Jeseň je obdobie, kedy vďaka babiemu letu môžeme vyraziť na hory a urobiť si nejakú tú túru. Veď napokon, máme krásne Tatry a iné tiež nie menej pekné pohoria. Určite však pri každej túre treba dbať na bezpečnosť, aby sme miesto pekných zážitkov neskončili v nemocnici. S riaditeľom Horskej záchrannej služby Martinom Matúšekom sme sa pozreli na túto dôležitú stránku jesennej turistiky.
Aké sú tie základné rady, čo je dôležité pre turistu, ktorý príde v októbri do Tatier, alebo iných hôr, a chce si spraviť peknú túru?
Na jeseň, po slnovrate, sa deň výraznejšie začína skracovať. To znamená, že ráno sa neskôr rozvidnieva, a ľuďom sa preto už nechce tak skoro vyrážať na túru, pretože rána sú chladnejšie. Avšak výrazne väčší problém je skoršie stmievanie. Niekedy rozdiel jedného, dvoch týždňov počas októbra môžete znamenať v lese aj polhodinku skôr tmu. Z toho vypláva jedna zásadná vec, a síce, že plánovanie túry je na jeseň najdôležitejšie. V čase stmievania už musíme byť na dostatočne širokej ceste a pohodlnej, aby sme sa nemuseli potom orientovať pomocou čelovky. Pretože zostup po chodníčkoch s čelovkou je veľmi zlý. Druhá vec čo sa týka jesene je, že jednak ráno, alebo neskôr večer, aj pri peknom počasí chodníky bývajú už šmykľavejšie. Či už je to spôsobené hmlou, rosou, alebo námrazou. Naozaj na jeseň skoro ráno a podvečer, večer sa výrazne viac šmýka ako v lete. Dnes už každý mobil, každé hodinky a aplikácia ukazujú východ a západ slnka. Každý jeden turista si to teda môže pozrieť.
A plánovanie túry musíme prispôsobiť tomu, kedy slnko vychádza, kedy slnko zapadá. Ľudia na to však nie vždy myslia. O tej pol siedmej by mal človek vyraziť na túru. A pokiaľ mi aplikácia ukazuje, že v našom regióne je aktuálne západ slnka 18:20, okolo pol siedmej večer by bolo dobré, aby bol turista už pri svojom aute. Alebo na nejakom parkovisku, či pri lanovke.
Čiže tá októbrová turistika je celkom iná ako letná – to zrejme treba zdôrazniť.
Samozrejme, v lete je viditeľnosť do pol desiatej a v októbri máme viditeľnosť do šiestej večer. Naozaj je tu rozdiel tri, štyri hodiny. A je úplne jedno či je turista v Slovenskom raji, alebo vo Vysokých Tatrách, stmieva sa všade. Musíme teda viacej plánovať túru z hľadiska svetla. Prípade niektoré túry môžeme aj skrátiť.
Pre niekoho to bude znieť možno triviálne, ale určite je na jeseň dôležité aj oblečenie a obuv. Čo by ste odporúčali vy?
Vzhľadom na to, že potrebujeme vyrážať ráno, tak je lepšie, keď je obuv pevnejšia, pripadne aj vyššia. Lepšie, keď je členok chránený, aby achilovka nebola podchladená. A ďalšia vec, keď si dáme členkou obuv, teda vyššiu, nie klasické tenisky, je väčšia pravdepodobnosť, že si zoberieme aj vyššie ponožky. Vďaka tomu je potom dolná časť nohy viac chránená. Noha – chodidlo je v teple. Chlad ide zdola, od nôh, čiže dobre je mať vyššie topánky.
To je pre turistu tak dôležité, mať nohy v teple? A čo oblečenie, čo si treba určite zobrať?
