Rozľahlá krajina s nádhernou prírodou a prívetivými ľuďmi. Obmývaná oceánom a plniaca sny mnohým ľuďom z celého sveta. Kanada. Jedna z najvyspelejších demokracii na svete. Napriek všetkým pozitívam život v nej nie je jednoduchý a ak v nej chcete zostať žiť, treba sa pripraviť na náročnú cestu. Zatiaľ sa s nami vyberte aspoň na poznávaciu cestu Vancouvrom, v ktorom je najprívetivejšie podnebie z celej krajiny.
V meste a jeho okolí som strávila dva intenzívne týždne. Dôvod návštevy bol v mojom prípade veľmi príjemný. Bola som za sesternicou mladšou o desať rokov, ktorá si vybrala toto mesto na skusy. V rámci programu working holiday získala pracovné povolenie na rok a zároveň možnosť študovať na vybranej college. Od jej odchodu v marci ma privítala oveľa asertívnejšia a zbehlejšia mladá dáma. Darmo, životné skúsenosti neobabreme.
Nedotknutá príroda na skok z hluku veľkomesta
Našou prvou zástavkou po aklimatizovaní sa bola krásna zátoka s názvom Deep cove. Leží na severovýchodnom okraji mesta a predstavuje dokonalý únik z rušného mestského života. Pre miestnych je ideálnym miestom na načerpanie energie, pre turistov je zase nezabudnuteľným zážitkom, ktorý zachytí podstatu kanadskej divočiny. Pýši sa krištáľovo čistou vodou, hustými lesmi a dramatickými horami v pozadí. Pri prechádzke po pobreží vás očarí výhľad, kde sa rozlievajú vody oceánu.
Pre milovníkov prírody je tu množstvo možností – od pohodlných prechádzok až po adrenalínové aktivity, ako sú napríklad kajakárstvo či paddleboarding, ktoré vás dostanú priamo na hladinu pokojnej zátoky. Jednou z najobľúbenejších túr je Quarry Rock Trail. Táto príjemná turistická trasa s dĺžkou približne 3,8 km (tam aj späť) vedie lesom a končí na skalnatej vyhliadke s ohromujúcim výhľadom na Deep Cove a okolité pohoria. Táto trasa je stredne náročná, takže ju zvládnu aj rekreační turisti. Malé kaviarne a rodinné obchody ponúkajú možnosť objaviť lokálne chute a produkty. Jedným z najikonickejších miest je Honey Doughnuts & Goodies, známa svojimi sladkými šiškami, ktoré sú obľúbené po celom meste. Miestne divadlo ponúka počas roka rôzne predstavenia a kultúrne podujatia, čo pridáva miestu na šarme. Výborná bola aj dostupnosť zátoky miestnym autobusom priamo z centra Vancouvru.
Autobusy ako z filmu
Návrat do tepny veľkého mesta s nami mierne zamával. Predsa len ide o multikultúrne mesto, kde sa stretá množstvo národností a na to, aby človek „prežil“, musí mať ostré lakte. A to doslova. Tok ulice je rýchly a vy len poskakujete zo strany na stranu, aby ste sa dostali tam, kam treba. Turisticky prínosná je ľahká orientácia, nakoľko ulice sú na seba kolmé a stačí vám vedieť ich názvy a poľahky sa dostanete kam treba. Bolo pre mňa zábavné po rokoch používať papierovú mapu pretože slovenský telefón mi nefungoval. Autobusy nemajú presný poriadok, ale mali by ísť každých 10 minút.
