Kto je pre vás tým najkreatívnejším človekom? Doslova géniom, ktorý vás neprestáva inšpirovať, fascinovať a nadchýnať. Alebo to dokážete aj sami a svoju kreativitu denne postrkávate? A viete akú otázku by si mal klásť každý podnikateľ, ktorý chce zlepšiť svoj biznis? Dnes sa to dozviete. Vitajte!
„Kreativita je inteligencia, ktorá sa zabáva,“ povedal Albert Einstein. „Kreativita je rovnako dôležitá ako schopnosť písať a čítať,“ skonštatoval britský spisovateľ a pedagóg Ken Robinson. A moj „líbling“ Leonardo da Vinci to zhrnul slovami “Naučte sa vidieť. Uvedomte si, že všetko je spojené so všetkým”.
Počuli ste už niekedy o 7 krokoch ku genialite? Poviete si, len tak málo stačí. Aby sme sa zle nepochopili, trochu si to vysvetlime. Ešte ako mladej študentke počas pobytu Work and Travel v USA sa mi do rúk dostala kniha How to Think like Leonardo Da Vinci. Dal mi ju zákazník, ktorého som ako čašníčka vtedy obsluhovala vo francúzskej reštaurácii Meli Melo na Madison Avenue. Dúfam, že si to dobre pamätám, ale s istotou viem, že tam sa už nenajem. Zatvorili nadobro.
Nevadí. Jesť sa bude inde. Poďme ale teraz nakŕmiť našu kreatívnu myseľ. Aby to nevyznelo ako extrakt v diplomovej práci, podelím sa s vami len o tie najsilnejšie myšlienky z prvého kroku ku genialite podľa jedného z najväčších géniov, aký kedy žil. Podľa Leonarda Da Vinci. Pre istotu nepíšem čím všetkým bol, šetrím si riadky a budem predpokladať, že ste o ňom už čo to počuli.
Pýtajte sa, čo keby…
Podľa nesmrteľného renesančného majstra z Talianska na začiatku stojí zvedavosť. Deti jej majú na rozdávanie ani si to neuvedomujú, ale čo my dospelí. Sme stále dosť zvedaví? Alebo životom viac zbíjaní a už len frfleme na všetko okolo seba? Myslím, že odpoveď poznáte. Poďme teda na otázky. Ak chcete rozvíjať svoju zvedavosť, začnite klásť jednoduché ba až naivné otázky, ktoré majú vzdelanejší ľudia tendenciu prehliadať. Vždy noste so sebou zápisník! Pozorujte ľudí, ich postoje, správanie keď rozprávajú, smejú sa, plačú a aj keď sa hádajú. Trpezlivo počúvajte názory iných, všetko citlivo zvažujte a premýšľajte o tom, či ten kto vás hodnotí, má pre svoju kritiku opodstatnenie. A čo odporúča podnikateľom? Leonardo tvrdil, že väčšina zlepšení v podnikaní je inšpirovaná otázkou “čo keby…” pretože podporuje fantáziu a úplne mení uhly pohľadu.
„Ak chcete rozvíjať svoju zvedavosť, začnite klásť jednoduché ba až naivné otázky, ktoré majú vzdelanejší ľudia tendenciu prehliadať.“
Neustála túžba po vzdelaní bola základom davinciovského ducha. A teraz dôvod prečo píšem o kreativite. Lebo takmer všetko okolo nás je výsledkom tvorivého ducha ľudí. Nebyť tvorivých duší nepoznali by sme pyramídy, paláce, hrady a kostoly. Nemali by sme cesty a mosty, krásne domy a okolo nich stromy. A všetky tie úžasné jedlá a nápoje a k tomu šaty a naše postoje. A tie krásne hudobné nástroje. Symfóniu č.9 či Štyri ročné obdobia. Knihy a vesmírne lode. Autá, mobily i rýchle nohy športové. Zoznam je nekonečný.
