Antibiotiká sú nenahraditeľnými liekmi. Liečia nás a zachraňujú životy. Ak sa však používajú často a nesprávne, narastá riziko, že sa baktérie voči nim stanú odolnými. Antibiotiká tak strácajú účinnosť a liečba nimi prestáva zaberať.
Odborníci z Úradu verejného zdravotníctva SR sa zapojili do Svetového týždňa povedomia o antimikrobiálnej rezistencii aj Európskeho dňa povedomia o antibiotikách a vysvetľujú, ako vzniká odolnosť voči antibiotikám a ako každý z nás dokáže prispieť k tomu, aby antibiotiká účinkovali a zachraňovali životy čo najdlhšie.
Čo je to antimikrobiálna rezistencia
Antimikrobiálna rezistencia (AMR) nastáva, keď sa baktérie, vírusy, plesne či parazity stávajú rezistentnými, teda si vyvinú odolnosť proti liečivám, ktoré ich majú zničiť alebo zastaviť ich množenie v ľudskom organizme. V tejto súvislosti hovoríme najčastejšie o rezistencii (odolnosti) baktérií voči antibakteriálnym liečivám – antibiotikám.
„Dôsledkom takto získanej odolnosti voči antibiotikám je, že baktérie sa v tele množia aj napriek liečbe, infekcie sú ťažšie liečiteľné, niekedy s výraznejšími príznakmi, a aj pacient ich môže v niektorých prípadoch ľahšie šíriť. Antimikrobiálna rezistencia (odolnosť voči antibiotikám) je prirodzenou vlastnosťou niektorých mikroorganizmov, teda vieme, že napríklad konkrétne baktérie sú vždy odolné voči konkrétnym antibiotikám. No veľmi významnú rolu zohráva hlavne rezistencia získaná, teda taká, keď baktérie, ktoré sú normálne na konkrétne liečivo citlivé, sa stanú voči nemu odolnými. Významným faktorom, ktorý k vzniku takejto rezistencie prispieva, je nesprávne používanie a nadužívanie antibakteriálnych liečiv,” informoval doktor Martin Sojka, vedúci Národného referenčného centra pre sledovanie rezistencie mikroorganizmov na antibiotiká ÚVZ SR a vedúci Odboru objektivizácie faktorov životných podmienok ÚVZ SR.
„Odolnosť voči antibiotikám je vážny globálny problém. Zvykli sme si na ich ľahkú dostupnosť a účinnosť, ktorou liečia mnohé bežné, ale i závažné a aj život ohrozujúce bakteriálne infekcie. Ak však o ich účinnosť prídeme, infekcie sa u pacientov stávajú dlhotrvajúce alebo neliečiteľné. Základným krokom je užívať antibiotiká len v odôvodnených prípadoch a správnym spôsobom,“ upozornila doktorka Tatiana Červeňová, hlavný hygienik SR.
Odolné baktérie už dnes celosvetovo spôsobujú zvýšenú úmrtnosť, zaťažujú zdravotnícky systém jednotlivých krajín a majú nepríjemné dopady na život pacientov a ich rodín.
Nemožno sa pritom spoliehať na to, že včas prídu nové, účinné lieky. Vývoj nových antibiotík totiž nie je taký rýchly ako tempo, ktorým baktérie nadobúdajú odolnosť voči používaným liekom. Výsledkom môže byť, že aj úplne bežné infekcie budú už čoskoro opäť neliečiteľné a rizikom sa môžu stať aj bežné chirurgické zákroky, poranenia či úrazy.
Prečo treba znižovať spotrebu antibiotík
„Baktériám, tak ako každému živému organizmu, ide o prežitie a rozmnoženie sa. Chcú sa rozmnožiť čo najviac za čo najmenej vynaloženej energie. Preto je získaná rezistencia (odolnosť) na antibiotiká v prostredí bez antibiotík pre ne nevýhodou (zbytočne vynaložená energia). Ak teda zmiernime selekčný tlak antibiotík na baktérie (znížime spotrebu antibiotík, respektíve budeme ich užívať naozaj iba v opodstatnených prípadoch), populácia baktérií sa začne odolnosti voči antibiotikám postupne zbavovať, lebo ju nebude potrebovať pre svoje prežitie,“ vysvetlil doktor Martin Sojka, vedúci Národného referenčného centra pre sledovanie rezistencie mikroorganizmov na antibiotiká ÚVZ SR a vedúci Odboru objektivizácie faktorov životných podmienok ÚVZ SR.
red
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky
