Petra Vlhová sa po dvojročnej pauze vracia na svah s pokorou a novými skúsenosťami. A hoci jej cesta späť k vrcholovému lyžovaniu je ešte dlhá, tvrdí, že každý deň posúva svoje hranice a s novou energiou pracuje na návrate.
Ako sa aktuálne máte a aké obdobie prežívate?
Aktuálne sa mám výborne, každý deň tvrdo pracujem, aby bolo moje telo zdravé a pripravené na podávanie výkonov vo vrcholovom športe.
Po dlhej rekonvalescencii zavinenej dvomi operáciami kolena ste sa už objavili na svahu a začali trénovať. Je váš cieľ účasť už na februárovej olympiáde ?
Od tréningu k súťaženiu na najvyššej úrovni vedie žiaľ dlhá cesta. Každý deň sa so svojim tímom snažím urobiť maximum. Ideme deň za dňom, zvyšujeme záťaž a som vďačná za progres ktorý dosahujeme. Samozrejme, súťažiť na olympiáde, reprezentovať svoju krajinu by bolo naplnení našich snov…
Viete nájsť niečo pozitívne na vašej dvojročnej pauze od lyží?
Na vlastnej koži prežívam príslovie – všetko zlé je na niečo dobré. Keby som sa nezranila, nebola by som aktuálne taká, aká som. Mala som viac času pre seba a aktivity, ktoré by som v bežnom športovom režime nestíhala. Veľa som o sebe zistila a verím že to vo svojom živote aj využijem.
V jednom rozhovore ste uviedli, že sa snažíte zostať pozitívna. Nie je to jednoduché pre každého, nieto ešte pre vrcholovú športovkyňu. Čo vám dodáva silu a kde nachádzate motiváciu?
Motivácia vás môže posunúť vpred, len ak vychádza z vášho vnútra. Až keď je človek skutočne vyrovnaný s realitou, môže sa posunúť ďalej. Preto ma motivuje spoznávanie samej seba na tejto ceste.
Relácia A SME TU prináša autentické rozhovory so známymi osobnosťami, ktorých spovedajú redaktori na autistickom spektre. Čím si vás relácia získala?
V dnešnej rozpoltenej spoločnosti je potrebné hľadať cesty, ako spájať ľudí napriek rozdielnosti v názoroch, záujmoch a pohľadoch na svet. Vyskúšať si toľko skloňované slovo inklúzia na vlastnej koži bola tak jedinečná neprenosná skúsenosť. Bola to vlastne taká skúška čistej spontánnosti.
Počas svojej kariéry ste nadobudli veľa skúseností s novinármi a mnohými otázkami. V čom sú iné tie od atypických redaktorov?
Rozhovor s „novinármi“ na autistickom spektre bol úplne odlišný, redaktori boli priamejší, úprimnejší. Nekombinovali moje odpovede pre titulky, ktoré by predávali ich články bez ohľadu na dezinformácie pre mojich fanúšikov, či moje reálne postoje. Neposudzovali, nehodnotili – jednoducho sa pýtali a počúvali. Nezaujímala ich iba Petra, ktorá lyžuje, ale aj Petra vo svojej bezprostrednosti.
Stretli ste sa doteraz vo svojom živote s ľuďmi na autistickom spektre?
Nakrúcanie relácie bola moja najintenzívnejšia skúsenosť tohto druhu. Samozrejme, pri stretnutiach s fanúšikmi som prišla do kontaktu s mnohými ľuďmi, vrátane tých s mentálnymi či fyzickými znevýhodneniami. Byť však v otvorenom rozhovore s ľuďmi s „iným“ vnímaním sveta bolo pre mňa veľmi obohacujúce.
Začiatkom jesene ste ovorili svoje múzeum, kde sa nachádza a čo v ňom môžu návštevníci vidieť?
Nachádza v Drahovciach, má ho „na svedomí“ šéf môjho fanklubu Mirko Ledecký, ktorý je zároveň starosta tejto obce neďaleko Piešťan. Zachytáva moju športovú cestu od detstva po veľké víťazstvá, nechýbajú trofeje, výstroj, či rôzne iné cenné artefakty. Verím že aj takéto miesto môže prispieť k motivácii mladých ľudí k pohybu a športu.
Ako rodáčka z Liptova ste sa presťahovali do Bratislavy. Čo sa vám na nej páči a dokázali ste si k nej vytvoriť vzťah?
Liptov je môj domov, ale v Bratislave sa mi momentálne žije dobre lebo tu mám všetko čo potrebujem. Cítim sa tu dobre, mám okolo seba skvelých ľudí, viac možnosti pre tréning, regeneráciu a tiež pre trávenie voľných chvíľ. Som bližšie k našim reklamným partnerom a ľudom, ktorí mi pomáhajú. Uvidíme kam ma ďalší život „zaveje“ ale aktuálne mi to veľmi vyhovuje.
Ako sa rozhodujete o zmenách v tíme alebo v tréningovom procese? Prihliadate viac na rozum alebo na srdce?
Je to alchýmia, kde musia do seba zapadnúť všetky zložky – merateľné i tie pocitové. Rozhodnutia robíme ako tím, ale v konečnom dôsledku som „na štarte sama“, preto musím byť presvedčená o správnosti všetkých krokov.
Cítite zodpovednosť ako vzor pre mladú generáciu? Ako s tým pracujete?
Samozrejme. Chcela by som byť dobrým vzorom. Nielen skvelým športovcom, ale aj dobrým človekom. Je dôležité, aby čo najviac detí športovalo a ak sa niektoré z nich vďaka mne pokúsi nasledovať moje kroky, budem nesmierne rada. Cesta každého športovca je však jedinečná a rovnako aj zodpovednosť za ňu.
Kedy ste na seba bola najviac hrdá?
Hrdá som na seba každý jeden deň. Nielen ja, ale každý, kto vstane a tvrdou prácou sa posunie o kúsok ďalej než bol deň predtým, by mal byť na seba právom hrdý.
Foto: TV JOJ, archív P.V.