Znalosť angličtiny sa stáva kľúčovým faktorom pri hľadaní práce. A to nielen pre medzinárodné spoločnosti, ale aj pre miestne slovenské firmy, ktoré chcú uspieť na okolitých trhoch. Hoci Slováci ovládajú podľa prieskumov tento jazyk lepšie ako Česi, celkovo sme sa zhoršili. Odborníci vysvetľujú, čo je za tým. Koľko hodín je potrebné venovať cudziemu jazyku a či je možné zlepšiť sa v ňom aj bez nezáživného bifľovania.
Ak si v súčasnosti chcete nájsť prácu, vaše šance sa s lepšou znalosťou angličtiny podstatne zvyšujú. A to nielen podľa názoru odborníkov, ale aj podľa údajov zo štatistík. „Približne tri štvrtiny inzerátov na pracovných portáloch dnes obsahujú aj požiadavku na znalosť cudzieho jazyka. Nejde teda už len o nadnárodné korporáty, ale aj o lokálne firmy. Ktoré potrebujú ľudí schopných komunikovať s ich partnermi zo zahraničia. Zamestnávatelia, ktorí hľadajú jazykovo vybavených kandidátov, pritom cca v troch štvrtinách prípadov požadujú práve angličtinu. Dôležitá je taktiež úroveň jej ovládania. Jednoznačne možno povedať, že pozície, ktoré si vyžadujú aktívnu znalosť cudzieho jazyka, sú lepšie platené. Ľudia, ktorí ovládajú viac cudzích jazykov, si nájdu uplatnenie jednoduchšie,“ hovorí PaedDr. Daniel Bacík, riaditeľ vzdelávacej inštitúcie PLUS Academia.
Sme lepší ako Česi, no spoločne sa zhoršujeme
Už od roku 2011 nám každoročne vystavuje akési vysvedčenie z anglického jazyka prieskum najväčšej svetovej vzdelávacej organizácie Education First (EF). Samozrejme, nielen nám. Minulý rok sa prieskumu zúčastnilo 2,2 milióna ľudí zo 113 krajín sveta, v ktorých angličtina nie je materinským jazykom. Slovensko sa v tomto hodnotení umiestnilo s 587 bodmi na pomerne slušnom 18. mieste – medzi krajinami s vysokou úrovňou odbornosti. Vysoká úroveň odbornosti pritom znamená, že si našinci vedia v anglickom jazyku prečítať noviny, rozumejú televíznym programom a nemajú problém pripraviť po anglicky pracovnú prezentáciu.
Pre porovnanie najvyššie hodnotenie dosiahli vlani Holandsko, Singapur a Rakúsko, ktoré sa umiestnili na prvých troch miestach, susedné Česko bolo až 26. Pokiaľ ide o jednotlivé regióny, so znalosťou angličtiny boli na tom u nás najlepšie Košičania, a pokiaľ ide o vek, tak mladí dospelí vo veku medzi 21 a 25 rokov. V Česku sa najvyššie umiestnili obyvatelia južnej Moravy a veková skupina tridsiatnikov. Oproti predošlému testovaniu si však obe naše krajiny pohoršili úplne rovnako – o 10 bodov. Dôvodom tohto medziročného zhoršenia, a tiež dôvodom horšieho hodnotenia vyšších vekových skupín u nás, môže byť podľa D. Bacíka aj strata kontaktu s jazykom. Cudzí jazyk sa totiž nestačí naučiť. Schopnosť rozumieť alebo hovoriť v ňom si treba aj udržiavať a rozvíjať.
Cudzí jazyk ako životný štýl
Po nástupe do pracovného procesu môže však znalosť cudzieho jazyka postupne klesať. Príčinou býva častokrát jej nevyužívanie. Rôzne prieskumy potvrdzujú, že ak človek preruší kontakt s jazykom, veľmi rýchlo zabudne, čo sa naučil a celé úsilie tak vyjde nazmar. „Je to ako s redukčnou diétou – keď ju prestanete držať, priberiete. Cestou k úspechu je teda nehľadať diétu, ale životný štýl, ktorým si budete udržiavať zdravú hmotnosť a zároveň vám bude vyhovovať. Vaša aktuálna hmotnosť totiž vždy zodpovedá vášmu aktuálnemu životnému štýlu a ten by vám mal prinášať radosť. Iba tak sa ho dokážete držať dlhodobo,“ radí profesionál.
Rovnako treba pristupovať aj k cudziemu jazyku. Jeho učenie, udržiavanie a rozvíjanie by teda nemalo byť trápením. Najjednoduchšia a zároveň najúčinnejšia rada preto znie: robte to, čo vás baví, ibaže v cudzom jazyku. Hodiny jazykového kurzu je možné striedať napríklad s čítaním kníh v angličtine. „Pri čítaní príbehov, ktoré vás zaujímajú, vám vaše emócie zároveň pomáhajú rozšíriť si alebo upevniť slovnú zásobu. Nové slovíčka, bežne používanú gramatiku či ustálené slovné spojenia si takto zapamätáte omnoho ľahšie, pretože si ich opakujete úplne prirodzene, navyše v situáciách, ktoré si zároveň predstavujete a vnímate ich veľmi intenzívne,“ vysvetľuje známy fenomén Daniel Bacík.
Na rozdiel od jazykových kurzov môže cudzojazyčná literatúra predstavovať vo finančnom vyjadrení minimálnu investíciu do vlastného vzdelávania. To však rozhodne neznamená, že je to investícia bezvýznamná. „Z čítania kníh v originálnom jazyku autora môžete mať úplne iný zážitok – napríklad Harry Potter znie v angličtine o niečo magickejšie a Marvelovky majú v origináli úplne inú dynamiku. Navyše sa zároveň v cudzom jazyku zdokonalíte, ani nebudete vedieť ako,“ približuje túto príjemnú a nenásilnú metódu učenia sa Lívia Čadová, manažérka expanzie Knihobot a dodáva: „Na knižných bazároch pritom nájdete nielen učebnice angličtiny, ale aj veľký výber beletrie za veľmi priaznivé ceny. Dajú sa tu objaviť naozaj zaujímavé knižky doslova za pár centov, nie je teda problém vybrať si niečo vo svojom obľúbenom žánri. Ďalšou výhodou je, že na rovnakom mieste, kde knihy kúpite, ich viete aj predať.“
Samozrejme, čítanie kníh nie je jedinou možnosťou – každý si môže nájsť vlastný spôsob, ako prirodzene zaradiť učenie sa cudzieho jazyka do svojho voľného času. Či už ide o sledovanie videí v angličtine, využívanie aplikácie alebo jazykové kurzy. No aj na tento spôsob učenia je potrebné trochu disciplíny, aby sa vytvoril nový zvyk či rituál.
140 hodín k lepšej angličtine
Motivácií na zdokonalenie sa v angličtine je dnes mnoho – od bohatších zážitkov na dovolenke v zahraničí až po lepšie pracovné uplatnenie. „Približne tretina uchádzačov o zamestnanie napríklad v životopise uvádza, že ovládajú angličtinu na úrovni B1. To znamená, že rozumejú a dokážu reagovať v bežných každodenných situáciách. Pri väčšine pracovných pozícií sa však vyžaduje aktívna znalosť anglického jazyka na úrovni B2, čo viac než polovica uchádzačov nespĺňa,“ upresňuje odborník.
Na zlepšenie o jednu úroveň je pritom podľa európskych štandardov (SERR) potrebné venovať výučbe jazyka v priemere 140 vyučovacích hodín po 45 minút. „U nás sa spravidla študujú cudzie jazyky 10 mesiacov v roku pri frekvencii dvakrát 60 minút týždenne. Takýmto tempom sa však študent nedokáže za školský rok posunúť o jednu celú úroveň,“ hovorí Daniel Bacíka konkretizuje: „Podľa našich skúseností je ideálne venovať sa štúdiu jazyka nielen počas školského roka, ale po celých 12 mesiacov, a to v priemere dvakrát do týždňa po 90 minút. Týmto spôsobom sa dá získať dostatočne častý a dostatočne dlhý kontakt s cudzím jazykom, čím sa podľa štatistík dá posunúť za rok aj viac ako jednu úroveň.“ Na dlhodobý progres je však podľa neho dôležitý nielen čas venovaný štúdiu, ale aj vhodný nástroj, respektíve spôsob štúdia, ktorý človeku vyhovuje.
