„Zašli do garáže a ja som ich nasledoval. Prešiel som nenápadne okolo nich a tváril som sa, že idem do iného auta.“ Nie, to nie je vystrihnutá veta z denníku Jamesa Bonda, ale útržky zo situácií osobného strážcu Dominika Kolář, ktorý svoj život zasvätil ochrane iných.
Bratislavčan Dominik aktívne trénuje bojové športy od štyroch rokov. Už v škôlke ho dal otec na taekwondo, v ktorom vyhrával súťaž za súťažou. Vždy sa vedel postaviť za šikanovaného spolužiaka či okoloidúcu slečnu v meste, ktorú obťažovala partia mladíkov. Situácie, keď sa niekto z jeho okolia ocitol v nebezpečí, prichádzali sami a akosi to osud zariadil, že bol Dominik vždy na blízku…
Kryjem ti chrbát
„Rodinná známa bola v rozvodovom konaní. Riešila úvery a lízingy s bývalým partnerom. Keď sa dvaja ľudia od seba rozhodnú odísť, znenávidia sa, no naďalej ich spájajú spoločne nadobudnuté záväzky, stretávať sa môže byť nepríjemné a stresujúce. Keďže pani mala z partnera strach, nakoľko sa v minulosti správal agresívne a fyzicky ju napadol, bála sa opätovného stretnutia,“ uvádza nás do svojej prvej skúsenosti osobného strážcu Dominik.
„Expartner nemal na ňu problém začať v podniku pred všetkými kričať a nechcela čeliť tejto situácii znova bez toho, že by sa mal kto za ňu postaviť, ak by na ňu zdvihol ruku. Poprosila ma, aby som išiel na stretnutie inkognito s ňou a sedel som opodiaľ.“ Hoci stretnutie bývalých manželov prebehlo v poriadku a Dominikov zásah nebol potrebný, jeho prítomnosť vyvolala v komunikácii ženy, ktorá sa cítila byť ohrozená, značný rozdiel.
Vďaka pocitu, že je chránená, vystupovala pred mužom sebavedomejšie a dokázala sa postaviť za svoj názor, s čím dominantný muž nerátal. Ich komunikácia nabrala novú formu – dvoch seberovných osobností za jedným stolom namiesto slabej ženy neschopnej oponovať a agresora. Ochrana druhých sa odvtedy stala Dominikovým poslaním. Hoci neraz i na úkor osobného života, keď mu zazvoní telefón s tým, že ho niekto urgentne potrebuje práve, keď je s priateľkou uprostred večere.
Ve dvou se to lépe táhne
Situácie sa začali opakovať. Neprešli ani tri mesiace a ozvala sa ďalšia osoba s podobným vzorcom. Dominik si uvedomil, aká je opora v druhej osobe dôležitá. „Sám som si ju v živote vyskúšal na vlastnej koži aj pri bežnej situácii, napríklad, keď som šiel predávať auto. Na môj inzerát sa ozvali ľudia inej národnosti, a podľa komunikácie i inej nátury. Darmo by som bol sám voči skupine piatich chlapov v prípade, že by som na mieste zistil, že ide o partiu, ktorá má niečo za lubom.
Predvídal som a zavolal som so sebou na stretnutie kamaráta. Keď som si na tomto vzorovom príklade uvedomil, že niekto takú možnosť nemá – nepozná vo svojom okolí osobu, ktorá by mu „kryla chrbát“ a nemôže sa len tak obrátiť na políciu s vetou ,Poďte tam so mnou, ja sa bojím,’ – lebo tá by mu s najväčšou pravdepodobnosťou odpovedala, nech sa ozve, až keď sa niečo stane, skrsol mi nápad ponúkať svoju ochranu ako službu na zavolanie.“
To ešte Dominik netušil, aká bude žiadaná. Ak si človek zloží ružové okuliare, uvidí, koľko zla sa vo svete deje všade okolo nás, aj keď pred ním zatvárame oči. Dominik by o nich vedel rozprávať…
Bezstarostné radovánky
Nejeden rodič prebdel noc čakaním na to, či sa dieťa vráti z diskotéky v poriadku. Obavy vyriešili starostlivý rodičia, ktorí si pred časom zavolali Dominika, aby dohliadol na ich dcéru v podniku v nočných hodinách. Tá o Dominikovej prítomnosti vedela. Keďže na párty išla s kamarátkami s nastavením, že sa chcú len zabaviť a nechcú, aby ich niekto otravoval, súhlasila.
