Každý z nás túži občas ujsť pred nepríjemnými povinnosťami, pocitmi a ideálne celým svetom. No ak každú voľnú chvíľu trávite scrollovaním, po nociach dokážete hodiny sledovať seriál a väčšinu voľného času trávite v prostredí virtuálnej reality, máte problém…
„Musím sa priznať, že s telefónom trávim každú voľnú chvíľu. Nosím ho so sebou na záchod, ak náhodou niekde nemám signál idem úplne do vývrtky,“ tvrdí s hanbou mama dvoch malých detí Dominika. „Nebolo to vždy tak. V spojitosti s časom na materskej dovolenke som sa pristihla, že radšej pozerám do mobilu ako do steny a zrazu do neho pozerám 8 hodín denne, a to ho nepotrebujem ani na prácu. Neviem ako si pomôcť, každý týždeň sa snažím byť menej online, ale zatiaľ sa mi nedarí. Manžel je už zo mňa zúfalý a ja zo seba naozaj nemám dobrý pocit. Štve ma aj to, že to vidia deti a darmo ich ja potom vychovávam k tomu, aby toľko nepozerali do tabletov, keď to sama nezvládam.“
Hoci eskapizmus môže krátkodobo prinášať úľavu, jeho nadmerné využívanie môže viesť k problémom, ako je zhoršenie sociálnych vzťahov, pracovného výkonu alebo celkového duševného zdravia. Ak danú aktivitu nevyužívate na osobný rozvoj, inšpiráciu alebo podporu zdravia, ale len na rozptýlenie a únik, mali by ste spozornieť. Hlavným znakom úniku pred realitou je nadmerné spoľahnutie sa na čokoľvek, čo nás zabaví a rozptýli. Ak trávite väčšinu voľného času vo virtuálnej realite, môže byť eskapizmus problémom. Bežným dôsledkom je odpojenie sa od vlastného tela, fungujeme na autopilotovi, nevnímame okolie ani signály organizmu. Často sa uchyľujeme k prokrastinácii, a namiesto plnenia vlastných cieľov a rozvoja trávime čas snívaním a rozptyľovaním sa (médiá, seriály). To vedie k zanedbávaniu osobného rastu a odmietaniu čeliť výzvam. Na druhej strane mince je zdanlivá zaneprázdnenosť – zapĺňame každú voľnú minútu, aby sme sa vyhli chvíľam, keď sme sami so sebou. Pretože práve to, nám spôsobuje problém.
Utekám pred sebou..
Únik pred nepríjemnými pocitmi, ktoré sú spôsobené problémami v osobnom živote, má mnoho podôb. Väčšina z nich vyzerá nevinne, a preto si problém spočiatku ani nemusíme uvedomiť. Najčastejšou aktivitou je už spomínaný únik do sveta sociálnych sietí. Siahame po telefóne každú voľnú chvíľu, večery a rána venujeme scrollovaniu. Bývame nahnevaní, keď nás okolie upozorní na to, že to už preháňame. Bezhlavé konzumovanie sociálnych médií však spôsobuje nielen psychické ťažkosti, ale aj fyzické. Únava, bolesť hlavy, lenivosť spôsobujúca ochabenie svalstva. Ďalšími formami sú sledovanie seriálov a filmov, čítanie, workoholizmus alebo nakupovanie. Škodlivejšími formami úniku sú prejedanie sa, alkohol či iné návykové látky, gambling, sexuálne aktivity alebo sledovanie pornografie.
Podstatou je, že sa aktivite venujeme na úkor všetkého ostatného, aby sme potlačili nežiadúce pocity a unikli realite, ktorú nedokážeme zvládnuť. Odborníci odporúčajú presmerovať našu pozornosť na zmysluplné aktivity, ktoré nám prinášajú skutočný pocit naplnenia. Mali by sme investovať čas do budovania svojho života, plniť si svoje sny, aby sme si vytvorili takú realitu, z ktorej nebudeme chcieť utekať. Nezabúdajme, že k plnohodnotnému naplneniu vedieme aj naše deti. Tie pozorne sledujú, ako sa správame a kopírujú nás. Ich čas strávený za obrazovkou je alarmujúco vysoký. Skúste vziať malému dieťaťu tablet alebo telefón z ruky a zahrnie vás hnevom. To je práve reakcia organizmu na to, že ste mu vytrhli zábavku, ktorá ho odpúta od reality. Avšak v nude sa formuje kreativita, keď sa mozog musí ponamáhať na to, aby vymyslel, čo dalej s voľným časom..
