Bývalá krasokorčuliarka a súčasná medzinárodná rozhodkyňa Andrea Simančíková dnes využíva disciplínu a priebojnosť zo svojej športovej minulosti v štúdiu ta3. Moderátorka zahraničného spravodajstva nás v novembri povedie americkými voľbami, ktoré zamávajú s celým svetom.
Keď sa pozeráte späť na vašu cestu k zahraničným správam, aké momenty alebo ľudia vás inšpirovali k tomu, aby ste sa pustili práve touto cestou?
Môj deduško. Síce bol doktor, no hneď ako prišiel z práce, vždy si pustil správy. Spolu s babičkou žili dlhšie v zahraničí, takže s angličtinou nemali problém a dedo prepínal medzi CNN, BBC a často aj ta3. To bol môj prvý kontakt so spravodajstvom. Vždy ma zároveň zaujímalo dianie vo svete. Vyštudovala som medzinárodné vzťahy, no intuícia mi našepkávala, že práve spravodajstvo by mohlo byť niečím pre mňa. Následne som absolvovala kurz na univerzite Cambridge zameraný na médiá a krátko na to som začala pôsobiť v ta3.
Ako zvládate rýchly tok svetových udalostí a tlak, ktorý táto práca prináša? Máte nejaký rituál alebo spôsob, ako sa dať „do pohody“?
S úsmevom ide všetko ľahšie, mám šťastie na skvelých kolegov a niekedy sa smejeme len pár sekúnd pred tým, ako začneme vysielať naživo. Toto mi určite v práci pomáha. Po príchode domov sa odreagujem pri varení alebo prechádzke so psíkom. Niekedy si dokážem privolať stres aj sama, keďže mám na seba vysoké nároky. Vtedy ma dokáže upokojiť môj nastávajúci alebo jednoducho uvedomenie si toho, že mám svoj život naozaj rada a vďačnosť za všetko, čo mám.
Čaká vás veľká výzva. Moderovať štúdio pri príležitosti amerických volieb musí byť neuveriteľne napínavé! Ako sa na to pripravujete?
Aj keď prezidentské voľby v USA budú až 5. novembra, my sa na ne pripravujeme už niekoľko mesiacov. Veľmi sa na túto príležitosť teším. Na projekte sa podieľa kopec ľudí. Volebný špeciál budem moderovať spolu s mojím skvelým kolegom Tomášom Verníčkom, ktorý už má za sebou takúto skúsenosť. Zároveň sa nedávno vrátil z USA a mal možnosť navnímať atmosféru priamo v New Yorku či v Iowe. Práve on je jedným z tých kolegov, s ktorým dokážeme všetko zvládnuť s úsmevom a ľahkosťou. Spomeniem ešte moderátorku Patríciu Kordiakovú, ktorá vycestuje priamo do Washingtonu D.C. a divákom sprostredkuje atmosféru priamo spred Bieleho domu.
Ako vnímate odlišnosti medzi politickým svetom v USA a v Európe?
V USA sú aj voľby obrovská šou, do predvolebnej kampane sa v obrovskej miere zapájajú celebrity či športovci. Videli sme, ako dokáže podpora speváčky Taylor Swift pomôcť Kamale Harrisovej. Podporil ju napríklad aj George Clooney. Donald Trump do kampane zapojil miliardára Elona Muska, ktorý je už rovnako považovaný za celebritu. Áno, z volieb sa stáva čoraz väčšia šou aj v Európe, no určite nie do takej miery ako v USA.
Diváci ta3 si obľúbili aj vašu reláciu Očami cestovateľa. Každá kultúra, ktorú ste navštívili, nesie v sebe niečo jedinečné. Máte nejakú krajinu, ktorá vám úplne zmenila pohľad na svet?
Určite Brazília. Je tom moja srdcovka. Vďaka výmennému pobytu na strednej škole som v krajine rok žila a bol to jeden z najlepších rokov môjho života. Brazílčania skrátka „vedia žiť“. Aj keď majú náročné povolanie, vždy si nájdu čas na rodinu. Spoločne tancujú, spievajú, zabávajú sa. Za rok som v Brazílii bola na viac svadbách ako za celý život tu na Slovensku (smiech). Skvelé sú aj oslavy Silvestrovskej noci, keď všetky generácie vyjdú do ulíc pozrieť si ohňostroj. Väčšina ľudí je oblečená v bielej, nakoľko táto farba reprezentuje nádej a mier do nového roka.
