V jedno pokojné septembrové ráno sa Slovensko prebudilo do atmosféry chaosu a neistoty. Do viacerých škôl dorazili anonymné oznámenia o uložených výbušninách. Zdanlivo bežný školský deň sa zmenil na mimoriadnu situáciu, ktorá zamestnala desiatky policajtov, pyrotechnikov a bezpečnostných zložiek.
Prvý poplach prišiel v utorok 3. spetembra okolo 8:30 ráno. E-mail o bombovej hrozbe dostalo približne 270 škôl na Slovensku. Šlo zväčša o školy v bratislavskej časti Petržalka, konkrétne ZŠ Holíčska, Pankúchova, Černyševského, Gessayova a Tupolevova. Bombu nahlásili aj na Základnej škole na Vazovovej ulici, v Bernolákove, Stupave, či v Zlatých Moravciach na Strednej odbornej škole polytechnickej. „Stála som ráno pri sporáku a narýchlo pripravovala obed pre syna, ktorý sa po tréningu vráti vždy vyhladovaný. Do toho som sa druhou rukou maľovala do práce a prišla mi SMS o evakuácií od inej mamy s ktorou sme sa spriatelili deň predtým. Neprajem nikomu zažiť ten strach. Môj syn je prváčik a toto pocítiť druhý deň po nástupe do školy, kde sa bál chodiť. Celé leto sme ho na ňu pripravovali aj s pomocou odborníčky a teraz toto. Vyľakala som sa na smrť,“ hovorí svoje pocity mama Denisa zo ZŠ na Vazovovej ulici.
Riaditelia škôl, ktorí dostali email alebo telefonát s výstrahou o výbušninách, reagovali okamžite. Do niekoľkých minút sa začala evakuácia stovák žiakov, učiteľov a zamestnancov. Deti, často v panike a zmätku, opúšťali triedy a zhromažďovali sa na určených miestach. Pred niektorými školami už čakali rodičia, ktorí sa snažili dostať svoje deti do bezpečia. Zvláštna atmosféra vládla aj medzi deťmi, ktoré hoci boli vystrašené, niektoré celú situáciu brali s určitou dávkou zvedavosti. “Najprv som si myslel, že ide o nejaké cvičenie. Ale potom som videl policajné autá a trochu som sa začal báť,” povedal jeden z deviatakov, ktorý stál so spolužiakmi pred školou. Následne deň nato prišiel viacerým slovenským školám výhražný e-mail o „zamínovaní“. Polícia prijíma v spolupráci s dotknutými školami potrebné opatrenia. V danej veci je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin teroristického útoku.
Informoval o tom hovorca Prezídia Policajného zboru Roman Hájek:„Aktívne komunikujeme s ministerstvom školstva a intenzívne spolupracujeme aj s ďalšími bezpečnostnými zložkami štátu a partnermi v zahraničí vrátane českých kolegov,“ uviedla polícia. „Naším spoločným cieľom je predovšetkým bezpečnosť detí v školách, ale aj čo najmenší zásah do vyučovacieho procesu. Preto k jednotlivým bezpečnostným opatreniam pristupujeme v každej škole individuálne.“Prípadom sa zaoberá úrad boja proti organizovanej kriminalite. Páchateľovi hrozí v prípade preukázania viny trest odňatia slobody až do výšky 25 rokov, prípadne výnimočný trest na doživotie.
Hľadanie pravdy
Polícia vzala každé hlásenie vážne a na miesta rýchlo dorazili špecializované jednotky pyrotechnikov. Školy boli obkolesené páskami a uzavreté pre verejnosť. Hoci v prípade takýchto poplachov sa často ukáže, že ide o falošný poplach, každá hrozba musí byť preskúmaná s maximálnou vážnosťou. Desiatky policajtov prehľadávali budovy so psami vycvičenými na vyhľadávanie výbušnín. Napriek tomu, že polícia pátrala po bombách na niekoľkých školách v rôznych častiach Bratislavy, nikde sa žiadna skutočná výbušnina nenašla. Napätie však pretrvávalo niekoľko hodín, kým všetky budovy neboli dôkladne prehľadané. Prvé útoky boli nahlasované už v máji, kedy polícia evidovala 1543 výhražných správ. V ich prípade šlo s najväčšou pravdepodobnosťou o kybernetický útok. Informoval o tom viceprezident Policajného zboru pre vnútorný poriadok a bezpečnosť Rastislav Polakovič.
