V týchto dňoch sa dostáva medzi čitateľov kniha Slovenský deň kroja, ktorá mapuje sedem ročníkov tohto unikátneho podujatia v Banskej Bystrici, ale prináša aj prehľad o niektorých folklórnych skupinách a súboroch na Slovensku. Úvod knihy je venovaný autorke myšlienky Slovenského dňa kroja a jeho dlhoročnej organizátorke, Márii Rehákovej, ktorá hovorí, že folklór je súčasťou nás a je dôležité hovoriť o tom, čo nás stáročia definuje.
V úvode knihy Slovenský deň kroja sa vraciate k svojmu rodisku, vašim blízkym. Hovoríte o emóciách, vďaka ktorým môžeme mať k sebe bližšie a pochopiť jeden druhého. Myslíte si, že takýmto prístupom dokážeme v sebe zachovávať hrdosť na našu minulosť a pochopiť, že hoci sú tradície v rôznych regiónoch Slovenska rozdielne, predsa majú spoločný historicky základ?
K organizácii Slovenského dňa kroja som pristupovala dlhodobo a zodpovedne. A s vedomím, že ideme spájať mnohé slovenské dediny a mestá, a tým pádom aj ich tradície, ktoré sú v menšom alebo väčšom meradle rozdielne. Bez toho, aby som si však neuvedomovala svoju minulosť, historické medzníky mojej rodiny, do takéhoto náročného projektu by som sa pustiť nemohla. To bol základ. Opäť som precítila to, čo som vnímala počas dospievania. Hĺbku k tomu, čím žijeme a čo vytvárame. A áno, kniha je plná faktov, ale keď hovorím o mojom vzťahu k folklóru, ktorý sa vytváral najmä vďaka mojej starej mame, sú tam aj veľmi silné emócie.
Dá sa v krátkosti priblížiť zážitok, ktorý vo vás rezonuje z detstva až doteraz?
Raz som dostala od starej mamy nádhernú krojovanú bábiku. Sedela som doma pri okne, pozerala som sa na postavu, ktorá otvorila bránku, prešla po chodníku zaviatom snehu a potom, keď zo seba dala preč sneh, rozbalila batoh a vytiahla nádhernú krojovanú bábiku. Tento zážitok, aj keď to bolo v zime, vo mne vyvoláva silné emócie a zároveň prichádza s množstvom farieb. Tú moju farebnosť z detstva som akoby chcela preniesť do súčasnosti. Aby sme sa nezabúdali vracať do minulosti, k zážitkom svojho detstva, ale aby sme na tom stavali a boli hrdí na všetko, čo sme prežili a s čím sa môžeme podeliť s ostatnými.
Slovenský deň kroja vznikol aj vďaka vašej dlhoročnej spolupráci s profesorom Štefanom Nosáľom, spoločným projektom s Lúčnicou, ale aj vďaka ďalším profesionálnym choreografom, tanečníkom, spevákom, ktorí v tomto podujatí videli veľký prínos.
Profesor Štefan Nosáľ ma v tejto mojej myšlienke – usporiadať Slovenský deň kroja veľmi podporoval. Najmä tým, že chcel, aby na Slovensku vzniklo podujatie, ktoré by bolo pre všetkých. Nielen pre profesionálov, ale pre nadšených folkloristov, ktorí popri práci a všetkých povinnostiach sa dokážu stretávať, aby nacvičili ďalšiu pieseň, ďalšiu choreografiu. On za tým všetkým videl mravčiu prácu a vedel, že len zanietený človek to dokáže zrealizovať a dať priestor tým, ktorí s rovnakým zanietením vytvárajú ,svoje´ folklórne súbory a skupiny. Vďaka takýmto ľuďom, akým bol profesor Nosáľ, ktorý mi dôveroval, som sa mohla pustiť do organizovania projektu. A hoci on sa prvého ročníka nedožil, každý rok na námestí Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici si pripomíname jeho pamiatku.
Knihu Slovenský deň kroja uvediete do života počas ôsmeho ročníka tohto podujatia, tridsiateho augusta. Komu bude najmä venovaná a určená?
Venovaná všetkým, ktorí vo folklóre vidia krásu, ale aj srdce aj dušu našej histórie a krajiny. A určená bude generáciám bez rozdielu. Tým, ktorí folklórom žijú, tým, ktorí sa chcú dozvedieť viac o tom, ako sa tvorili jednotlivé ročníky a ktorí chcú spoznať aj jednotlivé súbory. My sme za folkloristami cestovali po celom Slovensku. V knihe je len časť toho, čo sme mali možnosť vidieť, ale, verím, že sa v budúcnosti dočkáme aj ďalších pokračovaní a zatiaľ sa s mnohými súbormi môžeme osobne stretnúť aj na blížiacom sa podujatí Slovenského dňa kroja v Banskej Bystrici.