„Nebolo by to prvý raz, čo sa stalo, že asertívne odmietnutie ženy mužovi zranilo ego natoľko, že jej v momente jej nepozornosti hodil niečo do drinku a potom ju odvliekol na toaleatu s pocitom výhry: ,Aj tak som ťa dostal’. Práve takýmto situáciám sme sa snažili predísť,“ spomína na ten večer, ktorý dopadol na jednotku. Dievčatá sa skvele zabavili a Dominik odprevadil rodičom dcéru v poriadku až domov.
Drahý čas
Dominik neochraňuje len ženy. Stáva sa, že ho oslovia aj muži, napríklad, keď sa presúvajú s väčším obnosom peňazí. „Mal som klienta, ktorý sa išiel stretnúť s obchodníkom, od ktorého si chcel kúpiť hodinky. Na tom by ešte nebolo nič nebezpečné, ak by sa ich hodnota nepohybovala na sume vo výške desiatok tisíc eur. Nepoznal ho, nemohol vedieť, či nie je podvodník. Nie je tajomstvom, že sa dejú situácie, keď si niekto kúpi hodinky, za rohom ho prepadnú, vezmú mu ich a predajca má peniaze aj hodinky,“ menuje Dominik ďalší príklad z praxe, keď sa jeho prítomnosťou niekto „poistil“.
O tri štart
Dominikova práca je častokrát o improvizácii. Hovorí, že ak príde k tomu, že musí zasiahnuť, znamená to, že príprava zlyhala. Spolu s osobou, ktorú sa chystá chrániť, si dohadujú pravidlá, akými ulicami sa budú presúvať či ako sa zachovajú v rôznych situáciách.
Stalo sa, že musel prezradiť svoju prítomnosť, avšak aj v tomto prípade išlo o dohodnutý signál. Bola to podobná situácia ako na úvod nášho rozhovoru, keď sa stretli dvaja expartneri, no tu už „išlo do tuhého“. „Sedel som v kaviarni opodiaľ od nich a nebadane som ich pozoroval. Na mužovej reči tela som odpozoroval, že začína ,vrieť’. V tom momente som si to namieril k vedľajšiemu stolu a vytrhol som klientku z konverzácie. ,Čau, čo ty tu, už sú to roky, čo sme sa nevideli. Nebudem rušiť, no ak budeš mať čas po stretnutí, som tu hneď vedľa zastav sa,’ potykal som jej.“
Muž pri stole vychladol a krátko na to sa pobral domov. Dominik neodhalil svoju skutočnú identitu a zároveň šikovne vyriešil situáciu. Žena si vydýchla. Prípady, keď sa z lásky stane nenávisť sú, žiaľ, bežné. Najviac eskalujú, keď sa rozhoduje o tom, čo bude ďalej.
„Zbor väzenskej justičnej stráže rieši konfliktné situácie len po brány súdu. To, čo sa stane vonku, už nikoho nezaujíma. Stalo sa, že manželka súd vyhrala, muž si ju počkal vonku a tam ju zbil. Prípadne sa vrátila do zdieľaného bytu vysťahovať sa, a scenár sa zopakoval. Mať pri sebe ochrancu je prevencia, ktorá môže ušetriť ľudí zbytočného trápenia,“ konštatuje Dominik.
Oči na chrbte
Tým, že Dominik videl mnoho nebezpečia, má prirodzene obavy o svojich najbližších. Či už ako starší brat o mladšieho, syn o maminu, keď niekam cestuje alebo milovaný partner. „Keď ide priateľka s kamarátkami na dovolenku, najradšej by som jej zaplatil človeka, ktorý bude chodiť dva metre za nimi,“ hovorí Dominik, a nie preto, že by žiarlil. Na vetu neboj sa, mne sa nič nestane, reaguje: „To si hovoril každý z tých, ktorým sa to stalo.“ Sú mestá, kde po ôsmej hodine ženy nemôžu vyjsť na ulicu.
To nám zatiaľ na šťastie nehrozí, no ak by sme tam predsa len čelili zvláštnym situáciám, Dominik radí: „Ak máte pocit, že vás niekto prenasleduje, nedajte tej osobe najavo, že o tom viete. Vyhľadajte miesto, kde je vyššia koncentrácia ľudí. Vojdite do podniku a sadnite si hneď k barmanovi a povedzte mu o tom. Robte veci, ktoré by dotyčný nemohol očakávať. Napríklad na zastávke nastúpte do autobusu až na poslednú chvíľu.
Hoci sa dnes každý stará sám o seba, nájdu sa ľudia, ktorí vám pomôžu. Nebojte sa niekoho osloviť. Každý človek má strach. Je to prirodzená súčasť nášho života. Do nejakej miery je dokonca užitočný, lebo nás chráni. Nehrajte sa na hrdinky, buďte radšej pripravené, ako potom prekvapené.
Zdroj foto: archív D. K, yrb.digital