Rezort vnútra chce spolu s ministerstvom školstva nastaviť v školách systém cvičení, ktorých súčasťou bude aj evakuácia budovy. „Je dôležité nastaviť procesy v školách, aby ak dostanú takú informáciu, okamžite informovali linku 158, kde sú vysoko profesionálni ľudia,“ doplnil Polakovič. Štátna tajomníčka rezortu vnútra Lucia Kurilovská informovala, že pre školy sa vyčlenilo 2050 policajtov. „Každá základná a stredná škola má svojho policajta, človeka, na ktorého sa môžu kedykoľvek obrátiť,“ ozrejmila s tým, že školy sa môžu na policajta obrátiť aj vtedy, ak by hrozili prejavy extrémizmu. Podobný problém riešia aj v Čechách, kde stovky škôl dostali e-mail, že sú zamínované. Na sociálnej sieti X to napísala česká polícia s tým, že výhražný e-mail preveruje. „Aktuálne v celej ČR preverujeme výhražný e-mail, ktorý bol adresovaný stovkám škôl a v ktorom pisateľ inštitúciám oznamuje, že sú zamínované. So zástupcami škôl intenzívne komunikujeme a prijali sme príslušné opatrenia, v rámci ktorých chceme do bežného chodu zasahovať čo najmenej,“ uviedlo policajné prezídium. Na prípade podľa vedenia českej polície pracuje aj Národná centrála proti terorizmu, extrémizmu a kybernetickej kriminalite.
Výhražné maily sa v pondelok 9. septembra týkali aj útokov na Prezidentský palác, Národnú radu a trnavskú železničnú stanicu. Premiér Robert Fico hrozbu označil za „oznámenia nejakých bláznov“ a pred novinármi vyhlásil, že vláda prijíma bezpečnostné opatrenia. Podľa posledných informácií v prípade falošných bômb na Slovensku šlo s najväčšou pravdepodobnosťou o kybernetický útok.
Dôsledky pre bezpečnostné zložky
Nahlasovanie bômb sa stáva čoraz častejším fenoménom v rôznych krajinách sveta a nevyhýba sa ani Slovensku. Hoci v drvivej väčšine prípadov ide o falošné poplachy, situácie tohto druhu vždy predstavujú veľké bezpečnostné riziko a náročné logistické výzvy. Každé takéto nahlásenie vedie k obrovskej mobilizácii bezpečnostných zložiek, ktoré musia konať v krátkom čase a efektívne. Polícia zatiaľ pátra po páchateľovi či páchateľoch, ktorí sú za tieto anonymné hlásenia zodpovední. Hoci nikto neutrpel zranenia, stres a chaos, ktorý celá situácia vyvolala, bude rezonovať v pamäti mnohých ešte dlho.
