Za úspech sa platí. Úrazy, bolesť, neraz i operácie poškodených končatín, ale aj odlúčenie od svojich blízkych, prekonávanie strachu z dlhých letov, strata priateľov… Tým všetkým platia v ceste za svojím cieľom – byť dobré, najlepšie v športovej disciplíne, ktorú si zvolili a zamilovali. Aj o tom hovoria tri športovkyne, nominované v našej ankete.
„Streľba je nesmierne krásny šport – je individuálny, vyžaduje plné sústredenie, presnosť, rýchlosť, ale zároveň aj jemnosť a ladnosť.“Aj pre tieto jeho vlastnosti úspešná slovenská reprezentantka v streleckej disciplíne skeet Mgr. DANKA BARTEKOVÁ, PhD, tento šport miluje.
Mám rada prácu na sebe
Ako malé chodili so sestrou držať palce svojmu otcovi na pretekoch a nemohli sa dočkať, kedy si streľbu samy vyskúšajú. U Danky to v trinástich rokoch bola láska na prvý výstrel. Tomuto elegantnému športu sa vtedy venovalo málo dievčat, o to viac sa jej na strelnici páčilo. Odvtedy sa športová streľba zmenila – stala sa profesionálnym športom, náročným na všetky aspekty výkonu – Danka trénuje nielen technicky so zbraňou, ale i kondične so zameraním na efektívnu biomechaniku, pracuje na sebe mentálne s psychológom, má tréningy na oči, o ktoré sa jej stará optometrista. Spolupracuje s dvomi trénermi a jej manažment vyžaduje zladenie tréningov, sústredení, načasovania formy a v neposlednom rade vybavovanie rozpočtov a potrebných dokumentov.
Danka však má všetko okolo tohto športu rada. „Milujem prácu na sebe – na detailoch, na veciach, ktoré si vyžaduje dokonalé prevedenie každého môjho výstrelu. Potrebujem byť stopercentná vo všetkom – kondične, technicky, v dobrom psychickom nastavení, vo víťaznej mentalite a hlavne v osobnej pohode. Najviac si užívam pocit, keď všetko do seba zapadne a ja nájdem spôsob, ako zo seba dostať to najlepšie.“
Takto to všetko Danke vychádzalo v minulom roku, ktorý bol pre ňu mimoriadne úspešný: vyhrala svetový aj európsky šampionát, vytvorila svetový rekord a vyhrala jedno z kôl svetového pohára. Rok ukončila ako svetová aj európska jednotka a získala miestenku na olympijské hry v Paríži 2024.
Nie každý rok jej športovej kariéry však bol taký šťastný. „Mala som obdobia, keď som chcela okamžite skončiť a zabudnúť na to, že som športovkyňa,“ priznáva. „Najmä po olympiádach v Riu a Tokiu, ktoré nevyšli vôbec podľa mojich predstáv. Na jednu som cestovala v najhoršom rozpoložení bez istoty a sebavedomia, na druhú v životnej forme. Výsledok bol však rovnaký a ja som mala chuť odísť do športového dôchodku.V takýchto momentoch ma najviac podržala moja rodina a môj tím.“
„V športovom živote som dosiahla méty, o ktorých som ako dieťa snívala – a keď si predstavím, že som to dvakrát takmer vzdala, moju vytrvalosť a odhodlanie považujem za svoj najväčší úspech,“ pokračuje a netají radosť aj z iného úspechu – popri športe vyštudovala vysokú školu v odbore medzinárodné vzťahy a pred troma rokmi získala aj doktorát. Sústredila sa na prepojenie medzinárodnej politiky so športom a športovú diplomaciu, ktorej sa venuje aj v praxi. Je viceprezidentkou Slovenského olympijského a športového výboru a členkou Medzinárodného olympijského výboru. Po skončení osemročného mandátu v tomto výbore dostala šancu na individuálne členstvo, čo znamená, že v MOV bude pôsobiť ešte približne tridsať rokov. Takýchto členov je na svete maximálne 115 a Danka je nesmierne vďačná, že za svoju prácu dostala takéto „vysvedčenie“.
„Je veľa výziev, ktoré mi tento šport dáva, a ja sa ich snažím prekonávať,“ hovorí MONIKA CHOCHLÍKOVÁ, reprezentantka v thajskom boxe a kickboxerka, ktorá je v rámci Slovenska výnimočným zjavom vo svete bojových umení.
Kráľovná thajského boxu
Pri pohľade na pôvabnú dlhovlasú dievčinu by málokto tipoval, že má do činenia so športovkyňou, ktorá v ringu rozdáva tvrdé údery v thajskom boxe či kickboxe a nebojí sa vstúpiť do „kotla“ aj ako profesionálna MMA zápasníčka. Medzi fanúšikmi bojových športov je Monika Chochlíková pojmom. Široká verejnosť ju však pozná o niečo menej, pretože šport, ktorému sa venuje, nepatrí k olympijským, a teda sa v médiách aj menej prezentuje. Pritom Monika je najlepšou slovenskou neolympijskou športovkyňou, ktorá sa môže pochváliť zbierkou medailí z vrcholných svetových súťaží a je majsterkou sveta i Európy v dvoch športoch – kickboxe aj thajskom boxe.
