Doprajte si trochu krásna a povznesenia na duši. Členovia Slovenského komorného orchestra s umeleckým vedúcim Ewaldom Danelom uvedú aj v 75. sezóne Veľkonočný koncert na Kvetnú nedeľu, 24. marca 2024. Uskutoční sa v Katedrále sv. Martina o 15.00 v rámci cyklu Hudba v chrámoch.
Na programe je dielo Josepha Haydna, ktoré už tradične zaznieva v predveľkonočnom období v Bratislave – Sedem posledných slov nášho Spasiteľa na kríži.
Haydn začal komponovať dielo v roku 1785 na podnet predstaveného katedrály Santa Cueva v juhošpanielskom meste Cádize, ktorý ho požiadal, aby napísal hudbu na „sedem posledných slov nášho Spasiteľa na kríži“. V cádizskom kostole bolo zvykom uviesť každoročne v predveľkonočnom období jedno oratórium. Na pravé poludnie sa všetky dvere zatvorili a zaznela hudba.
Po predohre vystúpil biskup na kazateľnicu, vyslovil prvé zo siedmich slov Božieho Syna a rozjímal nad ním. Keď skončil, zostúpil z kazateľnice a pred oltárom sa vrhol na kolená. Táto pauza bola vyplnená hudbou. Následne biskup ešte šesťkrát vystúpil na kazateľnicu a na konci každého rozjímania zaznel do ticha orchester. Už počas Haydnovho života sa stal tento opus jedným z jeho najslávnejších diel.
To však nie je ani zďaleka všetko!
Stabat mater Antonína Dvořáka pod taktovkou Ondreja Olosa
V stredu a vo štvrtok 27. a 28. marca 2024 o 19.00 sú na programe Veľkonočné koncerty v bratislavskej Redute. Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor (zbormajster Jan Rozehnal) a kvarteto sólistov – Eva Hornyáková soprán, Jana Kurucová mezzosoprán, Pavol Bršlík tenor a David Szendiuch bas pod taktovkou Ondreja Olosa, mladého slovenského dirigenta pôsobiaceho v Čechách uvedú duchovnú kantátu Stabat mater, op. 58 Antonína Dvořáka, jednu z najvrúcnejších a najdojímavejších duchovných kompozícií.
Skladateľ komponoval toto dielo pomerne mladý – tridsaťpäťročný na text stredovekej náboženskej sekvencie, pochádzajúcej pravdepodobne z pera talianskeho františkánskeho mnícha Jacopone da Todiho Text hovorí o utrpení Kristovej matky pod krížom, na ktorom umiera jej syn. Dvořák rozčlenil predlohu do desiatich častí. Ako podnet pri komponovaní oratória sa pripisujú tragické udalosti v jeho živote – úmrtie troch detí. Premiéra Stabat mater sa uskutočnila 23. decembra 1880 v Prahe pod taktovkou Adolfa Čecha na koncerte spolku Jednota umelcov hudobných, ktorému je dielo venované.
Veľký úspech mala aj londýnska premiéra v roku 1883. O rok neskôr bol k ďalšiemu uvedeniu prizvaný aj Antonín Dvořák. Uvedenie Stabat mater 13. marca 1884 v londýnskej Royal Albert Hall znamenalo Dvořákov prvý veľký zahraničný skladateľský i dirigentský úspech. Stabat mater je u nás aj vo svete často uvádzaným vokálno-inštrumentálnym titulom. Je nielen mimoriadne sugestívnym zhudobnením textu o utrpení matky, ktorej syn zomiera na kríži, ale aj nadčasovou výpoveďou o ľudskom zármutku a nádeji. Koncertom si pripomenieme Rok českej hudby.
