Maturanti najčastejšie odchádzajú študovať do zahraničia na odporúčanie známych, ktorí majú skúsenosť so slovenskými vysokými školami. V prieskume občianskeho združenia Therapolis, v spolupráci s agentúrou Focus, to uviedlo 72 percent respondentov. Prieskum bol realizovaný v júni a júli tohto roka, na reprezentatívnej vzorke 505 respondentov. „Pre možnosť podrobnejšej analýzy bolo k základnej vzorke 99 respondentov preferujúcich zahraničie dozbieraných ešte 103 odpovedí- spolu skupina respondentov preferujúcich zahraničie bola 202,“ uvádza Therapolis. Na realizácii prieskumu sa podieľal Inštitút vzdelávacej politiky Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR. Pre 70 percent maturantov bola pri výbere krajiny štúdia rozhodujúca kvalita vysokých škôl na Slovensku, u 64 percent to bolo nabádanie rodičov či blízkych. Z hľadiska charakteristík Slovenska maturantov povzbudili k odchodu faktory ako úroveň záujmu politikov o potreby mladých, túto odpoveď uvádzalo 66 percent respondentov. O percento menej, teda 65 percent, sa vyjadrilo, že je to úroveň štátnych a verejných inštitúcií. Pre 59 percent respondentov bola rozhodujúca aj úroveň tolerancie a kultúrnej otvorenosti na Slovensku.
Pre študentstvo, ktoré ostáva študovať na Slovensko boli rozhodujúcimi faktormi pre zotrvanie najmä blízkosť rodiny a priateľov. Túto odpoveď v prieskume uvádzalo 81 percent z nich. Bezmála 60 percent uvádzalo, že ostávajú študovať na Slovensku, lebo ich profesia je naviazaná na krajinu, v ktorej získajú vysokoškolské vzdelanie. Kvalitu štúdia, ako rozhodujúci faktor zotrvania, uviedlo 42 percent respondentov. „Pre veľkú časť oboch skupín respondentov (odchádzajúcich aj zostávajúcich) bola dôležitá možnosť uplatniť sa na trhu práce po skončení štúdia (79 percent z odchádzajúcich a 70 percent zo zostávajúcich),“ uvádza Therapolis s tým, že rozhodujúce faktory pri rozhodovaní o krajine štúdia sa medzi študentstvom, ktoré na Slovensku ostáva študovať, a tým, ktoré odchádza študovať do zahraničia, líšia.
Spomedzi respondentov ostávajúcich študovať na Slovensku 58 percent uviedlo, že tak robí preto, lebo chcú pomôcť s rozvíjaním krajiny. Viac ako tretina, 36 percent, sa vyjadrilo, že chcú pokračovať v rôznych mimoškolských aktivitách, ako sú krúžky, dobrovoľníctvo či participácia v rôznych mládežníckych organizáciách. „Z hľadiska výberu odboru štúdia je pre najväčšiu časť oboch skupín respondentov najdôležitejšie, že ide o oblasť, ktorej sa chcú venovať v budúcnosti. Teda ide o niečo s čím sa chcú zaoberať aj po štúdiu. Zároveň je pre veľa z nich dôležité, aby si s týmto odborom našli prácu. Toto však nemusí byť nevyhnutne v danom odbore.“ približuje občianske združenie Therapolis. Zároveň ale viac ako 40 percent respondentov, ktorí zatiaľ preferujú štúdium na Slovensku, plánuje odísť do zahraničia na druhý stupeň štúdia. Ďalších 23 percent nevedelo, či na druhý stupeň štúdia ostanú na Slovensku, alebo nie. Spomedzi študentov, ktorí sa rozhodli pre štúdium v zahraničí, 34 percent nemá v úmysle vrátiť sa na Slovensko a viac ako polovica, 52 percent, nie je rozhodnutá, či sa vrátiť, alebo nie.
„Ide o prvý reprezentatívny prieskum medzi maturantmi a maturantkami v čase ich reálneho rozhodovania o tom, na ktorú vysokú školu a do ktorej krajiny pôjdu. Môže byť vstupom pre stratégiu vysokej školy pri lákaní študentov, univerzitného mesta, či štátu. Nie je žiadnou novinkou, že miera odchodu študentov zo Slovenska je patologická. Skupina odídených je už taká veľká, že treba prísť s opatreniami postavenými na dátach k tomu, ako tieto trendy zvrátiť,” vraví zakladateľka združenia Therapolis Renáta Hall. „To, čo je v tomto prieskume unikátne, je skúmanie rôznorodých aspektov súvisiacich s odchodom mladých u jednej špecifickej skupiny- čerstvých maturantov. Zároveň ako prvý poskytuje kvantitatívne dáta o tom, ako súčasnú spoločenskú a politickú situáciu vnímajú budúci vysokoškoláci, ktorí sa práve rozhodujú o svojej budúcnosti,” uviedol riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik.
Hall skonštatovala, že na to, aby mladí ľudia ostali na Slovensku, respektíve sa vrátili do krajiny, je potrebné aby zamestnávatelia, vrátane štátu, spolupracovali s vysokými školami. Zároveň by vysoké školy mali väčšmi interagovať so stredoškolským študentstvom i pedagógmi. Taktiež je podľa nej potrebné zatraktívniť štúdium prostredníctvom nových študijných programov a inovatívnych foriem výučby, ale aj prepojením s praxou či skvalitnením výskumu. „Štát by pri uvedených zmenách mal školy podporiť, mal by dlhodobo budovať záujem o nedostatkové odbory (napr. cez kurikulárnu reformu), zaviesť nástroje pre udržanie/pritiahnutie študentov druhého stupňa štúdia, viac orientovať svoje politiky na potreby mladých a zlepšiť svoje fungovanie,“ dodala Hall.
