Slovenský deň kroja vykročil už do svojho ôsmeho ročníka a zaviedol nás rovno do srdca Gemera, do starobylej obce Rejdová, známej svojimi jedinečnými ľudovými tradíciami, ktoré sa tu uchovávajú po celé generácie, mnohé v nezmenenej autentickej podobe.
Už na prvý pohľad si nás získala svojou priam idylickou krásou, vytvorenou symbiózou minulosti s modernou dobou.
Dedinke, ležiacej na svahoch Rudohoria dominuje evanjelický kostol postavený v roku 1727. Uchváti vás najmä vnútorným mobiliárom. Napriek zvyčajnej strohosti, ktorá je charakteristickou v evanjelických chrámoch, tento rejdovský je naozaj výpravný. Na prvý pohľad upúta bohato zdobeným oltárom Nanebovstúpenia Krista Pána, ako aj starobylou krstiteľnicou pochádzajúcou z 18. storočia. Oltár, kazateľnica aj krstiteľnica sú drevené, ručne vyrezávané a prevláda na nich zlatá, červená a modrá farba. Rovnako vzácne sú aj chóry. Menší „parobský“ a väčší „mužský.“
Poetiku ukrýva v sebe nielen chrám, ale aj pôvodné chalúpky, ktoré v 30 rokoch minulého storočia očarili aj významného výtvarníka, fotografa, filmového režiséra a folkloristu Karola Plicku, pre ktorého sa Rejdová stala jednou z jeho múz.
K jednej z tých pôvodných stavieb kráčame aj my. Stúpame strmými ulicami, vinúcimi sa do kopca a obdivujeme domy, v ktorých sa ešte stále uchovali príbehy predkov, rozprávajúce o ich životoch naplnených ťažkou prácou, ale aj radosťou, no predovšetkým spevom, hudbou a tancom, ktoré sa rozliehajú po dedine vďaka tunajšej folklórnej skupine Hôra.
Jedna z najstarších na Slovensku
Folklórnu skupinu dnes vedie starostka obce Slávka Krištáková, ktorá netají hrdosť na to, že Hôra sa radí medzi najstaršie národopisné na Slovensku.
„Sme hrdí na dedičstvo našich predkov a starostlivo uchovávame to bohatstvo, ktoré nám tu zanechali. Naša folklórna skupina už sedemdesiat rokov rozdáva krásu a radosť a v Rejdovej hádam ani nenájdete rodinu, z ktorej by člen, alebo aj všetci členovia neboli jej súčasťou.“
A v tom sa už malé nádvorie chalúpky zapĺňa ženami, mužmi a čo je podstatné aj mládežníkmi a deťmi odetými do kroja, ktorý nosia s nesmiernou úctou a láskou. Sú krásne nielen na pohľad, ale v ich výšivkách je uchované aj posolstvo rozprávajúce nám o tom, čím táto dedina žila v minulosti a čoho sa nikdy nevzdala a nevzdá.
