Krásavica na Dunaji má čo ponúknuť nielen svojou architektonickou krásou či prírodnou scenériou, ale najmä osobnosťami. Anketa Osobnosť Bratislavy je výnimočná tým, že laureátov nenominuje komisia, ale čitatelia časopisu Metropola, ktorý vznikol z dôvodu lokalpatriotizmu. Zoznamuje čitateľov nielen s osobnosťami Bratislavy, ale aj s históriou a dianím v hlavnom meste.
Je malá, je krásna, je naša. A prepája celé Slovensko vďaka usilovným ľuďom, ktorí v nej žijú. Už pätnásť rokov posielajú čitatelia svoje tipy na ľudí, ktorí ich zaujali svojou prácou, postojmi, či aktivitami nielen v prospech hlavného mesta, ale častokrát aj v prospech celého Slovenka.
V Pállfyho paláci v Bratislave sa vo štvrtok 28. novembra slávnostne odovzdali ocenenia Osobnosť Bratislavy 2024
Zakladateľka ankety, generálna riaditeľka vydavateľstva Star production Mária Reháková: “Som rada, že sa stretávame v týchto krásnych preistoroch. Hrad je symbolom nášho krásneho mesta. Bratislava dostala do vienka krásnu polohu. Rieka na oboch stranách, obklopujú nás lesy, máme v tom veľký dar. Blízkosť Budapešti a Viedne predurčila rozvoj vzdelanosti a architektúry. Ľudia však vdýchli do mesta život, obohatili ho v kultúre, zdravotníctve aj po spoločenskej stránke. Našou povahou je dobrosrdenosť a oddanosť a také sú aj naše Osobnosti Bratislavy. Som im veľmi vďačná, že sa pričinili k rozvoju Bratislavy. Je na nás, aby sme sa vedeli spojiť.“
…Titul Osobnosť Bratislavy za rok 2024 získali:
Profesor, právnik, dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eduard Burda
Známy slovenský filmový kameraman Laco Kraus
Prestížna módna návrhárka Jana Pištejová
Akademický maliar a vysokoškolský pedagóg Stanislav Harangozó
Folklórista a dlhoročný bývalý sólista SĽUKu Ján Petrenka
Ppevák, skladateľ, organizátor Bratislavských jazzových dní, muzikant Peter Lipa
Zubárka a ortodontistka Lucia Richterová
Spisovateľ, dramatik a diplomat Jozef Banáš
František Kovár nám svojim krásnym hlasom predstavil jednotlivé osobnosti.
O kultúrny program sa postarali poslucháčky bratislavského konzervatória. Vypočuli ste si skladbu Claude Debussy – Bergamská suita – Svit luny predvedenú od Terezy Bártovej a Eleny Jarešovej– Fryderyka Chopina- Etudu op.10, č.12 Revolučná
Eduard Burda
Hľadaniu pravdy zasvätil svoj život aj dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda, ktorý pre svoje zásadné postoje, v ktorých nekompromisne hájil právo a spravodlivosť, sa často dostal aj do hľadáčika kritikov. Vždy však dokázal obhájiť svoje stanoviská, za čo si vyslúžil úctu nielen svojich študentov, ale aj verejnosti.
Eduard Burda vníma Bratislavu ako svoj skutočný domov, kde čerpá inšpiráciu, a vychádzky do okolitej prírody ho nabíjajú pozitívnou energiou. Oceňuje jej bohatú históriu a hovorí o nej, že je to skutočne nádherné mesto, ktoré by si zaslúžilo silnejší lokálpatriotizmus najmä medzi mladou generáciou, čo by pomohlo k zvýšeniu jej celosvetovej prestíže.
Laco Kraus
„Som Bratislavčan telom aj dušou,“ hovorí jeden z našich najuznávanejších filmových tvorcov, kameraman Laco Kraus. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s vyše sto režisérmi, vrátane velikánov domácej filmovej scény ako Juraj Jakubisko, Stanislav Párnický, Vladimír Balco či legendárny Ján Roháč. Hovorí, že jeho život stojí na štyroch pilieroch: „Prvým je Bratislava, ktorá ma veľmi ovplyvnila, druhý pilier bol Liptov, keďže odtiaľ pochádzali moji starí rodičia z maminej strany. Tretím pilierom bolo južné Slovensko, kde žili starí rodičia z otcovej strany, a tam som nadšene pozoroval nádherné zákutia rieky Váh, západy slnka a obdivoval cval divokých koní. Záverečný pilier boli úspešné prijímačky na FAMU, kde som začal chodiť ako osemnásťročný študent.“
Laco Kraus vyrástol na Dunajskej ulici, odkiaľ je len na skok k Manderláku. Ako malý chlapec vždy sníval, že sa dostane na jeho strechu a odtiaľ sa bude pozerať na našu krásavicu na Dunaji, ako v rozprávke Tisíc a jedna noc. „Vtedy som prvýkrát objavil existenciu priestoru, svetla a emóciu, ktorá sa dá uchopiť pomocou kamery a kamera sa stala mojím osudom.“ Momentálne pracuje na projekte „V tichu a dotyku“, v ktorom mapuje zrod Starého mesta a rozpráva príbehy osobností, ktoré tu žili a tvorili.
Jana Pištejová
Bratislava bola odjakživa symbolom elegancie a vkusu, ktorými vynikali tunajšie dámy. Blízkosť Viedne či Budapešti bola skvelým zdrojom inšpirácie, ktorú Prešporčanky dokázali zúročiť svojím citom pre krásu.
