Spisovateľka a scenáristka Hana Lasicová prichádza s rozsiahlou encyklopédiou mapujúcou život a dielo herca, spisovateľa, komika a speváka Milana Lasicu. Viac ako 800-stranová publikácia vychádza v dvoch zväzkoch, ktoré sú vložené v boxe. Celá monografia má nádherné grafické spracovanie dizajnérky Márie Rojko, obsahuje 360 fotografií a množstvo artefaktov zo života Milana Lasicu.
V prvej knihe nájdeme kapitoly Detstvo, mladosť a lásky a Divadlo, v druhej Hudbu, Film a Rozhlas, televíziu a publicistiku. Publikácia ponúka výnimočný obsahový aj vizuálny zážitok. Ku knihe vznikla aj jej limitovaná luxusná verzia, ktorú bude možno objednať iba cez portál luxusnakniznica.sk.
Na knižný trh prichádza novinka – rozsiahla monografia venovaná vášmu otcovi s názvom Lasica. Čo všetko v nej nájdeme?
Je to encyklopédia mapujúca život a dielo môjho otca. Celých vyše osemdesiat rokov. Sú v nej jeho najdôležitejšie divadelné hry, či už autorské alebo tie, na ktorých sa podieľal ako herec, ďalej jeho texty, albumy, citáty, fotografie, historické dokumenty, najmä tie z čias normalizácie ako kádrové posudky, udania, pokarhania stranou. Najmilšou časťou knihy sú pre mňa citáty z denníka, ktorý si viedol v osemdesiatych rokoch. Tento denník si netreba mýliť s denníkom z posledných rokov pred jeho smrťou, ktorý vyšiel pod názvom V krátkosti.
Čo všetko vám tento tvorivý proces dal a čo vám vzal?
Práca na tejto knihe ma stála asi tri roky. Dala mi veľa informácií a hlboký náhľad nielen do otcovho diela, ale hlavne do hrôz a radostí Československa v 20. a 21. storočí. Nevzala mi nič, ak by som bola optimistka, tak by mi bola vzala ilúziu, že časy a udalosti sa neopakujú. Ale to, našťastie, nie som. Ako aj povedal otec v jednom citáte z knihy – „Som veselý skeptik“.
Aký je to pocit, prechádzať stránkami rukopisov a artefaktov otca, začítať sa do jeho slov? Objavili ste aj niečo nové, čo ste predtým nevideli?
Je to emočne dosť náročný proces. Samozrejme, že som si oveľa viac poplakala, ako sa potešila, že čo všetko som našla. Absolútnym prekvapením boli pre mňa udania a trebárs také veci ako kádrové posudky, ktoré si otec odložil zo 70-tych a 80-tych rokov. Pritom nie všetky udania a s tým súvisiace dokumenty, ktoré si otec odložil, som publikovala. V jednom momente si človek musí povedať, že tých ľudí sme dôverne poznali a možno treba odpustiť, aj keď sa, samozrejme, nedá zabudnúť.
Pred dvoma rokmi ste vydali knihu ktorá, obsahovala váš rozhovor s otcom, Všetko o mojom otcovi. V tom novom vydaní ste už uverejnili niekoľko dokumentov a artefaktov z otcovho života. Táto nová rozsiahla publikácia však obsahuje toho oveľa viac. Bolo náročné to celé zhromaždiť? Kniha Lasica obsahuje 360 fotografií, kde všade ste ich hľadali?
Bolo to mimoriadne náročné. V divadelnom ústave nás už veľmi dôverne poznajú, rovnako aj v Slovenskej televízii alebo rozhlase. Našťastie, túto agendu si zobrali pod palec Oľga Hromkovičová a aj naša úžasná grafická dizajnérka Mária Rojko. Dokumenty a hlavne fotografie zhromažďovali asi rok a pol. Oľga pobehala všetky inštitúcie, prehrabala sa vo všetkých archívoch a pivniciach. Bez práce týchto dvoch usilovných dám by kniha nevznikla.