Poetika a logika sú rodné sestry
Vždy ma zaujímal príbeh vzniku výnimočných diel. Kreatívny proces, ktorý vie byť veľmi nevyspytateľný, ale napokon všetko do seba krásne zapadne. A tak som si povedala, že nazriem do hlavy jednej kreatívnej duše. Textár Ľuboš Zeman vždy intuitívne nasledoval davinciovský prístup. “Život ma naučil spájať obrazy s ľudským hlasom, vnímať detaily, zvuky, vône, mimiku tváre. Malé príbehy ulice, ktoré sa vryjú do pamäte. Kontrasty mladosti a staroby, útržky rozhovorov v obchodoch. A k tomu čítanie historických románov alebo básní. To všetko sa zleje do príbehu, do námetu, zapíšem si pekné myšlienky. A niekedy v noci vstanem k počítaču a vznikne báseň. Inokedy text.“ Tých z jeho pera je požehnane. V dolinách, Čardáč dvoch sŕdc od Karola Duchoňa, Muzikantské byty od Vaša Patejdla, Tuláci v podchodoch, či Kaskadér od Elánu…
Práve Jožo Ráž povedal, že texty musia byť jednoduché, aby to všetci vedeli spievať. Boris Filan zase, že textár potrebuje viac utrpenie ako písací stroj. Keď sa k tomu pridajú ešte všetky remeselné zručnosti, ktoré si písanie textov vyžaduje, vychádza mi z toho celkom slušná výzva pre autora. Stále sa však zamýšľam, či je ľahšie písať text do hudby, alebo naopak. “Väčšina piesní v pop-music vzniká otextovaním skladateľských nápadov, takže ten druhý to má vždy ťažšie, lebo dostane hotovú štruktúru diela. Aj ja som drvivú väčšinu textov napísal na danú hudbu. Teraz ma už viac baví presný opak. Výborná hudba vo vás nájde také slová, ktoré ste ani sám od seba nečakali. Niekedy je hranica medzi poéziou a piesňovým textom veľmi tenká, lebo poetika a logika sú rodné sestry,“ hovorí majster slova, Ľuboš Zeman.
“Väčšina piesní v pop-music vzniká otextovaním skladateľských nápadov, takže ten druhý to má vždy ťažšie.“
Do rozhlasu prišiel z ulice ako devätnásťročný beatnický básnik s praxou amatérskeho bubeníka a za 37 rokov to dotiahol až na riaditeľskú stoličku. „Mojimi prvými učiteľmi boli skladatelia Pavol Zelenay a Ali Brezovský. Učili ma techniku písania textov, akú slabiku dať pod notu, kedy musí slovo skončiť pred taktovou čiarou a to, že text piesne má mať rým a presný rytmus. Na technike ma vytrápil Pavol Zelenay, ktorý nezmenil ani jednu notu skladby na otextovanie a trval aj na zrozumiteľnosti obsahu. Som mu za to veľmi vďačný, lebo bez dobrého základu dom nepostavíte,“ opisuje textárske know-how Ľuboš Zeman.
Nezabudnuteľný príbeh pesničky
Spomedzi všetkých textov je aj jeden, ktorý má pre ostrieľaného textára najzapamätateľnejší príbeh vzniku. „Asi je to pesnička Tuláci v podchodoch z repertoáru Elánu. Napísal som ju v noci v jednom pražskom byte a motivovala ma prechádzka s českým textárom Vláďom Čortom po Václaváku. Bolo to v roku 1983, zháňali sme víno a v podchode metra sme videli na zemi ležať opitých socialistických bezdomovcov. Steny boli ošarpané, neóny blikali a oni žobrali na párok v rožku. Dnes je to už bežný pohľad, ale vtedy to so mnou dosť zamávalo. A potom nad ránom som to všetko vysypal na papier a trafil som sa do znejúcich nôt novej piesne Jána Baláža, ktorá znela z magnetofónovej kazety,“ spomína skúsený textár.
Príbehy slovenských piesní zachytáva najnovšie dokumentárny cyklus Textári, ktorý skrsol v hlave práve Ľubošovi Zemanovi. „Je to tímová práca, pri ktorej sa šťastne zišlo veľa šikovných a pracovitých ľudí na čele s režisérom Petrom Pokorným. Pod gesciou produkčnej spoločnosti Trigon a televíznej Dvojky nebolo nič nemožné. Dali nám krídla na tento kreatívny let, tak hádam bude aj hladké pristátie.“
Moje slová pristávajú na stránkach tohto časopisu každý týždeň. Kým si ich budete môcť prečítať znova, ja verím, že doprajete aj mne prečítať si tie vaše.
Vaše zážitky, komentáre a postrehy vítam na pribehy@starproduction.sk