Týka sa to aj vás?
Eskapizmus, odvodený od anglického slova escape (únik), označuje spôsob, akým sa vyhýbame životným realitám, s ktorými nie sme spokojní alebo nás nudia. Imaginárne svety, ako sú hry, knihy, sociálne siete či seriály, nám poskytujú komfortný únik pred vlastnou nespokojnosťou so svetom, v ktorom žijeme. Psychologička Ashley Olivine, Ph.D., vysvetľuje, že ide o rutinné používanie aktivít alebo správania s cieľom uniknúť realite a rozptýliť myseľ. Medzi najčastejšie spôsoby úniku patria práve sociálne siete, užívanie návykových látok a sledovanie seriálov. Podľa Olivineho je cieľom vyhnúť sa premýšľaniu nad riešením problémov, ktoré nás trápia a spôsobujú stres, a tak uniknúť diskomfortu.
Pre našu myseľ je eskapizmus nástrojom prežitia; ak nemôže zvládnuť preťaženie, stresujúce alebo traumatické udalosti, odpúta sa od nich. Prvýkrát sa o eskapizme hovorilo v 30. rokoch 20. storočia. Sociológ Paul Felix Lazarsfeld a sociálna vedkyňa Herta Herzogová zaznamenali prejavy eskapizmu u žien, ktoré trávili veľa času počúvaním rozhlasových seriálov. Poslucháčky sa utiekali do fantazijného sveta, v ktorom trávili veľké množstvo času. Sociológ Anthony Giddens tvrdí, že médiá vytvárajú dojem bezpečného priestoru, ktorý vnáša do našich životov poriadok a zrozumiteľnosť, čím znižujú úroveň úzkosti.
Ďalekosiahle hrozby
Únik pred realitou iba oddiaľuje nevyhnutné. Ignorované problémy rastú a získavajú nad nami väčšiu moc. Preto je eskapizmus považovaný za negatívny návyk, ktorým potláčame signály tela a duše, že niečo v našom živote nie je v poriadku. Najväčším problémom je potlačenie emócií a ignorácia trápenia, namiesto toho, aby sme im čelili a vyriešili ich. Štúdia Benjamina Chapmana z roku 2013 publikovaná v Journal of Psychosomatic Research dokazuje, že ignorácia pocitov a trápenia zvyšuje riziko smrteľnej rakoviny až o 70 %. Eskapisti sa skôr či neskôr stanú závislí na fantazijnom svete, do ktorého unikajú, čo vedie k vyhýbaniu sa sociálnym kontaktom. To následne vedie k zhoršeniu duševného aj telesného zdravia a sklonu k závislostiam. Úniky zásadne znižujú kvalitu života, vzťahov a produktivity. Prestávame sa snažiť o lepší život, pretože je jednoduchšie uniknúť.
Všetkého veľa škodí
Ak únik využívame v primeranej miere, môže byť zdravým a prospešným spôsobom, ako si „vypustiť paru.” Predstavme si, že máme náročný deň. V práci prežívame stresujúce chvíle, nasleduje vybavovanie úradných záležitostí a cesta domov v preplnenej hromadnej doprave. Prídeme vyčerpaní a jediná vec, po ktorej túžime, je vypnúť. Napustíme si vaňu, nalejeme pohár vína a pustíme obľúbený seriál. Alebo si obujeme bežecké topánky a ideme behať. V takom prípade ide o cenné a veľmi nápomocné spôsoby, ako si oddýchnuť od reality. Ak následne neskončíme nalepení na obrazovke do nočných hodín..
