťatko upokojuje. V dnešnej uponáhľanej dobe mnohí rodičia nemajú priestor a čas, aby sa dieťatku po práci plnohodne venovali, tvorili s ním, chodili po výstavách a práve preto by mu mali dopriať tento priestor na krúžkoch, kde môže svoj talent nájsť a rozvíjať. Talent neprichádza ako blesk z jasného neba, preto myslíme nato, že dieťa od narodenia vníma, čo sa deje v jeho prostredí. Nezamieňajme si však plnenie našich snov. Niekedy sa stane, že rodičia prihlásia deti na krúžky, po ktorých túžia dospelí, no nie ich deti.
Aké máte najbližšie pracovné plány s Halabalandom?
Okrem pravidelných krúžkov a víkendových workshopov, ktorých frekvenciu by som chcela zvýšiť, nakoľko z kapacitných dôvodov sa nie všetky detičky môžu zúčastniť, by som rada prispievala do detského časopisu na pravidelnej báze a dopriala tak kúsok tvorenia aj deťom, ktoré si krúžky nemôžu dovoliť. I keď som presvedčená, že osobný kontakt je nenahraditeľný. Workshopy by som rada rozšírila aj na pôdu materských škôlok a materských centier, čo mám momentálne v riešení a v neposlednom rade workshopy na súkromných detských oslavách.
V júni budeme mať s detičkami výstavu ich diel v Monsters. Teším sa na to, lebo mi to nostalgicky pripomenie výstavu z môjho detstva v DK Ružinov. Pamätám si moment, ako som bola na seba hrdá, že aj môj obrázok je vystavený. Rodičov som poprosila, aby výber ponechali na deti, keďže my dospelí vieme byť občas kritickí. Nejde tu o maliarsku dokonalosť, ale o to, čo chcelo dieťatko obrazom vyjadriť. Pozerajme na ich výtvory srdcom. V dohľadnej dobe idem smerovať energiu na tábory, ktoré sa budú konať toto leto tiež Monsters v Petržalke a program držím v hlave uz vyše roka. Často sa stretávam s otázku od mamičiek, či neplánujem aj niečo pre nich. Zatiaľ by som však rada ostala pri detičkách, kde som chcela z dospelého sveta trochu uniknúť, ale… Láka ma myšlienka workshopov pre dospelých inovatívnym spôsobom, s akým som sa na Slovensku ešte nestretla a myslím, že by to mohlo mať úspech. Čo to presne bude si zatiaľ nechám pre seba.
Dlho ste úspešne viedli hostesingovú agentúru a zrazu prišla veľka zmena. Kedy ste pocítili lásku ku štetcom a farbičkám? Bolo to už v detstve?
Lásku k štetcom a farbám som mala už ako dieťa, kedy ma moja mama vodila na ZUŠku. Tým, že som viac introvert, som si v maľovaní tvorila svoj svet. Hostessingovú agentúru vediem stále, nakoľko je tažké povedať klientom nie po 15 rokoch, ale táto oblasť ma inak ako po finančnej stránke časom nenapĺňala. Vedela som, že ďalšiu službu/produkt/dieťa nazvyme to ako chceme, ktoré chcem vybudovať musí mať pre mňa hlbší zmysel a musím ňou niečo odovzdať ďalej. Najskôr som sa hľadala v interiérovom dizajne, nakoľko mám rada pekné a zladené veci, ale po 2r štúdia som zistila, že sedieť hodiny nad výkresmi a počítačom nie je to, čo ma napĺňa a že tomu vlastne nerozumiem.
Myšlienka ateliéru prišla sama od seba. Najskôr názov, potom logo. Nechcela som nič anglické, skôr aby bol názov deťom blízky a ľahko zapamäteľný. Vznikol Halabaland. H je aj začiatočné písmeno môjho mena. Halaba žijeme, halabala tvoríme je náš slogan. Land vnímam ako priestor/vesmír, do ktorého môžu detí uniknúť počas lekcií pri svojej fantázii. Až po vyše roku, keď som cítila, že už som naozaj pripravená venovať sa tomu naplno, som začala riešiť priestor, ktorý bol pre mňa kľúčový, web stránku, reklamu a celý ten finish trval iba 3 mesiace kým som odučila prvú lekciu, ktorá bola mimochodom deň po mojich narodeninách. Ateliér bol môj najkrajší darček. Verím v numerológiu, 9 ročné vibračné cykly a dňom narodenín som vstúpila do jednotky, čo znamená nové začiatky, nové projekty, možnosť urobiť krok vpred. Takže načasovanie ani nemohlo byť iné, keď sa nato spätne pozriem. Vďaka patrí mojim blízkym, ktorí mi dodávali odvahu a verili, že toto je to, v čom sa môžem opäť naplno realizovať.
