Dnes ich poznáme ako stále usmiatych a úspešných dospelákov, ale aj oni raz boli deťmi. Prezradili nám svoje najlepšie zážitky zo školských čias a majú veru na čo spomínať..
Leoš Mareš
Samozrejme je ich veľa. Momentálne mi napadá, že som na konci základnej školy v 8.ročníku som usporiadal súťaž Miss pre dievča našej triedy. Ale pozor! To bolo prepracované, to bolo v posledných dvoch týždňoch pred prázdninami, takže sme mali už voľno. V súťaži boli disciplíny, mali sme porotu, hlasovalo sa, súťažili všetky dievčatá a v porote zase boli všetci chlapci a veľmi som si to užíval. Samozrejme som tam mal svoju favoritku, do ktorej som bol zamilovaný. Pravdaže moji spolužiaci o tom vedeli a schválne mi pre ňu nehlasovali. Myslím si, že už vtedy bolo vidieť to, čo sa teraz rozvinulo. Tam sa mi už budovali základy organizovania akcii, čo robím práve teraz.
David Gránský
Ja som ako dieťa navštevoval školu v Írsku, kde sme vtedy žili. A do školy sme chodili v uniformách. Raz sme mali športový deň a mal som na sebe tepláky. Chodil som vtedy s jednou slečnou, bolo mi okolo 10 rokov. A ako som za ňou bežal, napadlo mi jej tie tepláky stiahol. V Čechách sme na to zvyknutí, mal to byť vtip. V Írsku to bol však veľký škandál, označili to za vulgárne správanie so sexuálnym podtónom, čo som vôbec tak nemyslel. Mal som 10 rokov. Ono už sa to dostalo aj sem, že takéto veci sa nemajú robiť a už by ma to zrejme ani nenapadlo. No vtedy to bol pre mňa absolútny šok. Normálne sa to riešilo s rodičmi, mal som za to postih a riaditeľské pokarhanie a bol som za vyvrheľa školy. Viem, že toto asi zrejme nie je najzábavnejší zážitok, no rozhodne to bol najnezabudnuteľnejší.
Mária Čírová
Mám jeden, ktorý sa nesie celým mojím životom. Mala som rada všetky predmety, ale s matematikou som vždy trochu pokulhávala. Vždy som sa tešila, že som to vytiahla na dvojku. Samé jednotky, ale tá dvojka z matematiky jednoducho nemohla chýbať. No a na konci 9.ročníka, kedy som sa dostala na vysnívanú školu, kde matematiky nie je – na konzervatórium, sa na mňa naša učiteľka pozrela a opýtala sa: „Čírová, si prijatá, na to konzervatórium?“ Ja nadšene odpovedám, že áno a ona na to: „Konečne ti môžem dať trojku.“ Aspoň je to nezapamätateľné. Vôbec sa tým netajím, že malú násobilku zvládnem, no netrápte ma rovnicami.
Jasmina Alagič
Je ich veľmi veľa, ktoré však nemôžem verejne povedať. Ale pre mňa bola škola naozaj škola hrou. Zážitkov mám desiatky, no podstatní boli ľudia, s ktorými som to zažívala a spolužiaci, s ktorými som stále v kontakte. Hlavne so spolužiakmi z gymnázia sa rady stretávame. A okrem toho veľké ďakujem mojej triednej učiteľke, pretože tá všetky moje bláznoviny tolerovala a bola veľmi trpezlivá. Doteraz má môj obdiv, že to dala.
Dušan Ambróš
Pamätám si ako som ešte na prvej vysokej škole chodieval žúrovať na študentské párty. V Banskej Bystrici bol priamo na internátoch bar, ktorý mali na starosti doktorandi, ktorí často aj učili predmety na katedrách. V pokročilej hodine som sa snažil si niečo objednať na bare a barman mi nevenoval dostatok pozornosti, tak sme mali menšiu výmenu názorov a večer pokračoval. Na druhý deň som so spánkovým deficitom dokráčal na hodinu a posledné zvyšky entuziazmu stroskotali na zistení, že barman je mojím pedagógom a že si ma evidentne dobre pamätá. Dnes už sa na tom obaja zabávame 🙂
Thomas Puskailer
Už od malička som mal dosť zaujímavý výzor. Veľmi som sa však z toho tešil, lebo mi to prinieslo aj túto spomienku. Naša škola, na ktorú som chodil, bola medzi rokmi od 3 – 12 rokov. Je to trošku inak ako na Slovensku. A keď som mal 6 rokov, tak som už mal takú mini priateľku. Aj som od nej dostal prvú pusu.Respektíve ak sa to tak dá povedať, pretože sme ešte nevedeli, ako na to. Takže ona mi bozkávala oko, ucho, ja jej líce, vlasy, ale nikdy sme si nedali pusu na pusu. Vždy to boli pusinky na celú hlavu. Deti na ihrisku počas prestávok sa nám smiali, že čo to robíme s tými hlavami. Ja si však na to rád spomínam, že to bolo take mile a zábavné.
Martina Trojak
Každý žiak čaká na víkend, keď si konečne oddýchne. A mne sa raz stalo, že som vstala v sobotu, pekne som sa vypravila do školy a na polceste som prišla na to, že je sobota. A okrem toho mám potom ešte jednu vtipnú spomienku, že sme so spolužiakom nechtiac zapálili nástenku v triede. Bolo to počas zimy a nástenka bola plná snehuliakov z vaty, takže to poriadne zbĺklo. Našťastie sa však nikomu nič nestalo a všetko dobre dopadlo. Až na to, že sme dostali pokarhanie od riaditeľky. Ale to beriem, že bola predpríprava na život.
