V rádiu som sa započúvala do známeho hitu od legendárnej speváčky Cher, kde sa pýta či veríme na „lásku po láske“. Tiež ma to zaujíma. Skúsenejší sa v názoroch rôznia, ale medzi nimi vyniká príbeh nádhernej Ingrid. Je krásny a dojímavý zároveň. Veď posúďte sami…
Ingrid sa ničím nelíšila od ostatných členiek „svojho druhu“. Žena, matka, manželka, zamestnankyňa, priateľka a pre mnohých aj bútľavá vŕba. Naše cesty sa pretli už veľmi dávno, v časoch, keď som bola ešte študentkou a našla som si brigádu v spoločnosti, kde práve ona reprezentovala personálne oddelenie. Nepamätám si, že by niekedy rozvírila zbytočné konflikty, že by sa zaoberala ohováraním, alebo nedaj Boh, že by sa nad niekoho vyvyšovala. Prišla mi ako firemný psychológ, ktorý dokáže zmeniť atmosféru v miestnosti k lepšiemu len svojou rýdzou prítomnosťou. A predsa si so sebou niesla balíček ťažoby, s ktorým sa musela popasovať sama.
Taká normálna rodina
Vždy, keď sme sa rozprávali, nevynechala novinky o svojich dcérach, a mňa úprimne zaujímalo ako sa majú. Boli len o pár rokov mladšie odo mňa a možno vďaka tomu som ich životné strasti vedela pochopiť o čosi lepšie a ich mame tak poskytnúť vlastný mladícky nadhľad. Rodina bola pre ňu všetkým. „Vieš, keď máš pohodu doma, odrazí sa to v každej oblasti života. Preto je pre mňa najdôležitejšie, vytvárať ju aj u nás,“ vysvetlila mi raz pri spoločnom obede. Naozaj mala v sebe akýsi magnet, každý sa v jej prítomnosti uvoľnil a bol sám sebou. A potom jej ochorel milovaný manžel. Sledovali sme ju so zatajeným dychom nevediac, kde berie silu tak statočne niesť svoj neľahký údel. Čo ma dnes mrzí je, že sme sa jej vtedy viac nepýtali. Tvárili sme sa, akoby sa nič nedialo, lebo sme ju nechceli ešte viac zarmucovať. V ich príbehu lásky nebol priestor na šťastný koniec a skoro po oznámení diagnózy sa so svojou životnou láskou musela rozlúčiť. Jej dievčatá prišli o otca, ona o spoločníka, najlepšieho priateľa a najbližšieho človeka. A my ostatní sme sa okrem praktickej pomoci a organizačných otázok opäť hanbili pýtať viac. Nechceli sme zarmucovať, nechceli sme jatriť rany? Neviem, ale ostali sme ticho a Ingrid hrdo niesla svoj kríž aj naďalej.
Mama, nemusíš byť sama
Našťastie mala s dcérami ten najúprimnejší vzťah, aký môže existovať a keď videli, ako sa mama trápi, boli tam pre ňu vždy s otvorenou náručou. Napokon, tak ako ona bola vždy k dispozícii pre nich. Približne po trištvrte roku si dievčatá všimli, že sa o ich mamu začal zaujímať rodinný známy. Navštevoval ich viac ako dovtedy a mama sa pri ňom konečne smiala. Raz po takejto návšteve, keď ako vždy prichystala fantastické občerstvenie, ležali s dievčatami vo veľkej posteli. Napriek tomu, že boli jej baby už takmer dospelé, po otcovej smrti začali akosi prirodzene všetky spávať v jednej izbe. Bola ich bezpečným prístavom a miestom, kde sa odvíjali nekonečné hodiny debát na všetky témy. A vtedy jej mladšia Barborka povedala: „Mama, keď je tu Ľubo, doslova žiariš. Jasné, to, čo sa nám stalo, bolí a bolieť bude, ale ty preto nemusíš byť sama.“ Ingrid sa rozplakala a svoje baby objala tak, že im takmer začali praskať kosti. Veľmi ju dojala vyspelosť, ktorú vo víre starostí prehliadla. Už to neboli jej dievčatká, ale empatické a lojálne mladé dámy chápajúce, že svet sa nebude točiť iba okolo nich. Po takomto „požehnaní“ sa rozhodla dať Ľubovi šancu.
