Sú v ohrození paušálne výdavky živnostníkov a zvýšia sa nám dane? Čas na zostavenie rozpočtu a dohodu na jednotlivých konsolidačných opatreniach sa kráti. Kolujú okolo nich skôr šumy, než zaručené informácie. Podľa niektorých je v hre zvyšovanie dane z pridanej hodnoty (DPH), ktorá je v súčasnosti vo výške 20 % a už dlhé roky sa jej sadzba nepohla. Premiér Robert Fico v diskusnej relácii Sobotné dialógy čiastočne pripustil, že by sa táto daň mohla zvýšiť, no nekonkretizoval akých tovarov by sa to mohlo týkať a v akej výške. Hovorí sa aj o okresávaní živnostníkov, resp. o obmedzení paušálnych výdavkov. No ani v tomto smere nie je ešte nič potvrdené a dohodnuté.
„Problémom je, že celá diskusia o rozpočte prebieha netransparentne a veľmi neskoro. Skutočne preto netušíme, čo všetko je v hre a sme nemilo prekvapení, že dohadovanie sa o rozpočte a konsolidačnom balíku na úrovni koalície začína až teraz,“ povedal pre agentúru SITA analytik Tatra banky Tibor Lörincz. Na Slovensku bývalo podľa neho dobrým zvykom komunikovať východiská rozpočtu ešte pred letnými prázdninami. Zároveň netreba zabúdať na to, že je potrebné do 20. septembra Európskej komisii poslať podrobný konsolidačný plán. Koalícia tak má krátky čas nielen na nájdenie dohody, ale aj na zrátanie vplyvu na verejné financie a ekonomiku. „Pre porovnanie, v susednej Českej republike vláda zverejnila východiská rozpočtu v júni a bola skritizovaná, že je to o dva mesiace neskôr ako zvyčajne,“ poznamenal Lörincz.
Ako skonštatoval analytik z INESS Radovan Ďurana, všetky dane, niektoré vo väčšej a niektoré v menšej miere, nakoniec dopadnú na bežného človeka. „Nie je možné budovať štát s vysokými výdavkami bez toho, aby to nakoniec nefinancoval aj bežný občan. Ak sa bežní občania chcú vyhnúť zvyšovaniu daní, musia od vlády žiadať znižovanie výdavkov, ktoré v uplynulých rokoch rástli príliš rýchlo. To však tiež znamená, že prídu o niektoré dávky, ktoré dnes štát poskytuje. Obed zadarmo neexistuje,“ povedal pre agentúru SITA Ďurana.
Už v programovom vyhlásení nás vláda „potešila“ zámerom zvýšiť takzvanú daňovú spravodlivosť. To v jej slovníku znamená podľa Ďuranu zdaniť viac bohatých. V rozpočtovom pláne to upresnila na zavedenie novej sadzby dane z príjmov 30 percent, ktorá postihne príjem zamestnancov zarábajúcich viac ako 7 750 eur a sadzby 35 percent, ktorá doľahne na príjem zamestnancov nad 9 950 eur mesačne. Návrh akoby podľa Ďuranu vychádzal z predpokladu, že na Slovensku je progresivita zdanenia nízka. „To je však omyl, ktorý vychádza zo zjednodušujúceho pohľadu na zdaňovanie. Na Slovensku totiž štát nezdaňuje príjmy len daňou z príjmu, ale aj odvodmi na sociálne poistenie,“ hovorí Ďurana.
Zákon uvaľuje sociálne odvody na príjmy až do 7-násobku priemernej mzdy. Tento strop dnes dosahuje 9 128 eur. No z odvodov vyplývajúce dávky majú limity maximálnej výšky výrazne nižšie. Aj keď platíte odvody zo sedemnásobku priemernej mzdy, dávku v práceneschopnosti dostanete rovnakú ako človek platiaci odvody z dvojnásobku priemernej mzdy. Maximálny možný dôchodok je 2,44-krát vyšší ako dôchodok človeka platiaceho odvody z priemernej mzdy. Vo výsledku ľudia s nadpriemernými príjmami zaplatia časť odvodov bez toho, aby im vznikol nárok na dávku. „A ako vraví ekonomická teória – platba do štátnej kasy bez nároku na plnenie sa volá daň. Na Slovensku však túto odvodovú daň štát nazýva zavádzajúco odvody,“ povedal Ďurana.
Táto odvodová daň postihuje na Slovensku každého s mesačným príjmom nad 1 788 eur. „Nejde teda len o špičkových chirurgov či super talentovaných programátorov. Veď priemerná mzda v Bratislave dosahuje 2 162 eur,“ pokračuje Ďurana. Na Slovensku je takto skryto zdanených ľudí pol milióna, teda každý štvrtý zamestnanec. Akurát sú medzi nimi veľké rozdiely v miere tohto zdanenia. So mzdou 3 000 eur zaplatíte odvodovú daň 130 eur. No s 2,5-krát vyššou mzdou 7 500 eur zaplatí špičkový chirurg 1 397 eur. „Desaťnásobný rozdiel zaplatenej dane je dôvod, pre ktorý musíme pre ňu používať názov „progresívna odvodová daň“. Na tejto dani zaplatí spomínaný chirurg či manažér mesačne viac, ako zaplatí na dani z príjmov. Znížiť túto daň dokáže čiastočne účasťou v II. pilieri, ktorý je plne zásluhový a toto „prerozdeľovanie“ neumožňuje,“ vysvetľuje Ďurana.
Progresivitu zdanenia teda nie je podľa neho možné hodnotiť izolovane len pohľadom na daň z príjmu. Zamestnanec so mzdou 9 000 eur zaplatí na dani z príjmov 14 percent z jeho ceny práce, ale odvodová daň k tomu pridá ďalších 16 percent, čo spolu tvorí 30-percentnú daň, z ktorej nedostane žiadne protiplnenie. „Zavedením vyšších progresívnych sadzieb dane z príjmov vláda motiváciu k úniku talentov ešte zvýši, čím poškodí budúci ekonomický rast. Tieto talenty pritom zúfalo potrebujeme, ak sa má ekonomika posúvať ďalej od skladania áut,“ myslí si Ďurana.