V živote ste veľa cestovali a stále cestujete aj vďaka športu. V čom sa môžete aj pri práci v televízii oprieť o vašu športovú minulosť?
Celý život som sa venovala krasokorčuľovaniu až dokým som sa vážne nezranila. Šport ma naučil disciplíne a mentálnej sile. Vďaka nemu sa viem prekonať a viem, že keď chcem byť najlepšia, musím makať viac ako ostatní. Som mu za to veľmi vďačná. Určite z neho dnes ťažím vo všetkom, čo robím.
Váš príbeh od majsterky Slovenska až po medzinárodnú rozhodkyňu je inšpiratívny! Čo vás udržalo pri tomto športe naďalej aj po ukončení športovej kariéry?
Život bez krasokorčuľovania si už jednoducho neviem predstaviť. Je to šport a zároveň umenie na ľade. Asi to ani nedokážem úplne opísať slovami, no už len keď vidím pár sekúnd krásneho programu, tlačia sa mi slzy do očí a moje srdce je naplnené. Vyzerá to veľmi ľahko a elegantne, v skutočnosti je to však obrovská drina a kopec seba-odriekania si. Určite aj preto ma to k tomuto športu tak ťahá. Pre mňa je pomoc našim krasokorčuliarom a športu ako takému životným poslaním, ktoré ma absolútne napĺňa.
Aký je to pocit, byť súčasťou krasokorčuľovania na svetovej úrovni teraz z opačnej strany?
Úžasný, no je to veľká zodpovednosť. Rozhodcovia sú v krasokorčuľovaní veľmi dôležití. Často cítime na majstrovstvách sveta či Európy tlak. Olympiádu som ešte nerozhodovala. Krasokorčuľovanie má za sebou niekoľko veľkých škandálov s rozhodcami. Práve preto sa teraz kladie obrovský dôraz na spravodlivosť a maximálnu férovosť voči športovcom. Mám však rada výzvy a som veľmi vďačná, že som súčasťou toho „veľkého sveta“ krasokorčuľovania.
Ako bývalá krasokorčuliarka a súčasná medzinárodná rozhodkyňa ste zažili šport z rôznych uhlov pohľadu. Aké sú vaše dojmy z posledných majstrovstiev sveta?
Veľmi som sa na ne tešila, keďže boli v Montreale a dokonca v hale tímu Montreal Canadiens, kde hráva náš skvelý hokejista Juraj Slafkovský. Tešila som na to, ako budú poznať Slovákov a presne tak tomu aj bolo. Mrzelo ma len, že sa našim až tak nedarilo.
„Keď nie som v práci, tak ma skoro určite nájdete na krasokorčuľovaní!“ – to je vaša veta spod príspevku na sociálnej sieti. Ste mimoriadne aktívna žena. Napriek tomu, že vás práca a koníček pohlcujú, ste dôkazom, že aj ambiciózna žena si vie nájsť čas na lásku. V apríli ste povedali „áno” svojmu nastávajúcemu. Aký máte recept na work-life balance?
Moja mamina často hovorí: „Ty máš jedno šťastie, že ten Vincent je taký tolerantný.“ A asi má pravdu (smiech). Som veľmi rada, že môj partner toleruje, že veľa cestujem a pracujem. On však žije rovnako hektický a naplnený život, keďže medicínu považuje za svoje poslanie. Ja verím, že keď sú dvaja ľudia naplnení, sú skrátka šťastnejší. Každú voľnú chvíľu trávime spolu. A môj recept na work-life balance? Všetko, čo robím robím naplno, dávam do toho celé srdce a potom veľa spím (smiech).
Aby toho nebolo málo, stíhate sa angažovanosť aj v pomoci deťom. Čo vás inšpirovalo, začať práve s podporou detí v detských domovoch?
Deti sú obzvlášť zraniteľné a nevedia si pomôcť samy. Každý rok sa snažím prísť do domova detí a vyčariť úsmev na tvári deťom na Vianoce alebo na Mikuláša. Veľmi dúfam, že na staré kolená budem môcť veľkú časť svojho času života venovať práve pomoci deťom. A intuícia mi hovorí, že okrem tých bez domova by som chcela pomáhať i deťom vo vojnou zasiahnutých oblastiach sveta. Verím, že človek by mal byť svojou prítomnosťou na tomto svete prospešný. Ak dokážem pomôcť i ja čo i len jednému človeku, už to stojí za to. Toto sa snažím mať vždy na pamäti…