Mať nohy v teple je dôležité pre každého a pre turistu takisto. Na jeseň je vhodné zobrať si vyššie topánky a tie majú obyčajne aj väčší dezén na podrážkach. Riziko, že sa pošmyknete je potom menšie. Zároveň turista nemusí až tak veľmi dávať pozor, kade ide, aký terén ma pod nohami. No, jesenná turistika má aj výhody. Je už chladnejšie ako lete, človek sa tak nepotí, a dokáže podávať väčší výkon, lebo telo je prirodzene zvonku chladene. Pokiaľ ide o oblečenie, v jeseni dochádza k striedaniu teplôt. Ráno je chladno, cez deň je pekne, večer je zase chladno. Takže dôležité je vrstvenie. Určite si treba zobrať ešte nejakú jednu teplú bundu, jednu vrstvu. A aj rukavice a čiapku. V októbri na túru do Tatier už treba rukavice. Ráno môžu byť mínusové teploty, tie rukavice sú teda vhodné. Cez obed bude možno plus 15, ale keď budeme schádzať dole, tak teploty opäť poklesnú. Tá tenká čiapka a rukavice sú úplne normálne.
Zoberme si situáciu, že do Tatier príde človek, čo tam často nechodí. Na túru chce ísť bez horského vodcu. Kde sa môže opýtať na terén, na trasu, či je v poriadku, či sa niečo nezmenilo?
Na webovej stránke Horskej záchrannej služby sú výstrahy, informácie podľa jednotlivých pohorí. Keď bude nejaký chodník zatvorený, tak tam je to napísané. Zároveň každý Národný park má tiež na svojej webovej stránke tieto informácie, ktoré sa neustále aktualizujú. Tu získa každý turista dobrý prehľad o aktuálnej sieti chodníkov, kedy je čo otvorené, alebo naopak zavreté. Existujú lokality, kde sú sezóne uzávery. Na spomínaných oficiálnych stránkach sa dozviete všetko a to od situácie v Slovenskom Raji až po Malú Fatru. Odporúčam teda turistom, aby si to vždy preklikali.
Vy zachraňujete ľudí, keď sa v horách dostanú do nebezpečnej situácie, zrania sa. Čo vás najviac zamestnáva v októbri? Je to to klasické pošmyknutie, vyvrtnutý členok?
Z pohoria na pohorie je to, samozrejme, iné. Na jeseň už dosť často na tých tienistých stranách býva sneh. V nižších polohách sú chodníky mokré, čiže to pošmyknutie, alebo uviaznutie, že ľudia nevedia ísť ani hore, ani dole z kopca, toto už na jeseň býva bežné. Nedá mi však nepovedať, že tým hlavným dôvodom, prečo sa turista dostane do problémov, je precenenie vlastných schopnosti a podcenenie náročnosti túry. Ľudia sa na túru nepripravia, nezistia si dostatok informácií, aká je náročná. Často majú o sebe nadštandardné mienené a zvýšené sebavedomie, a potom podcenia náročnosť túry. Stretávame sa aj s tým, že si informácie o danej túre nezistila vôbec, alebo si ich zistia z nerelevantných zdrojov. Alebo zabúdajú na to, že nadmorskú výšku a rodné číslo sa nijakým spôsobom nedá oklamať.
Áno, iste, to precenenie vlastných schopnosti a podcenenie náročnosti túry, počúvame od vás profesionálnych záchranárov často. Verejnosti to môže pripadať už ako také klišé. Čo by ste však v tomto smere ľuďom odporúčali, čo by mali urobiť pred túrou v Tatrách? Vyjsť si na nejaký kopec v okolí Bratislavy, alebo v okolí svojho mesta, kde žijú?
No, samozrejme, normálny človek sa snaží udržovať celoročne v nejakom fyzickom stave. Ak neoplývam až takou fyzickou kondíciou, nemôžem ísť na túru, ktorá trvá šesť hodín. A áno, určite si treba vyjsť na kopce v okolí, kde žijete. Keď bývam v Bratislave, tak môžem ísť na Devínsku kobylu každý druhý deň. Alebo sa pôjdem prejsť na Pezinskú babu alebo idem hoci-kde inde. Alebo idem na Bradlo. Základ zdravého života je chôdza, čiže treba chodiť. Keď chcem ísť na šesť- alebo osemhodinovú túru, tak pred tým si musím už doma robiť menšie túry, či hodinku, či na dve hodinky cez víkend.