A to všetky a na všetky smery. Čiže iba nastúpite, hodíte do kasičky približnú cenu lístka, ktorý stojí 3,60 dolárov a veziete sa. Vtipné bolo aj vystupovanie, pri ňom treba potiahnuť za šnúru, ktoré lemuje interiér autobusu a každý na ňu poľahky dočiahne. Tá dá šoférovi signál, že chcete vystupovať. Nestoja totiž automaticky na každej zástavke, treba si vždy naňu dopredu „potiahnuť“. Milé bolo aj ďakovanie za jazdu, miestni vždy pri vystupovaní zakričali šoférovi thank you a ten im spokojne odkýval. Často som využívala aj Sky train, čo je nadzemné metro. Je jedným z najdlhších plne automatizovaných systémov verejnej dopravy na svete. Jeho veľkou nevýhodou bol hluk, miestami som si musela zapchávať uši, pretože ste nepočuli vlastného slova. Prekvapením pre mňa bol aj počet obyvateľov Vancouvru, ktorých je oficiálne iba 600 000, ale s priľahlými štvrťami je to už o 2 milióny viac.
Mesto je veľmi rozľahlé, plné zelene a parkov. Akurát som si musela zvyknúť na to, že na návštevu som bežne cestovala 2 až 3 hodiny. Vždy som nechtiac prišla o cca hodinu neskoro. Za môj pobyt som sa jednoducho nenaučila správne odhadnúť veľkosť tejto metropoly. Vo Vancouvri často prší, medzitým vyjde šesť krát slnko, takže aj miestna móda v štýle gumáky a mikiny mi po čase začala dávať väčší zmysel. Jednoducho sa prispôsobíte podmienkam a šaty si necháte na pohodlnejší transport.
Vyhnite sa ulici East Hastings
Doslova zarážajúci je počet bezdomovcov a drogovo závislých ľudí na uliciach. Nejeden turista odvracal zrak. Potulujú sa v okolí centra mesta zjavne pod vplyvom drog, ležia v provizórnych stanoch, alebo si samy pre seba niečo rozprávajú. Miestni občania sú zjavne na podobné správanie zvyknutí a nevyvádza ich z miery. Zažila som opakovane situácie, keď sa priateľsky prihovárali k bezvládne ležiacim ľuďom a podávali im jedlo.
Tvrdia totiž, že štát im nevie zabezpečiť dostatočnú pomoc a mnohí z nich žili predtým obyčajné životy, ale pandemická kríza ich vylúčila z pracovného procesu a nevedia nájsť cestu späť. Treba im vraj pomáhať a nie na nich hľadieť zvrchu. To bolo minimálne sympatické, pretože sa dokázal všadeprítomný rešpekt, ktorým je Kanada tak povestná.
Ach, tie ceny
Mimochodom – získať kvalifikovanú prácu bolo v Kanade vždy náročné, ale z rozprávania miestnych som nadobudla dojem, že v dnešných časoch je to doslova nadľudský výkon. Na ľudí sa kladú obrovské požiadavky, pohovory sa skladajú z piatich až šiestich kôl, dobrovoľnické činnosti v životopise sú samozrejmosťou a na každé miesto čaká dlhý rad žiadateľov. Sama som so sesternicou prešla viaceré prevádzky, kde sa pýtala na miesto a odpoveďou bol väčšinou len empatický úškrn. Jej životopis založili na hŕbu s ostatnými a v tom okamihu sa naň zabudlo.
Miestami to bolo aj frustrujúce, pretože Vancouver patrí medzi najdrajšie mestá sveta a doslova každý dolár je na nezaplatenie. Všetky ceny sú uvádzané bez dane, čiže ku každému zakúpenému produktu, jedlu či nápoju si finálnu cenu vypočujete až na pokladni. Musíte rátať aj s povinným tringeltom, ktorý začína na 15%. Pri platbe kartou vám automaticky ponúkne možnosť zaplatiť ho v tejto výške, alebo potom vyššie – 20%, 30% a viac. Ak však prestanete tieto veci v sebe riešiť a chcete si užiť Vancouver, zostane vo vás príjemný pocit z mesta, kde každý rešpektuje každého a slušnosť je tu na prvom mieste. Veď sme si na konci dňa predsa všetci rovní.