Ako prišla k nie typicky ženskému športu? „Odjakživa som bola zaľúbená do bojových športov,“ rozpráva. „Fičala som na bojových filmoch a seriáloch – teda aspoň na tých, ktoré mi rodičia dovolili. Nemala som rada sukne a viac-menej som sa hrala len s „chalanskými“ hračkami. Ako šesťročná som začala robiť karate, ale približne v šestnástich ma tento šport už nenapĺňal a stratila som motiváciu. Čistou náhodou som sa dostala na tréning thajského boxu a po pár tréningoch som zistila, že to je to, čomu sa chcem venovať dlhodobo.“
Rodičia neboli nadšení, že si dcéra vybrala tvrdý šport, pri ktorom sú povolené údery päsťami, ale i lakťami, zapájajú sa kopy nohou a kolená. Postupne však zistili, že je to šport, pri ktorom treba i premýšľať, predvídať a taktizovať, podobne ako pri šachu… Časom sa stali fanúšikmi thajboxu, mama sa mu dokonca začala aj sama venovať, chodia podľa možnosti na všetky Monikine zápasy. Čo však neznamená, že pred jej vstupom do ringu po každý raz netŕpnu…
Bojovníčka Monika prekonala obdobie, keď pre problémy s chrbticou prešla k menej tvrdému kickboxu a v roku 2016 si v ňom vybojovala aj titul majsterky Európy, potom sa však vrátila aj k milovanému thajboxu, ktorý zostal jej prioritou. Získala v ňom celý rad prvenstiev, zlatú medailu si odnieslanapríklad z Majstrovstiev sveta 2021 v Bangkoku, zo Svetových hier 2022 v americkom Birminghame, svetový titul muaythai organizácie WMC získala aj v roku 2023. Stále sa venuje aj kickboxu a pred časom pridala aj profesionálne MMA zápasenie.
Je si vedomá svojej tvrdohlavosti a cieľavedomosti. Vďaka týmto vlastnostiam sa jej darí, ale uznáva, že bez svojej rodiny a priateľa, ktorý je súčasne jej trénerom, by všetko zvládala o dosť ťažšie. Športu, ktorý ju živí, venuje všetok svoj čas a je jej ľúto, že pre to prišla o mnohých kamarátov. Ak si však nájde čas, zbožňuje skladať puzzle.
„Na futbale mám rada úplne všetko. Som vďačná, že robím to, čo ma napĺňa a robí šťastnou,“ tvrdí MÁRIA MIKOLAJOVÁ, členka slovenskej ženskej futbalovej reprezentácie, stredopoliarka rakúskeho družstva Sankt Pölten a držiteľka titulu Futbalistka roka 2023.
Za úspechom sú aj obete
„Od malička som bola športový typ, mala som blízko ku všetkým športom, či už to bol hokej, florbal, basketbal… napokon ale vyhral futbal. Pamätám sa, ako som si kopala loptu za domom, kde ma uvidel tréner prípraviek v našej dedine, a na druhý deň som už bola na tréningu s chlapcami. Mala som šesť rokov.“ Takto spomína na svoje začiatky dvadsaťštyriročná futbalistka – stredopoliarka, ktorú označujú za výnimočný talent a v ankete Slovenského futbalového zväzu ju vyhlásili za Futbalistku roka 2023.
Po začiatkoch v rodnej dedine Spišský Hrušov hrala za Spišskú Novú Ves, neskôr za Partizán Bardejov aj Ac Sparta Praha, v súčasnosti pôsobí v Rakúskom meste Sankt Pölten. Rada spomína na moment, keď v skupinovej fáze ligy majstrov žien v zápase tohto družstva proti Slávii Praha strelila víťazný gól… So svojím družstvom už získala Rakúsky pohár aj majstrovský titul Rakúska. Svoj dievčenský futbalový sen – hrať v zahraničí – sa jej úspešne darí napĺňať, aj keď jej tam občas veľmi chýba rodina.
Napriek tomu, že sa jej na trávniku darí, mala aj obdobia, keď prišli krízy a dokonca chcela s futbalom skončiť. Vtedy ju podržala rodina, najmä mama. „Nebyť jej a jej presviedčania, aby som sa len tak ľahko nevzdala, by som nebola tam, kde práve som. Som jej za všetko veľmi vďačná,“ hovorí úprimne.
A čo ju futbal život s futbalom naučil? „Je to kolektívny šport a naučil ma veľkej disciplíne a sebazapreniu. Človek toho musí veľmi veľa obetovať, aby sa dostal tam, kam chce a bol úspešný. Naučil ma, že ak chcem niečo dosiahnuť, musím na sebe pracovať. A dal mi priateľstvá, za ktoré som veľmi vďačná,“ rozpráva športovkyňa, ktorá má počas futbalovej sezóny len veľmi málo voľného času, o to viac si užívapobytdoma na Slovensku. Inak rada chodí na prechádzky do prírody, číta knihy alebo kreslí a veľmi rada si zájde na dobrú kávu s priateľmi.
Hlasovať môžete od 06. februára 2024 12:00 do 20. júna 2024 – 12:00 prostredníctvom SMS na číslo 7400 v tvare SR 1 – 27, kupónmi z týždenníka Slovenka alebo Online na www.slovenkaroka.sk/hlasovanie
Cena SMS je 1 eur s DPH., službu zabezpečuje spoločnosť goodgames, s.r.o.
Príklad hlasovania formou SMS: Ak chcete dať hlas nominantke číslo 1, tak pošlite SMS v tvare SR (medzera) číslo kandidátky na číslo 7400
