Sestra Lamiya bola ako tínedžerka úplne bežným dievčaťom – obklopovala sa kamarátmi, snívala o rodine. No niečo v hĺbke duše jej stále chýbalo. Keď sa jej raz niekto spýtal, či by si vedela samu seba predstaviť ako mníšku, taká predstava jej prišla vzdialená. No tá otázka sa jej usadila v mysli a rezonovala… Až kým nenastala chvíľa, keď pochopila, že pristála na správnej adrese.
S farebnými náramkami na zápästiach, s mikinou na habite, s pohodlnými číňankami na nohách a so širokým úsmevom – presne tak vyzerá táto netypická sestra – mníška, ktorá pre niekoho paradoxne, miluje slobodu. Zrkadlí radosť, hravosť a autenticitu, ktorú na nej obdivujú až stovky tisícov sledovateľov na sociálnych sieťach. Zverejňuje úprimné momenty a ukazuje, že rehoľný život je možno trochu iný, než by si človek myslel.
Z Azerbajdžanu na Slovensko
Lamiya Jalilova pochádza z Baku, hlavného mesta Azerbajdžanu a hovorí, že nie ona si vybrala Slovensko za svoj druhý domov, ale opačne. Začalo to tým, že v čase, keď ešte hľadala svoju pravú podstatu, spoznala v Baku slovenských Saleziánov, ktorí ta prišli viesť misiu. Spočiatku sa na ich poslanie pozerala len zvedavo, no čím bližšie k nemu prichádzala, tým viac bola na stope k svojmu pravému „ja“. Keď im oznámila svoje úmysly pridať sa k Saleziánkam, odporučili jej, aby sa najskôr dôkladne zoznámila so všetkým, čo taký život obnáša. A tak prišla na Slovensko, ktoré ju prijalo za svoju.
To najťažšie…
Srdce Európy jej prirástlo k srdcu. Prekvapila ju pokojnejšia mentalita v porovnaní s energickým Azerbajdžanom, ktorý prirovnáva k hlučnému Taliansku. Už je to vyše desať rokov, čo žije u nás a na jej reči pomaly nepoznať, že je cudzinka. Po piatich rokoch pôsobenia v reholi v Dubnici nad Váhom ju pred dvoma mesiacmi preložili do Košíc.
Takéto zmeny sú pre sestry bežné, no neľahké – každé miesto a každý človek v našich životoch niečo zanecháva, no s tým sa ráta, keď človek vstupuje do rehole. A hoci lúčenie vždy prináša smútok, Lamiya vie, že každá zmena má svoj vyšší dôvod, ktorý sa časom ukáže. „Aj keby som mala osloviť len jedného človeka, ktorý to potrebuje, vždy to stojí za to,“ hovorí odhodlane.
„Som sestra a som šťastná.“
Návraty domov
Sestra Lamiya pracuje v školstve. Cez jesenné prázdniny sa chystá navštíviť rodný kraj Azerbajdžan, čo je pre ňu veľká udalosť – no nie jednoduchá. Rodinu, ktorá nikdy celkom nepochopila jej rozhodnutie oddať sa Bohu, si váži a často sa za ňu v modlitbách prihovára. „V Azerbajdžane nie je veľa katolíkov a veci, ktoré sú u nás bežné, sú pre tamojších ľudí s iným vierovyznaním príliš vzdialené,“ dáva nás do obrazu.
Okrem toho, že sa doma nestotožnili s jej povolaním, je i jedináčik a pre každého rodiča je ťažké prijať, že jeho dieťa odchádza žiť na stálo do cudziny. Najťažšie obdobie nastalo pred rokom, keď mala zložiť večné sľuby. Dovtedy sa rodina nazdávala, že ešte môže zmeniť smer, no Lamiyu minuli akékoľvek pokušenia. Napriek tomu, že doma nechápu, prečo sa rozhodla ísť touto cestou, nestráca nádej, že to časom prijmú.
Sestra na internete? Áno, aj s humorom!
„Som sestra a som šťastná,“ znie popis k jej profilu na sociálnej sieti. Pre ľudí je šok, že v tom celom obsahu, ktorý sa na sociálnych sieťach vyskytuje, zrazu natrafia na rehoľnú sestru. O rehoľnom živote majú totiž mnoho predsudkov. Lamiya zistila, že ľudia nemajú poriadnu predstavu o tom, „čo je to“ rehoľná sestra. Povedala si teda, že im bude autenticky ukazovať svoj život, ktorý je rovnako, ako ten ich naplnený „všehochuťou“.
Nakrúca zábavné, občas i parodické videá zo svojej izby, z prostredia školy, kde pracuje či len tak v prírode. Jej úprimné príspevky, kde sa delí o bežné situácie ako upratovanie či lyžovačky, dýchajú pravdivosťou. Neskrýva, že aj ona má dni, keď „nevstane tou správnou nohou“ alebo, že občas padne na kolená, a nemyslíme len pred modlitbou. A práve tieto momenty sú tým, čo Lamiyu spája s ľuďmi.
Vyvracia mýty o živote v reholi
Hoci popularita na sociálnych sieťach je pre sestry raritou, pre svoje aktivity na internete sa nestretla s výčitkami v reholi. „Ako rehoľné sestry skladáme sľuby, pričom jedným z nich je poslušnosť, no zatiaľ som sa nestretla s nejakými zákazmi. Som si vedomá toho, že za mnou ľudia častokrát vidia celú rehoľu a je to určitá zodpovednosť,“ hovorí, pričom práve tej robí akúsi modernú osvetu.
Veľký úspech si získali jej príspevky, v ktorých zábavnou a otvorenou formou rozbíja mylné predstavy o živote za bránami kláštora.„Nie, nespím v habite! Ani sa nesprchujem v závoji. To, že som sestra neznamená, že som len vážna, alebo že sa len modlím alebo spím,“ usmieva sa Lamiya. „A už vôbec to nie je tak, že žijem z daní a nemusím si na seba zarobiť ako všetci,“ pridáva. A ešte jeden do počtu „Nestala som sa sestrou preto, že by ma niekto sklamal v láske,“ menuje obrátené predstavy, s ktorými sa u ľudí stretáva.
Randenie z jej života nezmizlo
Lamiya sa netají tým, že sa kedysi stretávala s chlapcom. „Áno, kedysi som bola aj zaľúbená. Mala som chlapca. Bolo to krásne, bola som šťastná, ale nie dokonale šťastná. Stále som cítila, že mi niečo chýba,“ zverí sa nám. Deň, keď zložila večné sľuby opisuje ako jeden z najkrajších. „Boh mi dal jasné znamenie, že moja cesta je iná, ako sa vydať a mať deti. Ukázal mi, že naplno šťastná viem byť len vtedy, keď sa mu odovzdám.“
Ak si myslíte, že tým definitívne skončilo randenie v jej živote, mýlite sa. Posledné mala len nedávno – minulú nedeľu: „Vybehla som si na kávičku s Bohom do parku tu v Košiciach. Bol to krásny jesenný deň. Len tak sme sa spolu prešli, porozprávali sme sa a ja som si to náramne užila,“ hovorí so širokým úsmevom. Vie, že v jej živote má každý deň zmysel. A že aj teraz niekde ktosi lajkuje jej posolstvo, ktoré naňho prechádza cez obrazovky priamo z jej srdca.