Ako pubertiaci
Starý mládenec Ľubomír už ani nedúfal, že stretne ženu svojho života. Nevyšlo mu viacero vzťahov a on si uvedomil, že bez partnerky po svojom boku sa mu otvoril nevídaný rozmer osobnej slobody. Nešlo mu o krátkodobé romániky, ale pri nich sa nemusel ničoho obávať, o nikoho starať, mohol žiť podľa seba a…aj tak mu blízka osoba nesmierne chýbala. Partnerka, s ktorou by vytvorili silné puto a obohatili by tak navzájom svoju cestu životom. A potom sa dozvedel, čo sa prihodilo kamarátovi, bol to veľmi zvláštny začiatok vzťahu. Najprv celé hodiny rozoberali jej manželstvo so zosnulým Michalom, Ľubo sa tiež rozhovoril o svojich ranách z minulosti, časom sa však nedalo prehliadnuť, že vzájomné sympatie stále narastali. Asi po pol roku konečne veci pomenovali pravým menom a svojmu vzťahu dali oficiálne zelenú. Práve vtedy sa otvorila téma „lásky po láske“. Ak srdce nezatvrdne, človeka si nájde. A oni s Ľubom sa zamilovali až po uši.
Odopierané chutí najlepšie
Aj na pozadí Michalovho príbehu si obaja veľmi dobre uvedomovali, že žijeme len raz a rozhodli sa vychutnávať si spoločný čas plnými dúškami. Tým, že sa Ingrid vydávala mladá a ihneď vhupla do rodinného kolotoča, veľa si z mladosti neužila. Ľubo bol scestovaný a sčítaný, čo jej veľmi imponovalo. Rozhodli sa nehromadiť materiálne statky, ale investovať do zážitkov. Dcéry mamu v tejto situácii absolútne podporovali a úprimne si želali, aby bola šťastná. A ona bola. S Ľubom ukuli na mamu „tajný“ plán a na päťdesiatku jej spolu s ním darovali dobrodružnú cestu po Amerike. Boli to snáď najkrajšie dva mesiace jej života. S partnerom sa spoznali ešte lepšie a časť cesty im svojou prítomnosťou spríjemnili aj dcéry. O svojich poznatkoch a zisteniach začala písať blog, lebo jej chodilo neskutočne veľa otázok z radov priateľov a známych. Aby ušetrila čas, rozhodla sa informovať ich hromadne práve touto cestou. A ja som sa stala jednou z verných čitateliek jej životného dobrodružstva. Dlho si v záujme všetkých navôkol odopierala a teraz prišla na to, že odopierané chutí najlepšie.
Koniec alebo nový začiatok
Ich cesta sa končila snáď najromantickejším gestom, aké si možno predstaviť. Ľubo pokľakol a onedlho sa uskutočnila malá rodinná svadba. Ingrid mala na sebe krásne dlhé šaty s veľkými bordovými kvetmi a Ľubo ľanové krátke nohavice a flip flopy. V malom kruhu známych usporiadali záhradnú párty, kde všetci pocítili výnimočnosť prítomného okamihu. Blog aj po svadbe naďalej všetkých informoval o ich ďalších krokoch a bol tak zdrojom nádeje, viery a inšpirácie. Až prišiel posledný príspevok, od Ľuba. Ingrid ich vo veku päťdesiattri rokov náhle opustila, keď si jej život vzala nečakaná zdravotná komplikácia.
Hoci sa môže zdať, že ide len o smutný koniec, nie je to tak. Ingrid mala možnosť zažiť lásku po láske a práve tá k nej, ostáva v srdciach všetkých aj naďalej.