Máte dve deti. Aký majú oni vzťah k maľovaniu? Chytajú sa?
Mam 11 ročného syna, je dynamický, športový typ, venuje sa aktívne hokeju od 4 rokov. Napriek tomu, že je denne obklopený farbami, nechytilo ho to. Na mojich lekciách bol so mnou iba raz a po 20min mal “odmaľované”. Mladšia 8 ročná dcéra chodila v predškolskom veku na výtvarný krúžok, od 1.triedy navštevuje ZUŠku a popri tom chodí 2x, niekedy 3x do týždňa na moje lekcie. Pomôze deťom nachystať pomôcky a na konci poumýva štetce a palety. Má k tomu vzťah a na maľovanie má trzpezlivosť. Má svoje obdobia, kedy kreslí určitý čas jednu tému. Momentálne sú to hríby v kombinácii s dúhou a planétou znázornenou ako jing jang, čize detská fantázia nemá hranic. Na celoslovenskú súťaž si vybrala tému vesmír, kde namaľovala Plejáďanov.
Za každým dobrým maliarom sa vinie silný osobný príbeh, vy ich deťom aj zrozumiteľne podávate, sú vam samotní majstri inšpiráciou aj vo vašom živote?
Inšpiráciou sú skôr pre moju dcéru, ktorá keď sa dozvedela, že Picasso sa narodil v ten istý deň ako ona, vyhlásila, že ona je vlastne Pablo Picasso a raz bude slávna maliarka. Oceňujem, že deti sa neboja mať sny a nevidia prekážky. Pre mňa sú maliari inšpirácia ako som spomínala v pracovnej oblasti, ale zarezonoval vo mne príbeh Henri Rousseaua. Bol vytrvalý, vedomý si svojej hodnoty a talentu a celý život sa nevzdával dokázať kto skutočne je napriek kritike okolia. Sny ako moja dcéra nemám, skôr chcem ísť cestou odovzdať niečo deťom a ďakujem každému rodičovi za dôveru.
Prezraďte kam za kvalitným umením v hlavnom meste či okolí..
Galérii v Bratislave a v okolí máme s deťmi pochodených dosť. Čo sa týka umenia, v porovnaní s inými mestami je na tom Bratislava asi najslabšie, ale naštastie máme blízko Prahu a Viedeň. Osobne preferujem skôr contenporary art, ale skúsim odporučiť taký mix. V Bratislave Nedbalka, SNG, SOGA. Prípadne Slovenské centrum dizajnu, Galéria Umelka, Galéria SPP, DOT.Gallery. V okolí krásnu Danubianu alebo v Malých Karpatoch Zoya Museum. Vo Viedni Albertina / vidieť obrazy Picassa, Kokoschku, Moneta, Matissa, Kandinsky,Magritte, Miró, Renoir… na živo bol pre mna neskutočný zážitok/, Albertina Modern, Belvedere 21, Belvedere Museum kde môžete vidieť obrazy od Klimta. MuseumQuartiers s MUMOK, Leopold Museum, Kunsthalle. S deťmi sa nám veľmi páčil MAK, kde sa zúčastnili aj workshopu. Praha je moja srdcovka. DOX, Museum Davida Černého, Kunsthalle, Národna Galéria Praha, ale oplatí sa vidieť aj Smetanaq Gallery, Museum Kampa či Central Gallery. V Budapešti ma očarila zašitá Koller Gallery bez turistov so zahrádkou. V blízkej dobe sa tam plánujem spolu s deťmi vrátiť a navštíviť Národnú galériu a Cinema Mystica.