Sledujete vaše zásahy aj podľa lokality? Sú miesta, kde k úrazom dochádza častejšie, treba v tomto smere varovať turistov na nejaký chodník, horskú oblasť?
Najviacej zranení, najviac zásahov, máme spravidla tam, kde sa koncentruje veľa turistov, kde chodí veľa turistov. Čím je viac turistov v danej lokalite, tým viac zásahov. Čím viac turistov, tým väčšia pravdepodobnosť, že sa niečo stane. No, nemôžem povedať, že každý rok je v tej istej lokalite veľa návštevníkov. Takže, ani podľa toho nemôžeme vydedukovať rizikové miesta. Keď sa budeme baviť o číslach, tak za rok 2023 bolo v horách, tam kde pôsobí Horská záchranná služba, takmer tisíc zásahov. A v tom sú ľahké zranenia, stredne ťažké, ťažké až po smrteľné nehody. Je toho naozaj veľa.
Pozitívny rekord, ktorý si pamätám, sme mali v spolupráci s Vrtuľníkovou záchrannou službou, a išlo o sedem zachránených ľudí počas jedného dňa! A naozaj hrozilo, že by dopadli zle, keby sme im nepomohli. Obrovské negatívum sme zaznamenali pred pár rokmi, kde za 1,5 dňa boli až štyri smrteľne nehody.
S čím takým zvláštnym sa stretávate pri vašich zásahoch?
Na jeseň špeciálne je to strach z ručiacich jeleňov. Turisti si totiž myslia, že to reve medveď. V skalách v Tatrách jelene nežijú, ale na okolitých lúkach áno. A keď turisti schádzajú dole, tak už počujú jeleniu ruju. Jelenia ruja prebieha naozaj v „plnej sile“ – to je ozaj poriadny rev. Je to počuť naozaj na väčšie vzdialenosti a bežný človek, ktorý nevidel a nepočul jeleňa pri ruji, si myslím, že je to medveď, ktorý ho chce zožrať. Oni nám potom vyľakaní volajú, že je tam medveď, aby sme im prišli pomôcť.
Ešte sa mi nedá neopýtať na jednu vec, na sociálnych sieťach často vidíme fotky, kde je turista v Tatrách – priamo na skalnom chodníku, obutý v šľapkách, prípadne v sandáloch. Je to tak, stretávate sa s tým?
To teda nie. Väčšina takto obutých ľudí zostaneme iba v tých nižších polohách. Ide o zámerne vykonštruované fotografie. Ľudia si zo zábavy vynesú šľapky alebo sandále a aj igelitovú tašku a potom sa tam prezujú a vyfotia. Robia to z recesie. Závažnejšie však je, že pred zmenou počasia, ktorá je dlhodobo avizovaná podľa SHMÚ, sa neotočia a nevrátia sa. Pokračujú v túre, kým nevedia ísť ani hore, ani dole. Toto sa bohužiaľ vstáva každý víkend. Realita je naozaj taká, že viac ako osemdesiat percent našich zásahov by sa nemuselo uskutočniť, keby ľudia rozmýšľali úplne zdravým sedliackym rozumom a mali pudom sebazáchovy.
Ostrieľaný záchranár
Ing. Bc. Martin Matúšek je šéfom Horskej záchrannej služby od januára tohto roka. Predtým však dvadsať jeden rokov pracoval ako profesionálny záchranár vo Vysokých Tatrách. A päťročné obdobie pôsobil na Stredisku lavínovej prevencie. Začínal ako dobrovoľný záchranár v Malej Fatre, kde pôsobil asi dva roky. Je inštruktorom pozemnej záchrany, lavínovým špecialistom a psovodom lavínového psa.
Viera Mašlejová
Foto: HZS, autorka