Štátna tajomníčka rezortu vnútra Lucia Kurilovská: „Pri každej nahlásení určitej hrozby, polícia okamžite koná. Sú presne stanovené štandartné postupy v súvislostí s tým, aby naozaj neboli ohrozené zdravie a životy občanov. Máme vypracované evakuačné plány ako majú postupovať aj pedagógovia a ostatní zamestnanci školy pri evakuácii detí a študentov zo škôl. Konáme preventívne s celým systémom ochrany mäkkých cieľov, to znamená edukujeme aj pedagógov ako sa správať, ako zabezpečiť určitý možný komfort a zdravie detí. Tak isto sa koná v súvislosti s tým, aby boli pedagógovia edukovaní ako sa správať pri určitej možnej hrozbe konkrétneho útočníka priamo v budove. Tak isto máme rozpracovaný systém preventívnych opatrení v súvislosti s prejavmi šikany, kyber šikany, určitých prejavov násilného správania. Pretože aj z toho potom pramenia možné útoky, alebo hrozby. Máme vyčlenených aj spomínaných 2050 policajtov, ktorí sú priamo pridelení konkrétnym školám, aby boli kontaktními policajtami pri každej udalosti.“
Vyjadrenie odborníčky:
O tom, ako majú poplachy vplyv na detskú psychiku nám povedala viac psychologička Adriana Havašová: „Takáto situácia môže vplývať na deti rôznym spôsobom. Väčšinou sa mladšie deti boja viac, môžu byť vystrašené, pretože nevedia čo sa deje a najmä – čo sa bude diať. Často krát sú takéto situácie sprevádzané chaosom, pretože v našich končinách toto doteraz nebolo zvykom. Nie sme zvyknutí nacvičovať úteky ako napríklad v Japonsku pred zemestrasením, alebo v krajinách, kde sú bombové útoky hlásené často. Myslím si, že je u nás veľká nepripravenosť na tieto situácie, niektorí ľudia to môžu aj podceňovať. U detí záleží na tom, ako je dieťa emocionálne zrelé. Pravdeopodobne mladšie deti na to reagujú oveľa horšie, môžu byť vyľakané a vystrašené a môžu sa veľmi báť. Dôležitým bodom je aj to, že nie sú so svojimi rodičmi. Keď sa dieťa cití ohrozené a neisté, chce mať vo svojej blízkosti rodiča ako symbol istoty a bezpečia. Je tam iba pani učiteľka, ale to nie je vzťahová osoba a okrem toho tam má ešte na starosti ďalších 20-30 detí. Nemôže si pokľaknúť ku každému, kto jej tam v tej chvili začne plakať. Niektoré deti sa boja a prežívajú stres a môžu sa utiahnuť do mĺkvosti. Môžu byť z tohto „zažitku“ aj straumatizované oveľa väčším spôsobom hoci nedávajú najavo žiadne prejavy. Je veľmi dôležité, aby sa venovala pozornosť všetkým deťom a nielen tým, ktoré prejavujú nejaké emocionálne prejavy. Či už plačú, alebo to verbalizujú, alebo sú ustráchané. Aj dieťa, ktoré je stiahnuté do seba, môže byť paralyzované strachom a nemusí mať žiadne emocionálne prejavy. Rovnako môže prežívať neistotu a strach. Staršie deti môžu rovnako prežívať strach, pretože tie sú viac konfrontované s tým, že takéto veci sa vo svete dejú. Hoci sú starsie, neznamená to, že nemusia prežívať nejakú traumu. Treba venovať pozornosť ošetreniu ich emócií. Ďalším negatívnym aspektom je aj to, že pre niektoré staršie deti to môže byť zábava typu: ulejeme sa zo školy, je to super a podobne. Ide o neuvedomovanie si dôsledkov, čo je pri deťoch častým javom. Nevedia ešte reaálne zhodnotiť to, čo sa deje, a aké nebezpečné to môže byť. Sú deti, ktoré sa môžu týmto činom aj inšpirovať. Nezriedka sa to stalo pred písomkou. Je dôležité deti ošetriť jednak emocionálne, porozprávať sa s nimi o tom, ako je zvládnutá situácia, že by sa im nič nemalo stať. Treba im zodpovedať všetky otázky, ktoré majú. Určite by rodičia nemali situáciu zľahčovať vetami: však sa nič nestalo, niekto si robil srandu a podobne. Treba im povedať, že aj my sme sa o nich báli a rovnako sme cítili strach. Dôležité je objasňovať fakty a vysvetliť, ako je také správanie veľmi nebezpečné.“