Kniha obsahuje aj texty a spomienky iných ľudí na otca..
V knihe sú rozhovory napríklad s Kamilom Peterajom, Petrom Lipom, Eňou Vácvalovou, Stanom Štepkom, Ľubicou Čekovskou… Skrátka, s ľuďmi, ktorí boli otcovi blízki a sú ešte medzi živými. Pár viet pred smrťou poslal aj Tomáš Janovic.
Ako sa cítite, keď je tento tvorivý proces za vami?
Cítim hlavne strach a zodpovednosť, či to všetko bude dobre vyzerať a či sme niekde niečo neprehliadli.
Vybrali ste si sama, že budete akousi kronikárkou života vo Vašej rodine?
Tým, že pracujem so slovom, prirodzene som zdedila otcov archív. Je to rovnaké ako pri Lucii Satinskej. Väčšinou padne na tú najstaršiu dcéru úloha starať sa o takéto veci.
Okrem toho, že ste spisovateľkou aj scenáristkou, napísali ste knihu Slúžka a podieľali ste sa na scenári k celovečernému filmu s rovnomenným názvom. V čom sa cítite prirodzenejšie – pri tvorbe scenára, alebo písaní knihy?
Najlepšie sa cítim pri tvorbe televízneho scenára, keďže je to rýchly proces, kde človek spolupracuje s viacerými inými zložkami – s dramaturgiou, s réžiou, s produkciou – a dosť rýchlo aj vidí výsledok svojej práce, ktorá je len čiastočná, pretože všetky ostatné kreatívne a výkonnostné zložky do nej zasahujú svojím dielom. Písanie knihy je osamelejší proces a za obsah som zodpovedná jedine ja. Film je úžasná tvorivá práca, ale trvá veľmi dlho. Slúžku sme pripravovali deväť rokov. Na prvé stretnutie s režisérkou som išla, keď som akurát porodila mladšiu dcéru. Pri premiére filmu bola už v tretej triede základnej školy.
Slúžka tiež čerpá čiastočne a veľmi voľne z vašej rodinnej histórie, avšak z maminej strany. Myslíte si, že dáte jedného dňa dokopy takúto monografiu aj o vašej mame Magde Vašáryovej?
Akurát dnes sa posťažovala, že nikto už o nej knihu nenapíše. Tak možno sa raz dočká…
Čím žije Hana Lasicová momentálne? Čo plánujete a ako sa chystáš prežiť Vianoce?
Momentálne žijem naplno scenáristickou prácou v tíme, ktorý je mi blízky a s ktorým sme si vytvorili dôverný vzťah. Na Vianoce sa chystáme všetci odletieť do Austrálie. Teším sa, že Štedrý deň prežijem na pláži, potom uvarím kapustnicu a v kraťasoch si rozdáme darčeky. O desiatej, lebo predtým ešte nebude tma. Už mám odskúšané, že ingrediencie na kapustnicu kúpim v poľskom obchode, vrátane nakladanej kapusty. Určite by som toto nechcela robiť každé Vianoce, ale nevadí mi raz za čas zažiť niečo iné, než na čo sme tradične zvyknuté.
Darovávate svojim blízkym knihy? Sú pre vás bohatstvom?
Rada ľudí obdarovávam knihami. Kniha je spoločník, je to pomôcka, je to učebnica, je to spomienka. Je to oveľa ústretovejší a trvácnejší priateľ ako televízor, a to už vôbec nevravím o mobile. Kniha je bohatstvo. Ale duševné. To asi niektorí ľudia absolútne nevedia pochopiť. Kníh sa autokrati vždy báli, lebo vydávajú svedectvo a zhromažďujú fakty. Aj tu sa časy opakujú, lebo viaceré autokratické režimy začínali práve tak, že knihy pálili.
foto: Marcel Melicher, Juraj Štefanovič