Dôstojnou nositeľkou všetkých týchto atribútov noblesy je naša módna návrhárka Jana Pištejová, stálica Bratislavských módnych dní. Jej jedinečné, neprehliadnuteľné modely si získali srdcia nielen domácich milovníčok módy, ale má svojich stálych obdivovateľov aj v zahraničí. A ako ona sama hovorí: „Svoje miesto v hlavnom meste som si musela obhájiť, ale Bratislava sa stala mojím osudovým mestom.“
Stanislav Harangozó
Akademický maliar a vysokoškolský pedagóg Stanislav Harangozó patrí k najvýraznejším umeleckým osobnostiam našej súčasnosti. Jeho diela, zväčša inšpirované Bratislavou, preslávili Slovensko na celom svete a sú skutočnými klenotmi popredných galérií. Akademický maliar Stanislav Harangozó sa tak stal jedným z najvýznamnejších ambasádorov Slovenska za hranicami našej vlasti. Jeho diela poznajú milovníci výtvarného umenia aj v Ríme, vo Florencii, v Padove, Lisabone, Mazamete, Bonne, Londýne, v Moskve, ale aj v ďalekom Pekingu. A hoci spolu s nimi prešiel veľký kus sveta, vždy sa s veľkou radosťou vracia späť do Bratislavy, lebo ako sám hovorí: „Som skutočným lokálpatriotom a Bratislava má v mojom srdci významné miesto.“
Janko Petrenka
Je skutočným rekordérom slovenského ľudového tanca. Folklorista Janko Petrenka sa na pódium dostal už ako štvorročný. V roku 1963 prišiel do SĽUK-u, kde sa po rokoch vypracoval na sólistu. Pod vedením choreografa majstra Kubánku sa pretancoval cez celé Slovensko až do zámoria. Za dvadsaťsedem rokov a deväťdesiatdva dní profesionálnej kariéry prekonal česko-slovenský rekord v dĺžke profesionálneho tancovania.
Bratislava ho podľa jeho vlastných slov opantala v momente, keď do nej vkročil. „Skrátka, bolo to čosi ako láska na prvý pohľad. Keď som ako chlapec z dediny uvidel lode na Dunaji, bolo to pre mňa, akoby som hľadel na more. Bratislavský hrad, Michalská brána, Hviezdoslavovo námestie, to sú doteraz moje pravidelné zastávky na potulkách. Pretancoval som ich odvrchu po spodok. Miloval som PKO, išiel som si tam zodrať topánky. Celý týždeň som sa na to tešil. To sú spomienky, ktoré nikdy nevyhasnú…“
Peter Lipa
Legendárneho hudobníka, speváka, skladateľa a organizátora Bratislavských jazzových dní Petra Lipu hádam ani netreba zvlášť predstavovať. Pozná ho každý, kto má rád kvalitnú muziku a tá jeho preslávila aj samotnú Bratislavu. Vďaka nemu sa schádzajú fajnšmekri jazzu, hudobného žánru, v ktorom je skutočne neprekonateľný. V úctyhodnom veku stále veľa koncertuje a keď zabudne dlhšie oddychovať, odbehne na obľúbené Kanárske ostrovy dobiť si baterky. Jeho domovom je ale už dlhé roky Bratislava a to najmä malebné uličky Starého mesta. Rodáka z Prešova priviedlo síce do hlavného mesta štúdium na vysokej škole, ale skutočného Bratislavčana spravila z neho práve hudba. On sám osobne sa cíti byť „staromešťanom“ a práve táto časť Bratislavy má pre neho mimoriadne čaro a nikdy ho neprestane nadchýnať.
Lucia Richterová
Lekárka, dentistka si bola svojou medicínskou cestou istá už od detstva. Ako dieťa lekárov bola v prostredí bielych plášťov vždy doma a je to tak stále. Svoj odbor si vybrala najmä vďaka tomu, že vidí, ako krajší a funkčnejší úsmev priamo ovplyvňuje kvalitu života každého pacienta. Dá sa povedať, že Lucia Richterová je skutočne lekárkou, ktorá svoje povolanie berie ako poslanie. Veľký význam vidí najmä v prevencii a vie, že už od útleho veku je nutné vštepovať deťom zodpovedný prístup k svojmu zdraviu. Na úkor svojho voľného času chodí prednášať po školách a šíri tak zdravotnú osvetu, vďaka čomu vyrastá mladá generácia, ktorá nevynecháva pravidelné prehliadky a to ani u zubného lekára.
Jozef Banáš
„Hľadanie pravdy je vždy veľké dobrodružstvo,“ hovorí náš najpredávanejší autor, spisovateľ Jozef Banáš, diela ktorého sú preložené do mnohých jazykov. Bratislava je nielen jeho rodným mestom, ale aj celoživotnou múzou. Obrazy z Bratislavy sa objavujú v mnohých jeho knihách, akými sú napríklad Zóna nadšenia či Sezóna potkanov, v ktorej sa vracia do svojho detstva a mladosti, prežitých tu, na brehoch Dunaja. A hoci jeho diela vyšli v dvadsiatich krajinách sveta a prednášal na viacerých prestížnych univerzitách, vždy zdôrazňuje, že píše predovšetkým pre slovenského čitateľa.
Veľmi pekne ďakujeme partnerom podujatia IKAR, T.O.P. Auto Bratislava za značku VOLVO, Róbert Gašparík – mäsovýroba s.r.o. , Vinohradníctvo PAVELKA A SYN a Kooperativa.
