Pandémia, vojnový konflikt na Ukrajine či energetická kríza priniesli najmä počas uplynulých rokov našej ekonomike nové výzvy. Slovenský trh práce nie je výnimkou. Ako hovorí analytička Wood & Company Eva Sadovská, udržanie si pracovného miesta, pomalší rast platov v porovnaní s infláciou či home office rezonovali asi najviac.
Miera evidovanej nezamestnanosti klesla v marci na 5,07 %, čomu zodpovedá 141,1 tisíca nezamestnaných schopných nastúpiť do zamestnania ihneď. Nezamestnanosť tak aktuálne podľa analytičky opäť atakuje úrovne, ktoré boli tesne pred vypuknutím pandémie. V januári a februári 2020 dosahovala miera evidovanej nezamestnanosti úrovne okolo 5 %. Naposledy sa k tejto úrovni priblížila evidovaná miera nezamestnansoti v novembri 2023, kedy dosiahla 5,02 % a počet nezamestnaných schopných nastúpiť do zamestnania ihneď klesol tesne pod 140-tisíc.
Práve koronakríza podľa Sadovskej predĺžila rady nezamestnaných na úradoch práce. Najdlhšie boli v apríli 2021 s mierou nezamestnanosti na úrovni 8 %, teda 219,3 tisíca ľudí bez práce. Lockdowny a sprísnené opatrenia prinášali so sebou nárast počtu nezamestnaných. Po uvoľneniach zase prišiel nárast počtu pracovných ponúk a opätovné prijímanie ľudí do zamestnania. Sadovská očakáva, že aj v aktuálnom roku bude miera nezamestnanosti oscilovať okolo úrovne 5 %.
Spomedzi regiónov dominuje Bratislavský kraj, v ktorom počet zamestnancov od roku 2018 do roku 2023 vzrástol o 33,5 tisíca na vyše 525-tisíc. Bratislavský kraj si tak z celkovej zamestnanosti ukrajuje podľa analytičky aktuálne takmer 22 %. Naopak, najvýraznejší úbytok eviduje za posledných päť rokov Trenčiansky kraj s poklesom počtu zamestnancov o vyše 15-tisíc na niečo cez 238-tisíc.
Počas uplynulých dvoch rokov sme boli svedkami prudkého zdražovania. Inflácia dosiahla v roku 2022 priemernú hodnotu 12,8 %, v roku 2023 bola na úrovni 10,5 %. Rekordne vysokej inflácii tak v týchto dvoch rokoch nedokázal podľa Sadovskej konkurovať ani „celkom slušný“ nominálny rast platov, a to na úrovniach 7,7 % a 9,7 %. Platy Slovákov tak zaznamenali reálny pokles o 0,7 % a 4,5 %. Stalo sa tak podľa analytičky po prvýkrát od roku 2012, kedy platy v slovenskom hospodárstve reálne klesli o 1,2 %. Priemerná mzda v hospodárstve dosiahla vlani 1 430 eur. V tomto roku Sadovská očakávame pomalší rast nominálnych miezd, avšak aj výraznejšie spomalenie inflácie. Po dvoch rokoch reálneho poklesu platov by tak reálne platy mali opätovne rásť.
Obmedziť mobilitu a zároveň neprerušiť prevádzku umožňoval niektorým firmám počas pandémie home office. Údaje Eurostatu však ukazujú, že ani pandémia nedokázala na Slovensku výraznejšie zvýšiť podiel pracujúcich z domu. V roku 2021, naplno zasiahnutého pandémiou, predstavoval podiel zamestnancov využívajúcich home office pravidelne alebo občas 15 %. V ďalších podiel poklesol na 13,1 % v roku 2022 a na 12,7 % v roku 2023. Tesne pred pandémiou bol podiel pracujúcich z domu na úrovni 9,5 %. „Predpokladáme, že počet zamestnaných Slovákov a Sloveniek pracujúcich z domu sa ani v roku 2024 nezvýši a očakávame obdobnú úroveň ukazovateľa, možno mierne nižšiu, ako počas vlaňajšieho roka,“ hovorí Sadovská.
