Očová, nádherný kraj pod majestátnou Poľanou si dodnes uchoval svoje rázovité črty a zvyky, ktoré ho definujú.
My sme sem spolu so Slovenským dňom kroja zavítali, aby sme vám priniesli nádhernú ukážku tohto, ako podpoľanci ďakujú za úrodu.
Na lúkach sa ozýval cvengot kosí a piesní, ktoré nesú v sebe príbeh tohto ľudu.
Očovania dokázali aj tvrdú prácu na poli premeniť na umelecký zážitok, ktorého vrcholom sú tradičné Dožinky, plné radosti a spevu, ale aj pokory a vďačnosti za naplnené komory.
Cepový tanec
Keď utíchli polia, ženci a žnice v slávnostných krojoch vstúpili do brány gazdovského dvora, aby priniesli nádherný veniec uvitý zo zlatých, ťažkých klasov a kvetín. Prišli v sprievode hudby s veršíkom:
Drahý náš hospodár
Prichádzame k tebe, odovzdať ti vence ako dôkaz toho, že žatvy je koniec.
Veď sme ti slúžili, zbierali sme z lásky, čoho dôkazom sú tieto zlaté klásky.
Tak nás nemeškajte, oldomáš nám dajte, vína, páleného, chleba vezdejšieho a ďiovčencom chlapcov pekných. Tak nám pomáhaj Boh, Otec Nebeský, Amen.“
Gazda spolu s rodinou ich srdečne prijal, no kým prišiel na rad oldomáš, „pokrstil“ ich vodou zo džbánku“
„Nech sa žitko zo snopov tak sype, ako voda z tohto krčaha“
No a potom už začala veselica, na ktorej sa každému ušlo pohostenia a všetkým veľa dobrej nálady.
Zaujal aj nás „cepový tanec“. Dynamický, rytmický, v ktorom sa pracovný predmet cep, zmenil na umelecký predmet a stal sa súčasťou tohto jedinečného folklórneho prvku.
Zvyky pod Poľanou…
Sa zachovávajú sa predovšetkým vďaka tunajšiemu folklórnemu súboru Očovan, ktorý budúci rok oslávi už svoje deväťdesiate výročie svojho vzniku.
Vznik folklórnej skupiny Očovan sa datuje do roku 1936, kedy skupina absolvovala svoje prvé vystúpenia. K jej členom patrili zakladajúci členovia SĽUKu, ktorí sa neskôr stali legendami a inšpiráciou pre súčasných folkloristov. Aj vďaka nim FS Očovan už niekoľko desiatok rokov aktívne pôsobí na slovenskej folklórnej scéne.
